Zlaté prasiatko a vianočné tradície na Slovensku

Vianočné tradície treba dodržiavať! Málokto z nás si dokáže predstaviť Vianoce bez stromčeka, pečenia koláčov alebo štedrovečernej večere. Tieto zvyky vypovedajú o našej kultúre a sú neoddeliteľnou súčasťou sviatočnej atmosféry. Vianoce sú jedným z najvýznamnejších a najkrajších sviatkov v roku, ktoré sa slávia po celom svete. Na Slovensku sa na tieto sviatky, oslavujúce narodenie Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne vopred, počas obdobia nazývaného Advent. Pre našich predkov Vianoce neboli primárne o darčekoch, ale o tradíciách, zvykoch a rituáloch, ktoré mali odohnať zlé sily a privolať zdravie, hojnosť a dobrú úrodu.

Fenomén zlatého prasiatka

Jednou z najpôvabnejších a najznámejších vianočných tradícií je očakávanie zlatého prasiatka. Tradícia hovorí, že ten, kto na Štedrý deň vydrží nejesť až do slávnostnej večere, uvidí zlaté prasiatko. To by mu malo priniesť v novom roku bohatstvo a hojnosť. Deti ho dychtivo hľadajú na stenách, zatiaľ čo dospelí sa snažia vytvoriť ten správny „zázrak“.

Spomínate si na ten detský pocit, keď ste sa celý deň snažili vydržať bez jedla, len aby ste večer zahliadli magický odlesk na stene? Tento zvyk má prekvapivo hlboké korene a rozhodne nejde len o výmysel modernej doby či jednoduchý trik rodičov.

Pôvod tradície: Od pohanstva ku kresťanstvu

Podľa historikov siaha tradícia zlatého prasiatka až do pohanských čias. Na našom území ju pravdepodobne poznali už Kelti a neskôr aj Slovania. Prasiatko bolo tvarom aj farbou spájané so slnkom a zimným slnovratom, teda obdobím, keď sa dni začínajú opäť predlžovať a ľudia očakávali návrat svetla a života.

Zlatá farba symbolizovala slnečné lúče, silu a plodnosť. Prasa ako také predstavovalo hojnosť, životnú energiu a nádej, že nasledujúci rok prinesie dostatok potravy a dobrú úrodu. V časoch, keď boli ľudia existenčne odkázaní na prírodu, mali tieto symboly obrovský význam.

S príchodom kresťanstva sa mnohé staré zvyky nevytratili, ale prispôsobili sa novému náboženskému kontextu. Zlaté prasiatko sa postupne spojilo s adventným pôstom, ktorý bol kedysi omnoho prísnejší než dnes. Štedrý deň predstavoval vyvrcholenie duchovnej prípravy, očisty tela aj mysle. Verilo sa, že ten, kto dokáže vydržať bez jedla až do chvíle, keď sa na oblohe objaví prvá večerná hviezda, môže uvidieť nadprirodzené znamenie. Aby rodičia motivovali deti zvládnuť tento náročný pôst, sľubovali im práve pohľad na zlaté prasiatko - malú odmenu za veľkú sebadisciplínu.

Prečo práve prasiatko?

Možno vás napadne, prečo sa tradícia nespája napríklad so zlatým baránkom či holubicou. Odpoveď je prekvapivo praktická. Prasa bolo pre našich predkov symbolom blahobytu. Predstavovalo zásobu mäsa na celú zimu a istotu, že rodina nebude trpieť hladom. Vidieť prasa v zlatej farbe znamenalo prísľub hojnosti, dostatku a bezpečia.

V mnohých európskych kultúrach, najmä v germánskych a severských oblastiach, bolo prasa zasvätené božstvám plodnosti a úrody. Nešlo teda o náhodný výber, ale o hlboko zakorenený symbol prosperity. Drak by deti vystrašil, čarodejnica by nedávala logiku, no to, čo všetky deti poznali, boli bežné prasiatka z chlievika, ktoré nepôsobili ani strašidelne, ani podradne. Prasiatko videl kdekto, ale zlaté? Nakoniec každé dieťa bolo vždy zvedavé na to, ako zlaté prasiatko vyzerá.

Zlaté prasiatko v súčasnosti

V dnešnej dobe už málokto dodržiava pôst v jeho pôvodnej podobe, keď sa nesmeli konzumovať ani mliečne výrobky či iné živočíšne produkty. Napriek tomu myšlienka zlatého prasiatka prežila a zmenila sa na hravý prvok, ktorý dotvára čaro Štedrého večera. Pre deti ide o kúzelný moment, pre dospelých o spomienku na vlastné detstvo a pre rodinu ako celok o chvíľu spoločného očakávania.

Zlaté prasiatko je predovšetkým symbolom svetla a nádeje. V najtemnejších dňoch roka ľudia vždy túžili po znamení, že tma nebude trvať večne. Odlesk zo zrkadla, lesk vylešteného hrnca či šikovne namierená baterka na stenu sa pre deti stávali dôkazom, že zázraky existujú. Niektorí rodičia dokonca vybehnú po zotmení do záhrady s prskavkou alebo svetlom a „prasiatko“ je na svete. Tento zvyk je pomerne unikátny a pokojne ho možno považovať za čisto stredoeurópsku, takmer domácu tradíciu.

Z pohľadu rodičov má čakanie na zlaté prasiatko aj veľmi praktickú stránku. Deti, ktoré sa počas dňa neprejedajú sladkosťami, majú väčšiu chuť na slávnostnú večeru, ktorá sa tradične podáva krátko po zotmení.

Legendárna hláška z reklamy na obľúbený nápoj nám každý rok pripomína jednu z tradícií, ktorá sa viaže k Vianociam: „A keď vydržíš až do večera nepapať, tak uvidíš zlaté prasiatko.“ Vianočná reklama na Kofolu beží už od roku 2003 a bez nej si mnohí z nás už ani nevedia predstaviť Vianoce. Slávna reklama na Kofolu týmto tradičným dodržiavaním „Celý deň nepapať“ zapôsobila práve tým, čo všetci veľmi dobre poznali. Zlaté prasiatko sa totiž ukáže len naozaj deťom, ktoré naozaj vydržali. „Nie nie, ja nemusím, ja už ho vidím!“ - hovorí dievčatko v legendárnej reklame, ktorá oživila dávnu štedrovečernú tradíciu.

V panelákoch si mnohí ešte pamätáme výjazdy na balkón pred štedrovečerným zasadnutím k stolu. Hľadali sme zlaté prasiatko, kto ho prvý uvidí niekde na oblohe, alebo niekde na chodníkoch. Žiaľ, pre tradičný vzťah k alkoholu však máme mnohí prasiatka doma, len im chýba tá presná očakávaná farba.

Zdravotné aspekty pôstu

Hoci je pôst na Štedrý deň krásnou tradíciou, zo zdravotného hľadiska to nie je vždy dobrý nápad. Celý deň hladovať a večer sa napchať šalátom a kaprom vám môže priviesť žlčníkový záchvat. Starší ľudia, deti či tí, ktorí majú problém s trávením, by počas dňa mali jesť aspoň striedmo.

Zatiaľ čo pre dospelých ide skôr o symbolickú tradíciu, deti by sa tomuto zvyku mali vyhýbať. Deti by nemali držať na Štedrý deň pôst s vidinou zlatého prasiatka, ale mali by mať prísun stravy v pravidelných intervaloch ako inokedy. U detí je dôležité regulovať konzumáciu sladkostí a zabezpečiť im dostatočný prísun ovocia a zeleniny.

Ďalšie tradičné slovenské vianočné zvyky

Hoci si často myslíme, že vianočné zvyky poznáme dokonale, realita je pestrejšia. Nie všade sa tradície dodržiavajú rovnako a v niektorých regiónoch sa zlaté prasiatko objavuje iným spôsobom - alebo vôbec. V minulosti sa nespomínalo vždy len prasiatko. V niektorých častiach Slovenska to mohol byť aj zlatý koník, zlatá podkova či dokonca zlatá strecha v podkroví.

Okrem zlatého prasiatka patria medzi ďalšie slovenské vianočné tradície:

• Púšťanie lodičiek zo škrupiniek orechov: Spoločne s tortovými sviečkami z pekných škrupiniek od vlašských orechov urobte lodičky a pustite ich na vodu, napríklad v umývadle. Legenda hovorí, že ten, komu vydrží lodička dlho svietiť, môže sa tešiť na dlhý život. Tomu, komu sa potopí, už vraj mnoho času nezostáva.
• Prekrajovanie jabĺčok: Kto rozkrojí jabĺčko tak, že uvidí krásnu hviezdu z jadierok, môže sa na nový rok tešiť na zdravie a šťastie. Ak sa objavia jadierka v tvare kríža, nie je to dobré znamenie. Ak máte možnosť, kúpte si jablká na trhovisku maximálne 4 dni pred Vianocami, zabránite ich pokazeniu.
• Bozk pod imelom: Zelená, strieborná, zlatá či medená vetvička imela má priniesť do domova šťastie. Jej účinok sa navyše údajne zvýši, keď ju od niekoho dostaneme. Na Štedrý deň sa pobozkajte s partnerom pod imelom, aby vaša láska zostala stále zelená.
• Šupina z kapra: Ide o tradíciu, ktorá sa k nám dostala z pohanských kultov. Kto chce mať veľa peňazí, mal by si schovať šupinu z kapra, najlepšie do peňaženky. Podľa tradície treba šupinu nosiť počas celého roka, aby zabezpečila finančnú stabilitu. Pod každý tanier by sme mali vložiť šupinu z kapra alebo mincu, aby sme si zabezpečili prosperitu v ďalšom roku.
• Delenie oblátok s medom a cesnakom: Okrúhle oplátky, podobne ako vianočné gule, mali symbolizovať Slnko, ktoré sa narodilo. Cesnak predstavuje zdravie a med má zabezpečiť ľudskú dobrotu. Preto nesmú na štedrovečernom stole chýbať. Aby vám priniesli zdravie, jedzte ich s medom a cesnakom.
• Krížik na čelo: Gazdiná alebo stará mama si namočí prst do medu a urobí ním každému krížik na čelo predtým, ako spoločne usadnú k štedrovečernému stolu. Tento rituál má odohnať zlé sily.
• Hádzanie a lúskanie orechov: Počas Štedrej večere sa hádžu orechy do kútov v byte alebo v dome. Táto vianočná tradícia má takisto zabezpečiť hojnosť a prosperitu po celý rok.
• Vianočka so zapečenou mincou: Do vianočky sa zapiekla minca a ten, kto si ju vo svojom kúsku našiel, sa mal tešiť počas celého roka zdraviu a bohatstvu.

Vianočné povery

• Od stola sa nevstáva.
• Ak omotáme okolo štedrovečerného stola niť, domu sa v nasledujúcom roku vyhnú zlodeji.
• Ku komu sa nakloní knôt sviečky pri štedrovečernom stole, ten do roka umrie.
• Na Vianoce sa nekonzumujú jedlá z hydiny, pretože by s ňou odletelo z domu šťastie.

Advent a vianočná príprava

Na Slovensku sa na sviatky, oslavujúce narodenie Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne vopred, počas obdobia nazývaného Advent. Počas adventu ľudia chodia do kostola, nakupujú darčeky a zdobia svoje príbytky. Svoje nezastupiteľné miesto má adventný veniec, ktorý umocňuje vianočnú atmosféru. Advent je prípravou na Vianoce. Pre niekoho je to obdobím upratovania a nákupov, pre iných čakanie na príchod Ježiša Krista. V každom prípade je to magické obdobie očakávania tých najkrajších sviatkov roka.

Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré s radosťou očakávajú sladké darčeky vo svojich vyčistených čižmičkách. 13. december, sviatok Lucie, patrí do série stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam. Dievčatá si v tento deň pripravovali trinásť lístočkov s menami, aby zistili meno svojho budúceho manžela.

24. december, Štedrý deň, je dňom, kedy na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj "vilija" alebo "vigilija". Najväčším sviatkom Vianoc je 1. sviatok vianočný (25. decembra) - deň Kristovho narodenia. Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pripravujú štedrovečerný stôl.

25. a 26. decembra rodiny často zostávajú spolu, idú do kostola alebo navštevujú svojich príbuzných a priateľov.

Vianočná výzdoba

V minulosti si ľudia najprv upratovali svoje príbytky. Veľké upratovanie mali na starosti gazdiné s dcérami a začali s ním už niekoľko týždňov pred Vianocami. Potom obydlie vyzdobili slamou, čečinou a imelom, ktoré malo odohnať zlé sily. Napiekli tiež oblátky, ktoré zdobili štedrovečerný stôl. Vianočná výzdoba sa kedysi zhotovovala svojpomocne. Dnes sa mnoho rodín vracia k peknému zvyku piecť si doma vianočné pečivo a vyrábať si vlastné ozdoby.

Symbolom Vianoc v minulosti bol Betlehem. Zvyčajne bol svojpomocne vyrobený a zdobil príbytky dávno pred vianočným stromčekom. Ten sa na našom území objavil až niekedy v 18. storočí. Prvé stromčeky si zaobstarávali tí majetnejší a zdobili ich ozdobami vyrobenými zo slamy a korenín. Záplava darčekov pod stromčekom sa však nekonala. Ľudia si podomácky vyrábali drobné darčeky, zvyčajne to boli len zdobené medovníčky alebo drevené, slamené či handrové hračky.

Vianočný stromček, ako súčasť oslavy vianočných sviatkov, sa spája s rodinným kruhom už od 16. storočia v Alsasku. Do kresťanských tradícií sa postupne dostal v priebehu 19. storočia. Dnes je pevnou súčasťou výzdoby takmer každej domácnosti. Do vykúrenej izby ho dajte čo najneskôr - najlepšie na Štedrý deň, prípadne siahnite po jedličke. Pozor na teplotný šok!

Štedrá večera a vianočné stolovanie

Slávnostné vianočné stolovanie a Štedrá večera patria k vrcholom osláv vianočných sviatkov. V prvom rade je to slávnostné vianočné stolovanie a pekné prestieranie. Vyťahujeme ten najkrajší riad a príbor, oprášime kryštálové poháre. K vianočnému stolovaniu sa veľmi dobre hodia farby sýtej červenej a tmavozelenej v kombinácii so zlatou. Iní zase preferujú mimoriadne slávnostnú zlatú či striebornú. Ako dekorácia nesmie chýbať vianočná ruža a sviečky alebo iné svetielka.

Na štedrovečernom stole by okrem ozdôb však nemali chýbať ani oblátky, med, cesnak, orechy a jablká. Veľmi peknou tradíciou počas vianočného stolovania je zvyk prestierať o jeden tanier navyše pre blížneho v núdzi. Pripomína všetkým počas Štedrej večere, že hosť do domu je Boh do domu a aké potrebné je pomáhať druhým. Na stôl počas Štedrej večere patria aj orechy, ovocie - sušené aj čerstvé, a vianočné pečivo. A taktiež chlieb! Či už v podobe vianočky alebo biskupského chlebíčka, ale v niektorých rodinách sa dáva na stôl ako symbol dostatku aj nenačatý peceň chleba.

Tradičné vianočné jedlá

Štedrá večera sa otvára slávnostným prípitkom. Tradične sa podáva hriatô alebo domáca pálenka. V moderných domácnostiach si ľudia štrngajú kvalitným šumivým vínom alebo nealkoholickou alternatívou. V niektorých rodinách sa zase pripíja poctivým, po domácky zhotoveným likérom - vaječným, orechovým alebo karamelovým. Niektorí si zase nevedia predstaviť štedrovečerný stôl bez medoviny, ktorá sa pije dobre vychladená alebo naopak zohriata.

Nasledujú oblátky, ktoré sa tradične jedia s medom a cesnakom. Pomedzi to pretkávajú priebeh Štedrej večere rôzne rituály - prekrajovanie jablka, lúskanie orechov. Nasleduje polievka, v niektorých rodinách je však chodov viac, napríklad studené predjedlá, ako syrová roláda, pagáče a syrové pečivo. Potom ide hlavné jedlo a dezert - sladkosti a ovocie. Pomedzi to sa popíja pivo a víno, alebo rôzne džúsy.

V minulosti nebolo zvykom jesť na Vianoce mimoriadne odlišné pokrmy. Jedli sa tradičné jedlá, rozdiel oproti bežným dňom však bola hojnosť. Večeralo sa vo viacerých chodoch, čo v tom čase nebolo vôbec bežné. Jedli sa oblátky s medom a cesnakom, polievka, rôzne kaše. Nechýbali kysnuté koláče, sušené aj čerstvé ovocie.

Každý región mal svoje špecifické tradičné jedlá, napríklad pupáky s makom, ktoré treba jesť spoločne z jednej misy, kapustnica, rybacia, mliečna hubová polievka alebo šošovica na kyslo. Ako aperitív sa niekde podávalo hriatô, ktorého základ je med so slaninou alebo maslom, zaliaty domácou pálenkou.

Zemiakový šalát a kapor sa začali objavovať na prelome 19. a 20. storočia. Obe jedlá boli však skôr výsadou bohatých rodín. Pre vidiek boli tradičnými jedlami hrachová alebo šošovicová polievka či kaša a rôzne nákypy s hubami, jablkami a orechmi. Ako hlavný chod sa pomerne často objavovala aj u našich predkov ryba, ktorá bola povolená cirkvou ako pôstne jedlo. Bola varená, pečená alebo nakladaná na kyslo. K nej sa podávali zemiaky alebo prívarky zo strukovín. Obaľovať v trojobale a vyprážať sa začali ryby až v 20. storočí. Nemenšej obľube sa však najmä na východe Slovenska tešili plnené pirohy alebo lokše či šúľance. Neskôr sa objavovali aj rezne, ktoré sa pripravili večer, v katolíckych rodinách sa zjesť mohli až po návrate z polnočnej omše. Ak máte deti, pozor na kosti. Diétnejšiu verziu majonézového šalátu urobíte s jogurtom.

K Vianociam patrí neodmysliteľne aj vianočné pečivo. Dnes ho poznáme v podobe krehkých sušienok alebo plnených koláčikov. V minulosti sa na štedrovečernom stole objavovali skôr kysnuté koláče, ako štedrák, vianočka, slávnostný veniec alebo biskupský chlebík. Prvá zmienka o pletenom pečive pochádza už zo 16. storočia. Predtým bola vianočka na vidieku vrcholom slávnostných osláv. Ak žijete v menšom meste či na dedine, nezabudnite si ju objednať v obchode či u pekára vopred.

Pečenie koláčov je jednou z najrozšírenejších tradícií. Bežne sa na stoloch objavuje aj okolo 10 druhov koláčov, veľmi obľúbené sú aj tradičné zdobené medovníčky. Väčšina slovenských gazdiniek si vianočné koláče pripravuje doma sama. Vianočné medovníčky pečte aspoň týždeň vopred pred sviatkami, aby zmäkli - vložte ich jednoducho do igelitového vrecúška s jablkom, tým mäknutie urýchlite.

Ako moderné vianočné jedlá sú na Slovensku medzi najobľúbenejšími kapustnica, vyprážaný kapor a zemiakový majonézový šalát. Oblátky takisto nesmú chýbať. Konkurenciou kaprovi sú iné druhy smažených rýb alebo pečený losos. V niektorých rodinách sa však objavujú aj rezne alebo iné druhy pečeného mäsa. Kapustnica sa najčastejšie nahrádza šošovicovou alebo rybacou polievkou.

Po večeri sa spievajú koledy a rozbaľujú darčeky. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše. Na Slovensku sa na Vianoce po Štedrej večeri rozbaľujú darčeky. Aj keď v niektorých rodinách sa na darčeky vrhajú už pred večerou, aby sa potom mohli neskôr v pokoji najesť. Potom sa už len pozerajú rozprávky, niektorí spievajú koledy, idú na polnočnú omšu alebo sa navštevujú so starými rodičmi a súrodencami.

Vianočné tradície v okolitých krajinách

Vianočné zvyky a tradície sa líšia v závislosti od krajiny. Pozrime sa, ako vyzerajú Vianoce v susedných štátoch:

• Česká republika

  Počas Štedrého dňa dodržiavajú Česi až do večera pôst a deťom sľubujú, že ak vydržia celý deň nejesť, uvidia zlaté prasiatko. K štedrovečernému menu patrí rybacia alebo hrachová polievka, kapor a zemiakový šalát. Mnoho Čechov však uprednostňuje pred kaprom vyprážaný rezeň. K starším zvykom patrí púšťanie lodičiek zo škrupín vlašských orechov, ktoré majú predpovedať dlhý a šťastný život. Obľúbené je aj betlehemské svetlo, ktoré po krajine rozvážajú skauti. Stôl má byť prestretý pre párny počet hostí, pretože nepárny počet údajne prináša smolu.

• Rakúsko

  Už v polovici novembra sa otvoria vianočné trhy, na adventnom venci sa každú adventnú nedeľu zapáli jedna sviečka a na Štedrý deň sa potom už pri vyzdobenom stromčeku a vianočných piesňach čaká na príchod Ježiška, ktorý Rakúšanom nosí darčeky. Na Štedrý večer sa obchody zatvárajú podľa zákona o 14.00 h. Vianočný stromček sa zdobí najneskôr na Štedrý deň. Štedrovečerná večera sa v rozličných spolkových krajinách líši. Po večeri zazvoní zvonček, deti idú k stromčeku, kde sú už uložené darčeky. Štedrý večer sa završuje polnočnou omšou.

• Maďarsko

  Neodmysliteľnou súčasťou vianočného obdobia v Maďarsku je "szaloncukor", teda salónky plnené rôznymi náplňami. Tradičným vianočným jedlom je rybacia polievka "halászlé". S rybami sa v Maďarsku spájajú aj povery. Rybie šupiny vraj prinášajú veľa peňazí a rodina, ktorá rybu zje, sa bude v nasledujúcom roku neustále posúvať vpred. Zvykom, ktorý sa zachoval dodnes, najmä vo vidieckych oblastiach Maďarska, je pastierska alebo jasličková hra v podaní detí a mládeže. Po Štedrom dni a prvých dvoch vianočných sviatkoch prichádza 27. decembra sviatok svätého Jána evanjelistu. Mnohé rodiny, najmä v maďarsko-nemeckých dedinách, si v tento deň dávajú posvätiť víno.

• Poľsko

  Oslavy Vianoc sa začínajú 24. decembra, ktorý je síce v Poľsku pracovným dňom, avšak mnohé podniky či obchody zatvárajú skôr a všetci sa chystajú na večeru. Poliaci sa počas Štedrého dňa postia. K stolu si podľa tradície zasadajú, keď sa na nebi objaví prvá hviezda. Pod obrus si vkladajú seno, ktoré má pripomínať chudobu, v ktorej sa Ježiš narodil. Na stole prestrú jeden tanier navyše pre neočakávaného hosťa. Večera sa začína modlitbou a lámaním oblátok. Podľa tradície by mala byť večera zložená z 12 jedál - symbolizujúcich 12 apoštolov i 12 mesiacov v roku. Vianočné darčeky si Poliaci rozbaľujú po večeri. Po rozbalení darčekov sa Poliaci vyberú na polnočnú omšu.

• Ukrajina

  Na Ukrajine pripravujú na Štedrý večer (Sviatvečir) 12 jedál, čo symbolizuje 12 apoštolov. Stôl sa prestiera obrusom, pod ktorý sa na každý roh stola kladie cesnak na odstrašenie zlých duchov. Štedrý deň je posledným dňom 40-dňového predvianočného pôstu, takže pokrmy k večeri sa pripravujú bez mäsa, mlieka, vajec a masla. Na štedrovečernom stole nesmú chýbať predovšetkým dve jedlá - kuťa (sladená dusená pšenica alebo ryža s makom, hrozienkami a orechmi) a uzvar (kompót zo sušených jabĺk a sliviek). Za štedrovečerný stôl si rodiny obvykle sadajú po celodennom pôste, keď vyjde prvá hviezda. Na Ukrajine Vianoce neoslavujú všetci v rovnakom termíne a nájdu sa aj takí, čo Vianoce oslavujú dvakrát.

tags: #daruj #zlate #prasiatko #vianoce