Slová sú ozvenou predchádzajúcich generácií, v ktorých sa niekedy stretnú dejiny celých národov, revolúcie aj životný štýl. Pozdravy sú staré ako ľudstvo samo a sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života, stoja vždy v prvej línii kontaktu a odomykajú ďalšiu konverzáciu. V každej kultúre majú viacero podôb a ich rozmanitosť je fascinujúca. Ľudia žijúci na Slovensku pri stretnutí s rodinou, priateľmi či blízkymi volia najmä pozdravy „čau“ a „ahoj“. Bez toho, že by sa nad tým zamysleli, používajú na znak zvítania slová, ktorých pôvod nesie v sebe kus zaujímavej histórie. Aj keď väčšina našich pozdravov vychádza priamo zo slovenského jazyka, ako napríklad „Dobrý deň“ alebo „zdravím“, medzi najpoužívanejšie patria aj slová, ktorých pôvod nie je hneď zrejmý. Pozdravy ako „čau“ a „servus“ majú pôvod v cudzích jazykoch.
Etymológia a pôvod slova „Čau“
Pozdrav „čau“ je pre náš každodenný život dnes už zrozumiteľný a prirodzený. Jeho pôvod je však poznačený dobou, v ktorej sa zrodil. K nám prišiel v 20. storočí z taliančiny ako moderné „ciao“, no jeho východisko je v benátskom dialekte. Tam sa slovo „schiavo“ rovnalo pojmu sluha a bolo odvodené z latinského slova „sclavus“, ktoré znamenalo otrok a obyčajne sa vysvetľovalo ako Slovan. Podľa Stručného etymologického slovníka slovenčiny to tak bolo pre veľký počet slovanských otrokov, ktorí boli od 10. storočia dovážaní do nemeckých oblastí a Byzancie.
Pôvodne tento výraz predstavoval bežný spôsob, akým sa sluha zdravil a prejavoval úctu svojmu pánovi. V menej ponižujúcom význame by sa dal preložiť ako „som tvoj služobník“. Mimochodom, aj pozdrav „servus“ je odvodený od slova „sclavus“, čo v latinčine znamená sluha, služobník, prípadne otrok. Pozdravy „čau“ a „servus“ sú v zásade totožné, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá. Samotný pozdrav „servus“ vznikol asi skrátením vety „Servus humillius, domine spectabilis“, čo znamená „(váš) skromný služobník, vážený pane“. Ten, kto zdraví, teda dával najavo, že je dotyčnému „k službám“, avšak v súčasnosti pozdrav už nenesie žiadne stopy podradenosti. Dnes je slovo „servus“ ako pozdrav všeobecne rozšírené v krajinách bývalého Rakúskeho cisárstva.
Šírenie a popularizácia „Ciao“
Pokiaľ ide o talianske „ciao“, to sa začalo šíriť v 19. storočí v severnom Taliansku. Prvá zmienka o tom, že by mohlo ísť o pozdrav medzi rovnocennými partnermi, pochádza z pera sicílskeho spisovateľa Giovanniho Vergu a objavíme ju v jeho uznávanom románe Eros z roku 1874. To bol však len začiatok. „Čau“ alebo tiež „čao“ je pôvodne taliansky neformálny pozdrav, ktorý sa koncom 20. storočia rozšíril medzi mládežou po celom svete.
Za naše obľúbené „čau“ vďačíme najmä druhej svetovej vojne a popularite antifašistickej hymny „Bella, ciao“. Skladba sa dodnes používa na znak protestu proti neprávosti, či už na Ukrajine, v Katalánsku, alebo vo Veľkej Británii, kde si ju svojho času osvojili odporcovia brexitu. Ide len o dôkaz toho, že aj slová sa môžu vymaniť z otroctva a byť nositeľmi revolúcie. Do svetovej literatúry ho patrně prvýkrát priniesol Ernest Hemingway v románe Zbohom, zbraniam! (1929).
BELLA CIAO - slovenský preklad
Moderný význam pozdravu „Čau“
V súčasnej taliančine „ciao“ už nenesie žiadny iný význam okrem pozdravu a pochádza z benátskej výslovnosti starého pozdravu vostro schiavo (váš otrok), čo je niečo ako staršie slovenské „váš služobník!“. Dnes je „čau“ predovšetkým neformálnym pozdravom, používaným v priateľskom kruhu či medzi blízkymi, a rovnako ako v prípade „servus“, už nenesie žiadne stopy podradenosti, ktoré by naznačovali pôvodný vzťah medzi pánom a sluhom.