Poľské koledy predstavujú výnimočný prvok národnej hudobnej kultúry. Máloktorý národ na svete sa môže pochváliť takou bohatosťou vianočných spevov, ktoré si Poliaci ctia nielen v kostoloch, ale aj v rodinnom kruhu. Ich história je fascinujúca a hlboko prepojená s dejinami poľského národa, pričom v sebe spája duchovné posolstvo s vlasteneckými ideálmi.
Pôvod a historický vývoj
Slovo „kolęda“ má latinský pôvod. U starých Rimanov označovali kalendy prvý deň v mesiaci. Tradícia osláv nového roka a spievania piesní na počesť znovuzrodenia slnka sa v ranom stredoveku rozšírila do slovanských oblastí. Staroslovanské slovo kolada pôvodne znamenalo dar alebo novoročnú koledu spojenú s rituálnymi návštevami domov.
Najstaršie zaznamenané poľské koledy pochádzajú z 15. storočia. Zaujímavosťou je, že nemajú latinský pôvod, ale čerpali inšpiráciu od českých susedov. Príkladom je pieseň „Zdrow bądź, krolu anjelski“ alebo „Stałać się rzecz wielmi dziwna“, ktorá bola doslovným prekladom českej piesne. Skutočný „zlatý vek“ poľskej koledy však nastal v období baroka, kedy vzniklo množstvo originálnych diel.
Vianočné piesne ako nástroj vlastenectva
V poľskej tradícii nebolo spájanie náboženskej tematiky s národnou alebo politickou ničím neobvyklým. Počas ťažkých období okupácie a bojov za nezávislosť slúžili koledy ako spoiwo (tmel) národa a ostoja poľskosti. Vždy, keď sa diali pre Poliakov dôležité udalosti, odpoveďou bolo skladanie piesní, ktoré v sebe niesli nádej a národnú hrdosť.
Koledy z obdobia bojov za nezávislosť
Jednou z najvýznamnejších je „Hymn do Boga“ z roku 1830, spievaný na melódiu známej koledy „Bóg się rodzi“. Text vznikol pod vplyvom novembrového povstania a vyjadroval túžbu po suverénnom štáte. Podobne aj počas januárového povstania sa v piesňach, ako napríklad „Pan z nieba“, objavovali prosby o „vzkriesenie Poľska“.
Sociálne aspekty v koledách
Koledy neboli len o národnom oslobodení, ale aj o sociálnej spravodlivosti. V dielach ako „Kolęda robotnicza“ alebo „Dziś obchodzi cały lud“ vystupoval Kristus často ako ochranca utláčaných, zatiaľ čo bohatstvo a buržoázia boli vnímané kriticky. Tieto piesne reflektovali snahu o rovnosť medzi ľuďmi bez rozdielu národnosti či sociálneho postavenia.
Najznámejšie poľské koledy a ich autori
Autori mnohých tradičných poľských kolied zostávajú neznámi, čo je spôsobené najmä nedostatkom dochovaných rukopisov. Napriek tomu patria medzi klenoty poľskej kultúry:
- „Bóg się rodzi, moc truchleje“ - text napísal v 18. storočí Franciszek Karpiński. Je to jedna z najuznávanejších kolied.
- „Lulajże, Jezuniu“ - melódiu tejto koledy využil aj Fryderyk Chopin vo svojom Scherze h-moll op. 20.
- „Przybieżeli do Betlejem“ - pieseň so 17.-storočnými koreňmi, ktorá prešla mnohými úpravami.
- „Gdy śliczna Panna“ - pochádza z 18. storočia a patrí k najpopulárnejším v poľských domoch.
MAGURANKA - Tichá noc (Stille Nacht)
Pastorałki: Vianočné piesne mimo kostola
Špecifickým pojmom sú v Poľsku tzv. pastorałki. Sú to piesne určené na spievanie v rodinnom kruhu, mimo liturgického priestoru kostola. Ich ústredným motívom je biblický príbeh pastierov prichádzajúcich k jasličkám, čo im dodáva ľudovejší, až pastiersky charakter.