Naše vianočné rozprávky prinesú sviatočné kúzlo do vašich domovov. Vianoce totiž majú medzi ostatnými sviatkami špeciálne miesto. Je to obdobie roka, kedy sa všetci snažíme byť o niečo milší, vďačnejší a tráviť viac času so svojimi blízkymi. Vianoce sú obdobím, kedy sa rodiny stretávajú, aby spoločne prežili chvíle pohody, pokoja a radosti. Sú to sviatky, ktoré doslova vyzývajú k tomu, aby sme si urovnali vzťahy, stretli sa s ľuďmi, ktorých sme dlho nevideli, prípadne potešili tých, ktorí už nikoho iného nemajú.
Sila vianočných príbehov pre všetky generácie
V aplikácii Readmio nájdete rôznorodé vianočné príbehy vrátane klasických vianočných rozprávok, ľudových príbehov a príbehov, ktoré zahrejú pri srdci. Väčšina príbehov sa zameriava na témy štedrosti, láskavosti a rodinnej pospolitosti počas sviatkov. Tieto príbehy sú koncipované tak, aby zachytili čaro a radosť Vianoc a boli pre deti príjemné a pútavé.
Vianočné príbehy Readmio sú dostupné vo viacerých jazykoch, čo rodinám z rôznych jazykových prostredí umožňuje vychutnať si sviatočné príbehy v ich rodnej reči. Naše vianočné rozprávky sú určené pre deti všetkých vekových skupín. Či už máte batoľatá, alebo staršie deti, ponúkame príbehy s rôznou úrovňou zložitosti a témami vhodnými pre rôzne vekové kategórie. Naším cieľom je priniesť sviatočné čítanie, ktoré deti poteší a pomôže im upokojiť sa pred spaním.
Momentálne je dostupný iba jeden vianočný príbeh pre deti s náboženskou tematikou, a to príbeh o narodení Ježiška. Tento známy príbeh sprostredkúva náboženský význam Vianoc spôsobom, ktorý je zrozumiteľný a zmysluplný pre malé deti, a pomáha im pochopiť duchovný rozmer sviatkov. Okrem vianočných príbehov ponúka Readmio aj rozprávky spojené so zimou. Tieto príbehy oslavujú krásu a zázraky zimného obdobia a zahŕňajú témy, ako je sneh, zimné dobrodružstvá a spoločné rodinné aktivity.
Ponúkame aj rôzne vzdelávacie aktivity, ktoré obohacujú čitateľský zážitok. Tieto aktivity sú navrhnuté tak, aby deti zaujali zábavnou a interaktívnou formou a zároveň posilnili témy a ponaučenia z príbehov.
Reklamy ako zrkadlo emócií a rodinných hodnôt
Aké by to boli Vianoce bez dobrého jedla a reklám? Pri ich tvorbe však čoraz viac začína platiť, že zobrazovanie štedrovečerného stola, vianočných sobov a rozbalených darčekov už jednoducho nestačí. Ľudia chcú emócie a príbeh. Na tomto koncepte je postavená väčšina tohtoročných reklám, ktoré prvoplánovo neukazujú produkt, ale ponúkajú krátky dojímavý príbeh s hlbšou pointou. Práve takéto vianočné spoty sa stali vo svete najúspešnejšími.
Vianočná reklama Edeka 2015
Jedna reklama začína pohľadom na starého muža, ktorý žije vo svojom veľkom dome sám. Je práve obdobie Vianoc, on si pripravuje večeru a z okna sleduje svojich susedov, za ktorými prichádzajú príbuzní, aby sa s nimi na Vianoce stretli. On bohužiaľ zostáva sám, pretože jeho deti sa ospravedlnili, že tento rok nestihnú prísť. Následne sa zábery presúvajú na rôzne miesta po svete, kde jeho deti postupne dostávajú správu, že ich otec zomrel. Keď potom celá rodina dorazí na pohreb, spoločne vstupujú do domu, kde ich zosnulý otec žil. Za rohom sa znovu objaví otec, ktorý vymyslel tento trik, ako svoju rodinu zviesť znova dohromady. Reklama sa stala veľmi rýchlo virálna práve vďaka dôležitému posolstvu, ktoré nesie: ľudí, ktorých milujeme, často berieme ako samozrejmosť a nevenujeme im zďaleka toľko času, koľko by sme mali.
Ďalší spot s hlbokým posolstvom je príbeh o malom chlapcovi, ktorý sa bojí, že Santa do ich dediny nepríde, pretože železnica je zavretá a most pokazený. Chlapček sa však nevzdá. Do fľaše od Coca-Coly napíše Santovi dojímavý odkaz: „Santa Claus, moja mama mi raz povedala, že ma zoberie do veľkého mesta, kde sa s tebou budem môcť stretnúť. Lenže už nežije. Ak môj ocino opraví most, prišiel by si ma navštíviť?“ Keďže chlapcovmu otcovi to samému nejde, rozhodne sa mu pomôcť nielen sympatická žena, ale i všetci susedia. Tento rok sú reklamy jednoznačne o emóciách.
Animovaný spot od zásielkovej spoločnosti Otto predstavuje starého poštára, ktorý na pošte nájde starý zabudnutý list určený pre „Dedka“. V retrospektívnom zábere si poštár uvedomí, že pred niekoľkými rokmi ho na poštu priniesol malý chlapec Tommy. Keď list otvorí, prečíta si, že chlapec písal dedkovi do neba, aby mu pripomenul svoje prianie - nový bicykel. A tak sa poštár vyberie cez more a snehové polia, len aby chlapcovi doručil vysnený darček. Nechá mu ho pred dverami s odkazom: „Je mi ľúto, že to trvalo tak dlho.“
Hlavnou hrdinkou inej reklamy je malé dievčatko, ktoré so svojím ďalekohľadom objaví na Mesiaci domček, v ktorom žije osamelý starý muž. Keďže on ju nemá možnosť vidieť, rozhodne sa poslať mu balónom vianočný darček - ďalekohľad, vďaka ktorému starý muž prvýkrát uvidí Zem.
Osobný príbeh Aleny Heribanovej ukazuje, ako sa rodina Heribanovcov stretla na veľkej udalosti - krste novej detskej knihy Tamary Šimončíkovej Heribanovej. Medzi hosťami bol aj hrdý dedko Jozef Heriban so svojou partnerkou. Malý trojročný synček sestry Babsy Zachary Jozef si spontánne sadol za klavír a začal hrať, čím strhol všetku pozornosť. Dedko Jozef Heriban si ho okamžite začal natáčať.
Nadčasové príbehy o láske, obetavosti a skutočnom zmysle Vianoc
Poznáte dobre príbeh o troch mudrcoch z Východu a o tom, ako putovali z ďaleka, aby položili svoje dary ku kolíske jaslí v Betleheme. No počuli ste niekedy príbeh o štvrtom mudrcovi, ktorý tiež videl vychádzať hviezdu a vydal sa za ňou...? Existujú aj iné krehké vianočné príbehy, napríklad o Timmym O´Neilovi, chlapcovi, ktorý nachádza nový domov v pestúnskej rodine a prináša si so sebou tajomnú škatuľu.
Raz počas mrazivého Štedrého večera sedel jeden muž pri krbe a rozmýšľal o význame Vianoc. Uvažoval: „Pre Boha nemá cenu, aby sa stal človekom. Prečo by všemohúci Boh mal tráviť svoj drahocenný čas s niekým takým, ako sme my? A aj keby, prečo by sa chcel narodiť práve v chlieve? Celá tá vec je nezmysel.“ Náhle ho z úvah vyrušil divný zvuk. Pri okne zbadal húf snežných husí, ktoré sa zúfalo zmietali v snehu. Mužovi ich bolo ľúto a chcel ich zahnať do teplej garáže, no čím viac sa snažil, tým viac zmätkovali. „Keby tak vedeli, že ich chcem zachrániť,“ pomyslel si muž. Napadla ho zvláštna myšlienka: „Keby som sa aspoň na chvíľu mohol stať snežnou husou a porozprávať sa s nimi ich rečou.“ A zrazu si uvedomil, že je Štedrý večer, a usmial sa. Vianočný príbeh sa mu už nezdal nezmyselný.
Jedno dievčatko pripravovalo darček k Vianociam. Jej otec sa spýtal: „Čo to robíš? Toľko zbytočne použitého papieru.“ Asi bol na ňu príliš tvrdý. Veď to bol darček pre neho. Začal teda pomaly rozväzovať stuhu, trpezlivo rozbaľoval obrovský papier a pomaly krabicu otvoril. Dievčatku sa opäť nahrnuli slzy do očí: „Ale ona nie je prázdna! „Nie je. Obsahuje lásku.“
Na vzdialenom ostrove učiteľka vysvetľovala žiakom tajomstvo Vianoc: „Vianočné darčeky by nám mali pripomínať lásku Boha, ktorý k nám na zem vyslal svojho syna, aby nás spasil, pretože Boží syn je najkrajší dar celému ľudstvu. Ale darčeky si ľudia dávajú aj preto, lebo sa navzájom milujú a chcú žiť v mieri.“ Jej rozprávaniu pozorne načúval jeden zo žiakov. Deň pred Vianocami daroval chlapec svojej učiteľke mušľu nevídanej krásy. Chlapec jej vysvetlil, že ju možno nájsť iba na jedinom mieste, na druhej strane ostrova. „Je prosto nádherná,“ povedala učiteľka. „Budem ju opatrovať celý život, a tak na teba nikdy nezabudnem.“
Žili raz mladí manželia, veľmi chudobní, ale šťastní a plní vzájomnej lásky. Ona mala nádherné husté čierne vlasy stiahnuté do dvoch hrubých vrkočov, ktoré jej siahali priam po kolená. Hoci nebola krásavica, každý, kto ju videl, ju musel obdivovať pre jej vlasy. On bol úradník na tom najnižšom poste a jediné, čím by mohol vzbudiť záujem okolia, boli jeho zlaté vreckové hodinky. Zdedil ich po otcovi, ale bez potrebnej zlatej retiazky, ktorá by visiac z jeho vrecka každého upozornila, že je ich majiteľom. Pochopiteľne, túžil mať takú retiazku a žena o jeho túžbe vedela. Aj ráno na Štedrý deň si predstavovala jeho radosť, keby mu retiazku darovala. Nemala ale peniaze na nijaký vianočný dar, kdeže na zlatú retiazku! Zrazu dostala nápad. Vybrala sa bez váhania do mesta, predala svoje krásne vlasy a utekala k zlatníkovi. Keď sa muž vracal z úradu, všimol si, že vo výklade u zlatníka už nie je zlatá retiazka a zamrzelo ho to. Ale na jej mieste ležala krásna spona do vlasov. „To by bol pravý vianočný dar pre moju ženu,“ pomyslel si. Neváhal a vymenil svoje zlaté hodinky za zlatú sponu do jej vlasov.
Kedysi dávno zvolali zvieratká snem. Líška sa pripojila so svojou predstavou: „Pre mňa, samozrejme, nesmie chýbať voňavá pečená husička.“ Do debaty sa pridal medveď: „Vianočka!“ Straka si zasnene povzdychla: „Podľa mňa sú na Vianoce najdôležitejšie krásne a ligotavé šperky a ozdoby.“ Pozadu nechcel ostať ani vôl: „Všetci sa mýlite. Vianoce robí Vianocami až šumivé šampanské.“ Somárik, ktorý to už nemohol vydržať, sa rýchlo zmocnil slova: „Ach, vari ste sa všetci zbláznili? Veď na Vianociach je najdôležitejší Ježiš!“ Prišiel anjel, aby vybral jedného, kto bude slúžiť Kráľovi sveta. Hlásili sa lev, líška s ponukou medu a mlieka, páv ukazoval chvost. Všetky zvieratá predstupovali jeden za druhým pred anjela a vychvaľovali svoje prednosti. Márne. Anjelovi sa nepozdávalo ani jedno z nich. Nakoniec si všimol osla a vola. Anjel na nich zavolal: „A čo vy môžete ponúknuť?“ „Nič,“ odpovedal oslík a skromne sklopil dlhé uši. „My sme sa ničomu nenaučili - len pokore a trpezlivosti. Všetko ostatné nám prinesie iba rany palicou.“ Vôl nesmelo podotkol: „Ešte by sme mohli naším dlhým chvostom odháňať muchy“, a ani pri tom nezdvihol oči zo zeme. Anjel vybral ich. Pretože pokora a trpezlivosť sú pravé vianočné dary.
Vlastné vianočné tradície a sila osobného rozprávania
Dozvedeli sme sa aj o vianočných zvykoch a tradíciách v rodinách našich kolegov. My máme radi tradičné Vianoce. Doma, nikam na dovolenku v tomto čase necestujeme. Počas prvého a druhého sviatku vianočného postupne navštívime jednu babku a dedka a aj druhých. Je to podelené. Urobili sme akurát dve zmeny: čokoládový adventný kalendár dostávajú deti už 1.12. k čižmám z praktického dôvodu, pretože babky plnia Mikulášske balíčky sladkosťami, medzi ktorými sa adventný kalendár strácal. Z detstva som si pamätala práve otváranie okienok na adventnom kalendári a chcem, aby aj deti to takto cítili, že Vianoce sa blížia. Druhá výnimka je, že odkedy máme dve morské prasiatka, tak na Silvestra nekupujeme ohňostroj, len prskavky. Uvedomili sme si, ako sa zvieratká boja tohto hluku, aj tie naše musíme prikryť dekou a dať ich na chodbu, aby hluk pod oknami až tak nevnímali.
Máme umelý stromček s ozdobami po mojich rodičoch, sú na ňom ozdoby, ktoré vyrobili deti, keď boli menšie, nedávame naň čokoládové kolekcie. Je to stromček spomienok. Za tie roky som už prišla na to, ktoré koláče rodine chutia a už ich nemením, máme klasiku, perníky, vykrajované linecké pečivo, sloniu slzu, metrový koláč. Chcela som zachovať aj tradíciu, že po večeri zazvoníme zvončekom, čo bude signalizovať, že už prišiel Ježiško a môžeme sa presunúť k darčekom. Tak som si to pamätala z detstva. Nuž ale moja spomienka z detstva akosi na prvýkrát nevyšla. Manžel to pochopil tak, že zazvonil na zvončeku pred dverami, pričom my sme už boli pri stole (ešte nebola večera). Nastala panika, deti boli maličké, dcérka mala asi 3 roky, syn bol ešte menší, on sedel v sedačke, mal pol roka. Dcérka sa zľakla, že kto k nám ide, začala plakať, samozrejme začal plakať aj syn, a tak namiesto večere sme tíšili deti. Vysvetľovali sme hlavne dcérke, že nikto neznámy k nám nejde, potom sme sa najedli a už na zvončeku nezvonili. K tejto tradícii sme sa vrátili opäť o rok, ale už tak, ako to má byť. Manžel po večeri zazvonil na zvončeku, ktorý bol na stole a to znamenalo to čaro, že sa ide k stromčeku a darčekom. Teraz to deti vnímajú pozitívne (majú 10 a 12 rokov) a tešia sa na koniec večere a zazvonenie zvončeka.
Rozprávajte príbehy, podporujte fantáziu!
Koľko času trávite spolu s deťmi tak, že im rozprávate príbehy? Nie čítate - vymýšľate, tvoríte, maľujete, podporujete fantáziu. Voľne prerozprávané príbehy, hoci aj tie známe z knižiek, majú obrovskú moc. Čo tak ju spojiť s mocou Vianoc a okrem posilňovania vzájomného vzťahu si vybudujete tradíciu rozprávania vlastných vianočných príbehov? Ukážeme vám, ako na to! Moja sestra mala taký zvyk ako dieťa - zapisovala si všetky naše výroky z celého roka - vlastne rokov. Vtipné, absurdné, zábavné. Spravila z toho tradíciu - ktorá jej teraz vynáša plody v podobe krásnych spomienok, ktoré dostanú naši rodičia pod stromček vytlačené v originálnej knihe. Predstavte si, že vaše deti si z každých Vianoc budú pamätať vami novo-vytvorenú tradíciu rozprávania si vymyslených vianočných príbehov a raz ich možno spíšu.
Vianočná reklama Edeka 2015
Sila príbehov vo výskumoch
Rozprávanie príbehov totiž nie je len bľabotanie do vetra. Mnohé výskumy ukazujú, ako deti ovplyvňujú. Ako príbehy unikátnym spôsobom spájajú rozprávača s poslucháčom-dieťaťom. Deti milujú príbehy - majú to dané. Hrajú dôležitú úlohu v ich kognitívnom vývoji, zlepšujú pamäť, jazykové schopnosti, rozvíjajú imagináciu, zvedavosť, kreativitu, deti sa cez ne učia rozumieť svetu a ľuďom (kultúram) okolo, poskytujú im nové uhly pohľadu a vedia zlepšiť situáciu (nechce papať? Príbeh o zvedavom ochutnávačovi to zmení), učia sa rozumieť konceptu konfliktu. Cez príbehy deťom odovzdávame tradície, históriu.
Príbeh bez obrázkov? Deti si ich vytvoria v hlave
Navyše deti si rozprávané príbehy vizualizujú, teda inšpirujete ich predstavivosť, dráždite ich intelekt, emocionálne prežívanie. Pri rozprávaní sú deti šťastnejšie, pretože príbehy podporujú vylučovanie oxytocínu, neuróny vykazujú 5-krát vyššiu rýchlosť pri prenášaní informácií. Deti si samých seba predstavujú ako súčasť príbehu, stávajú sa postavou v príbehu, alebo hlavnou postavou, s ktorou sa stotožňujú a tak sa učia. Navyše vzniká silný, unikátny bond - prepojenie medzi vami a deťmi. Sviatky ako príležitosť tento bond upevniť majú moc deťom odovzdať niečo pravdivé, výnimočné, sviatočné, láskavé, vrúcne, zmysluplné - najmä teraz, počas pandémie, karantény. Pri rozprávaní vypúšťate knihu z rúk a vaše telo sa uvoľňuje - má jedinečnú šancu stať sa súčasťou príbehu - ak postavy tancujú, tancujte s nimi, ak budujete napätie, podporte ho gestami, pohybmi rúk, hlas má obrovskú moc ilustrovať emócie. Použite to!
Ako si vybrať ten pravý príbeh?
Ak nemáte skúsenosti, alebo sú primalé na vlastný originálny príbeh, využite príbehy už známe - rozprávky bratov Grimmovcov, Ezopove bájky, obľúbené rozprávky vašich detí a prerozprávajte ich bez použitia kníh. Ak nadobudnete odvahu a ste dosť sebavedomí, vytiahnite z kníh len postavy a vytvorte pre ne nové príbehy. Ak ich ako pomoc už nepotrebujete, ste pripravení vytvárať kompletné nové postavy, zápletky, zauzlenia a príbehy, podporte fantáziu využitím predmetov z domácnosti, zo známych aj neznámych prostredí. Najmä - ide tu o vianočný príbeh, tak neváhajte deťom najskôr Vianoce „ukradnúť“ a potom ich spoločne „zachrániť“!
Alebo porozprávajte deťom, ako ste prežívali Vianoce vy ako malí (deťom sa ťažko verí, že ich rodičia boli niekedy malé deti - veríme tomu my?), ako ich prežívali vaši starí rodičia. Príbehy zo života v čase Vianoc spravia veľa za vás.
Originálne vianočné príbehy
Môžete si vymyslieť vlastné príbehy, napríklad: „Bol raz jeden snehuliak. Skrýval sa v našej pivnici celý rok. Odmietol sa roztopiť, pretože sa mu minuloročné Vianoce tak páčili, že sa rozhodol prežiť ich znovu. Prečo by mali byť snehuliaci len jednoročiaci? Lenže tieto Vianoce akosi zabudlo nasnežiť. Ako teraz priberie?! Cez ten teplý, horúci rok, prekliate klimatické zmeny (!!!), tak schudol, že sa nevedel dočkať na zimný prídel snehu. A ono nenasneží a nenasneží. Z čoho má pribrať kilečká?!?... Z vianočných sladkostí! Z vianočných ozdôb! Veď je vianočným snehuliakom! Zje teda deťom všetko, čo sa spája s Vianocami - hoci aj darčeky! Takto sa stane zase tým veľkým, tučným, snehobielym obrom!“
ALEBO: „Bola raz jedna papierová hviezda. Vytvorili ju deti z tejto rodiny. Každý rok sa tesne pred Vianocami stretli za jedným stolom, vytiahli ceruzky, fixky, farebné papiere, nožnice, lepidlá, pustili si vianočné koledy a za veselého štebotania a smiechu tvorili na svoj stromček nádherné, vlastnoručné ozdoby. Tento rok sa ale niečo zmenilo. Deti priniesli ozdoby z akéhosi obchodu. Čo to je? Vyzerajú tak uniformne, nevábne, príliš dokonalo, niečo im chýba, myslí si hviezdička... Láska? Teplo domova? Táto vianočná hviezda trónila na vrchole stromčeka každý jeden rok a teraz ju nahradili chladné falošné ozdoby z obchodu. Hviezda ostala ležať kdesi pod gaučom, kde na ňu dosadal prach a špina. Posmutnela. Ostatné ozdôbky skončili v smetnom koši. Keď na nebi zasvietili prvé hviezdy, pozrela na prekrásny vianočný stromček, tak vzdialený, no predsa blízky, rozhodla sa. Ďalšie ráno sa deti prebudili do zasneženého dňa. Hurá, Vianoce! Skríkli a zbehli pozrieť na stromček. Bol fuč! Nielen on. Zmizli aj darčeky, pečivo, koláče... všetko, čo sa spájalo s Vianocami. Na koberčeku ostala jediná vianočná guľa. Tá z obchodu. Keď sa najmenšia Alžbetka do nej pozrela, všimla si, ako sa v nej odráža akási chladná, snehová, púštna krajina. Krajina bez ozdôb. A čím viac hľadela do lesklej gule, tým viac ju to vťahovalo do zvláštnej krajiny, ktorá akoby prebiehala samostatne, oddelene od skutočného sveta. A ani si neuvedomila, zrazu sa ocitla v nej...“ A spolu so súrodencami musí nájsť kráľovstvo hand-made ozdôb, do ktorých tieto uniesli detské Vianoce. Splniť musia množstvo úloh a prekonať množstvo prekážok. Akých? To vám pomôžu vymyslieť vaše deti. Nemusí to byť skriňa, cez ktorú objavíte Narniu - smie to byť čokoľvek, cez čo prejdete do vlastnej fantázie. Nebojte sa odovzdať žezlo rozprávača do iných rúk - babke, maminke, dedkovi, dcérke, synčekovi - psíkovi! Skúmajte, čo si vaše domáce zvieratko myslí, alebo čo by povedalo, keby sa zrazu naučilo cez Vianoce rozprávať.
Prerobená Charlieho továreň na čokoládu, rapujúca maminka. Ako istotne viete, každý príbeh, aj ten váš vianočný, spĺňa určité zákonitosti. No nebojte sa ich porušiť. Nemusíte dať deťom dlhý, vysvetľujúci úvod, veľkovýpravné opisy, ale hoďte ich hneď „in medias res“ doprostred deja. Alebo začnite hoci aj od konca. Nebojte sa použiť v príbehu rozprávajúce snehové vločky, stopy v snehu, ktoré zanechal nahnevaný škriatok, pozvite deti do Charlieho továrne na čokoládu a premeňte ju na vlastnú rodinnú. Čo by sa stalo, keby sa váš tatko stal snehuliakom Frostom? Čo sa stane, ak zrazu všetci na svete zabudnú vianočné piesne? Vie maminka zarepovať zakliatemu Ježiškovi, ktorého prebudí len rap? Príbehy sú všade, nebojte sa po nich siahnuť a dotvoriť ich. Nech sú bláznivé, šialené, vtipné - môj tatko vedel rozprávať megavtipné príbehy a vôbec nám nevadilo, že už tretiu noc rozpráva dokola príbeh o Červenej čiapočke, ani to, že sa ani jeden nepodobal na druhý. Smiali sme sa, nechceli sme spať, chceli sme len počúvať, počúvať a počúvať. Videli sme celý svet, ktorý vykreslil a dopĺňali si medzery, ktoré vynechával.
Ak si predsa len neviete rady, tu je niekoľko inštrukcií, ktoré môžete nasledovať na ceste za svojím vianočným príbehom:
- Začiatok. Nemusí byť opisom, môžete začať akciou. Začiatok by mal obsahovať všetky základné prvky, ktoré v celom príbehu držíte - hlavné postavy, deje, prostredie. Hlavné je, že sú Vianoce, tak ich vykreslite. Začiatkom môže byť maľba vašej dcérky, ktorá na Vianoce dostane magickú moc vtiahnuť vás do iného sveta, kde ale Vianoce nemusia existovať. Alebo vianočný stromček, ktorý na Vianoce začne rásť ako Jackova fazuľka do výšin, kde nájdete kráľovstvo plné darčekov. Za každý darček sa ale musíte niečoho vzdať... Príbehy samozrejme prispôsobte veku detí.
- Postavy. Či sú to zvieratká, či skutočné, neskutočné postavy, predmety, lego hračky, deti sa s nimi stotožnia a vidia ich ako živé. Stanú sa nimi. Použite ako postavy vlastné deti a samých seba.
- Prostredie. Pokojne umiestnite dej do domáceho prostredia a cez predmet, maľbu, čokoľvek otvorte dvere do fantázie. Alebo naopak.
- Zápletka, zauzlenie, vyvrcholenie. Každý príbeh má riešiť nejaký problém. Problémom môže byť čokoľvek - stratené Vianoce, ukradnuté ozdoby, zabudnuté piesne, lenivosť, nuda, zlá čarodejnica, snehová kráľovná, zmenený tatko na Frosta - ako ho odkliať? Nezabudnite budovať napätie, ako príbeh zamotávate. Ak si neviete rady ako ďalej, pýtajte sa „čo ak by...“ - čo ak by si sa ocitol pred zlou čarodejnicou a zobrať by si si mohol na boj s ňou len tri predmety zo svojej izbičky? Čo ak by od teba chcela snehová kráľovná tajné heslo pozostávajúce z troch slov? Pýtajte sa - čo je najvzrušujúcejšie na vašom príbehu? Čo najdramatickejšie by sa mohlo stať? Čo vtipné odľahčí drámu? Vtiahnite do zauzlovania všetkých členov rodiny, spravíte príbeh interaktívny a ostatných jeho aktívnymi tvocami.
- Rozuzlenie, koniec. Príbeh potrebuje mať svoj koniec - hoci by ním bolo staré známe - pokračovanie nabudúce, alebo „pokračuje maminka!“ Pre deti sú ale vždy najčarovnejšie zachránené Vianoce a „všetko sa dobre skončilo“.
- Morálne ponaučenie. Niektorí radia, aby príbehy rozprávané deťom, keďže sa z nich tak ľahko učia, mali morálne ponaučenie. Ja radím - ak sa vám ho tam nepodarí dostať, nevnucujte si ho. Vynechajte ho. Už len to, že si vytvárate bond s dieťaťom a deťmi, že ich vťahujete do čarovného sveta rozprávok a dobrodružstiev, že rozvíjate toľko schopností - to stačí :) Ono, morálnym ponaučením je aj čas, ktorý s deťmi rozprávaním strávite. A zvyčajne prirodzene vyplynie z príbehu.