„... nad bielymi horami znejú naše krásne vianočné piesne. Nech vnesú súlad, harmóniu a pokoj do našich sŕdc, aby bolo medzi nami viac dobroty, porozumenia a lásky ...“ Týmito slovami uvádza Darina Laščiaková, známa speváčka slovenských ľudových piesní, do hĺbky vianočnej atmosféry, ktorá je neodmysliteľne spojená s hudbou a spomienkami.
Album „Vianoce s Darinou Laščiakovou“
Album Vianoce s Darinou Laščiakovou, vydaný v roku 2006, prináša jedenásť krásnych vianočných piesní a je cennou súčasťou slovenskej fonotéky. Znázorňuje Darinu Laščiakovú, ktorá spieva vianočné koledy a rozpráva o tradičných Vianociach v rodinnom kruhu. Precítené rozhlasové pásmo odhaľuje čaro Vianoc cez spomienky a piesne, čím prináša kúsok domova do každého srdca.
K tradičným slovenským Vianociam odjakživa patria aj vinše a koledy. Milovníci pravej vianočnej atmosféry často siahajú po nahrávkach slovenského folklóru, najmä dnes, keď už koledníci nechodia od domu do domu ako kedysi. Etnomuzikológ Ondrej Demo o koledách hovorí: "Je to sila spevu, čo im dáva to podmanivé čaro." Podľa neho sú koledy najužšie späté i s vnútornou duchovnou sférou človeka, v ktorej sa priamo, či nepriamo nadväzuje na dedičstvo predkov. CD nazvané Vianoce s Darinou Laščiakovou to potvrdzuje, keďže interpretka slovenských ľudových piesní nielen spieva, ale aj rozpráva o zvykoch, ktoré sa udržiavali v jej rodine na Orave.
Osobné spomienky a posolstvo Vianoc
Darina Laščiaková prichádza k poslucháčom s koledou, vinšom aj dobrým slovom. Rozpráva o teple, ľudskej láske a o svojich najbližších. V pozadí jej rozprávania často znie Tichá noc. Zveruje sa, že by chcela zaklopať na dvere rodného domu a rada by pohladila dobré, starostlivé ruky svojej mamy. Dnes už zájde domov len v myšlienkach, ale verí, že kúsok svojho domova nájde aj u poslucháčov.
Rozpráva o bielych Vianociach, bielych a čistých ako čistý sneh. Podľa Laščiakovej sa na takéto Vianoce dá spomínať len jedným spôsobom - len keď sa vrátime do detstva. „V mnohých rozprávkach sa hovorí, aj malý princ to povedal, že každý z nás má na nebi svoju hviezdu, a na Štedrý deň sa zažíhajú aj tie, ktoré kedysi patrili našim drahým,“ myslí si. Vraj sa zvláštne ligocú a vysielajú na zem svoje spomienky. Cez vianočný čas sú veľmi silné a zreteľné, a Darina Laščiaková ich vníma aj s hudbou. Znie obľúbená melódia jej otca, ktorú rád improvizoval na starom klavíri. Druhá, veľmi krásna hviezda patrí mame, ktorej hovorí maminka moja drahá, a venuje jej druhú melódiu, pri ktorej maminka postála a na chvíľu sa do nej započúvala aj v zhone príprav na Štedrý večer. Ani pri opise slávnostného rozdávania darčekov nechýba hudba, zvučia slová koledy: "Sláva bohu prespevujú, pokoj ľuďom oznamujú..."
Rozprávanie Dariny Laščiakovej o Vianociach, ako ich prežívala s najbližšími, ale aj o tom, aké zvyky sa udržiavali počas vianočných sviatkov v jej rodnom kraji, zachytávajú tiež memoáre nazvané Život s piesňou. V knihe, v ktorej podstatnú časť tvoria pohnuté ľudské osudy, príhody ľudových spevákov a úvahy nad posolstvom ľudovej piesne, sa Laščiaková až dvakrát zastavila pri Vianociach. V kapitole Drotárske Vianoce necháva hovoriť osemdesiatpäťročného báťu Jána z Gemera, ktorý sa kedysi ako malý chlapec vybral so svojím otcom drotárom na vandrovku na Dolnú Zem a práve cez Vianoce sa ocitli v nečakanej núdzi a doslova ich zachránili koledy. V kapitole Biele Vianoce si spomína, ako v detstve netrpezlivo čakala na najkrajšie sviatky roka. „Celkom prvý a radostný znak blížiacich sa Vianoc bola naša "prieskumná cesta" do blízkych horičiek okolo Tvrdošína. Išli sme si obzrieť na lyžiach náš budúci vianočný stromček, jedličku, ktorá ešte veselo rástla v hore." Laščiaková píše, že sa vrátili až za tmy. Jej otec nikdy nevybral "najonakvejšiu jedličku", ale takú, ktorú bolo treba vytnúť v prehustenom poraste.
Spomína aj na to, ako sa miesto pod štedrovečerným stolom natieralo čistým, bielym vápnom. Ale to len v domácnosti, v ktorej splnili všetky síce nepísané, ale zato prísne predvianočné zákony a povinnosti. Bolo treba na ne myslieť už v novembri, keď gazdovia museli pozatierať všetky škáry a pukliny na dome a múrik natrieť belasou farbou, vyrovnať chodník, atď. Neskôr prišla na rad stodola s náčiním a vracanie vypožičaných vecí a samozrejme aj peňazí.
História Vianoc
Koledy: Bohatá história a hlboký význam
K Vianociam neodmysliteľne patria darčeky, vyzdobený stromček, kapor a sneh, ale aj vianočné piesne a koledy. Počuť ich z rádií takmer v dvojmesačnom predstihu, čím navodzujú predvianočnú náladu. Koledy boli po mnohé stáročia neodmysliteľnou zvukovou kulisou dotvárajúcou atmosféru Vianoc.
Pôvod a tradície koledovania
Slovo koleda má viacero významov. Označuje nielen piesne spievané vo vianočnom období, ale aj hovorené či deklamované vinše a želania hojnosti. Koledou sa nazývala tiež obchôdzka spojená so spevom a vinšovaním, ale aj odmena, ktorú koledníci dostávali od navštívených rodín. Koledníci nosili so sebou rozličné rekvizity ako hviezdu, betlehem, štrngajúce pastierske palice a podobne.
Koledovanie v Európe a na Slovensku
Koledovanie v období Vianoc je obradom hlboko zakoreneným v celej Európe i za jej hranicami. Mohli by sme povedať, že je to jeden zo zvykov nemajúcich vlasť, lebo ani jeden zo súčasných národov sa nemôže pochváliť tým, že mu dal počiatok. Jeho podstata je kresťanská, pretože sa s ním stretávame u kresťanských národov. Koledy v stredoveku šírili po celej Európe potulní žiaci, často účinkujúci v obľúbených vianočných hrách. Makaronské koledy sa spievali v zmesi latiny a miestnych jazykov. Počas vianočných sviatkov boli počuť na trhoch, v šenkoch, kláštoroch, domoch bohatých mešťanov i šľachtických palácoch. Anglické národné koledy sú napríklad doložené od 15. storočia. Boli to obľúbené svetské piesne upravené pre vianočnú potrebu alebo umelé vianočné piesne komponované v ľudovom duchu. Nechýbali komické ani satirické prvky. Tradícia koledovania sa u nás v posledných rokoch zachovala len v niektorých regiónoch, avšak prostredníctvom koledníckej akcie Dobrá novina sa ju od roku 1995 darí obnovovať na celom Slovensku.
Traja králi a koledovanie
S koledovaním sú neodmysliteľne spojení traja králi, ktorých Biblia nazýva "mudrci od východu". Prvá zmienka o nich pochádza z 3. storočia od starokresťanského spisovateľa Origena. Koledníci prichádzajúci do domu píšu na dvere začiatočné písmená žehnajúceho výroku Christus mansionem benedicat - Kristus žehnaj tento dom. Medzi ľuďmi sa však zaužívala aj skratka G + M + B označujúca začiatočné písmená mien Gašpar ("Majster pokladu"), Melichar ("Môj kráľ je svetlo") a Baltazár ("Ochraňuj jeho život") považovaných za troch kráľov.
Najznámejšie vianočné piesne a prínos Dariny Laščiakovej
Prvenstvo "Tichej noci"
Prvenstvo medzi vianočnými piesňami, nielen u nás, ale na celom svete, patrí piesni Tichá noc (Silent Night). Text tejto skladby pochádza z rakúskeho Lungau. V roku 1816 ho zložil duchovný otec Mariánskej fary Joseph Mohr. O dva roky neskôr pôsobil Mohr v novozaloženej fare svätého Mikuláša v Oberndorfe pri Salzburgu. Na Vianoce, 24. decembra v roku 1818, požiadal miestneho organistu Franza Xavera Grubera, aby k jeho básni skomponoval priliehavú melódiu. Vznikla skladba pre dve spevácke sóla, chór a gitarový sprievod. Orgán mal totiž v tom čase poruchu. Dnes je to jedna z najprekladanejších a najspievanejších vianočných piesní na svete.
Darina Laščiaková a spopularizované koledy
Nielen pre milovníkov folklóru, ale pre všetkých, ktorí chcú prežiť slávnostné chvíle Vianoc, ponúkajú každý rok svoje vianočné albumy aj folklórne súbory ako SĽUK a Lúčnica, no výrazne sa k nim pridáva aj ľudová speváčka Darina Laščiaková. Skladby ako Nesiem vám noviny, Do hory, do lesa, valasi, Nad Betlehemom, Povedzte nám pastúškovia či Prišli sme vám zvestovati spopularizovala u nás práve ona.
Zoznam skladieb z nahrávky (P) 1989 OPUS a detaily jej realizácie
Zoznam kolied a skladieb spojených s Darinou Laščiakovou a jej nahrávkami zahŕňa:
- Nesiem vám noviny
- Dobrý večer, pokoj stály
- Dobrý večer vám
- Do hory, do lesa, valasi
- Jest v tomto dome
- Nad Betlehemom
- Vstávajte, pastieri
- Z capka kožku zoblečieme
- Povedzte nám, pastúškovia
- Prišli sme vám zvestovati
- Franz Gruber: Tichá noc
Pri realizácii nahrávky boli použité záznamy z cyklu Hory, ľudia a pieseň. V podkresoch znie hudba: Franz Gruber: Tichá noc, Pietro Mascagni: Intermezzo sinfonico (Sedliacka česť), Franz Schubert: Ave Maria a Ivan Dubecký: Zvučka z cyklu Hory, ľudia a pieseň - Dajteže nám, dajte - Vianočná nálada - Gemerské Vianoce.
Hudobné spracovanie pre vybrané skladby (1-3, 6, 10, 11) zabezpečil Ivan Dubecký. Orchester ľudových nástrojov Čs. rozhlasu v Bratislave dirigovali Marián Vach (pre skladby 1, 2, 6, 11), Svetozár Štúr (pre skladbu 3) a Július Karaba (pre skladbu 10). Spoluúčinkovala dievčenská spevácka skupina Vajana a mužská spevácka skupina Rodokmeň (pre skladby 4-10).
Sprievodný text a scenár pripravila Darina Laščiaková. Réžiu sprievodného textu mala na starosti Elena Matulayová. Hudobnú réžiu a réžiu zostrihu viedol Viktor Szarka, zvukovú réžiu Gustáv Šorál. Na technickej spolupráci sa podieľali Ing. Norbert Bóka a Ing. Ján Machút. Nahrávka bola vydaná v roku (P) 1989 vydavateľstvom OPUS.