Veľký Piatok: Význam, Tradície a Zvyky

Veľkonočné trojdnie, ktoré začalo na Zelený štvrtok, pokračuje Veľkým piatkom. Tento deň je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou (Paschou) a je pripomienkou smrti Ježiša Krista na kríži. Niekedy sa nazýva aj Žalostný piatok alebo Bolestný piatok vzhľadom na tragické udalosti, ktoré sa s ním spájajú. Veľký piatok je šiesty a predposledný deň Svätého týždňa a zároveň súčasť veľkonočného tridua. Je to pohyblivý sviatok, ktorý podľa dátumu prvého jarného splnu môže pripadnúť na obdobie medzi 20. marcom a 23. aprílom.

Liturgický význam a obrady

Veľký piatok je pre kresťanov dňom hlbokého zamyslenia nad utrpením a smrťou Ježiša Krista.

V rímskokatolíckej cirkvi

V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez oltárnej plachty. Je to preto, lebo cirkev verí, že svätú omšu slúži krvavým spôsobom na Golgote sám Kristus. Konajú sa však špecifické obrady, ktoré majú tri hlavné časti:

1. Liturgia slova:
   • Obrad začína príchodom kňaza a miništrantov k oltáru. Kňaz si pred oltárom kľakne a ľahne tvárou k zemi. Toto gesto, nazývané aj „prostrácia“, symbolizuje nevýslovnú vďačnosť pozemského človeka Kristovi za vykúpenie z otroctva hriechu a smrti.
   • Následne kňaz prednesie modlitbu dňa (tzv. kolektu).
   • Nasledujú čítania: prvé čítanie z knihy proroka Izaiáša, za ním Dávidov prorocký žalm. Po druhom čítaní z Nového zákona spevák spieva verš „Chvála ti a česť, Pane Ježišu“.
   • Evanjelium je nahradené Pašiami, ktoré prednášajú aspoň traja muži (prípadne existujú zborové úpravy). Odporúča sa, aby boli Pašie prednášané spevom.
   • Po Pašiach nasleduje homília (kázeň) a následne slávnostné modlitby veriacich. Ide o 10 prosebných formuliek, ktoré prednáša kňaz. Týmito sa končí liturgia slova.
2. Poklona svätému krížu:
   • Poklona svätému krížu sa môže vykonať dvomi spôsobmi - so zahaleným, alebo odhaleným krížom. Kňaz intonuje „Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta“, na čo veriaci odpovedajú „Poďte, pokloňme sa“. Tento spev sa opakuje trojmo, stále vyšším hlasom.
   • Následne sú veriaci vyzvaní na súkromnú poklonu svätému krížu. S týmto skutkom sú spojené aj úplné odpustky. Pred krížom si veriaci kľakajú s takou úctou, ako pred Eucharistiou, pretože Ježiš smrťou na kríži vykúpil ľudí z moci diabla.
3. Obrad Eucharistie:
   • Poslednou časťou obradov Piatku utrpenia Pána je obrad Eucharistie. Na oltár sa donesie plachta, akolyti alebo samotný kňaz prinesie z bočného svätostánku Eucharistiu v liturgických nádobách a položí ju na oltár.
   • Následne sa všetci modlia modlitbu Pána (Otče náš). Po nej kňaz a rozdávatelia Eucharistie rozdávajú veriacim Eucharistiu tak, ako pri bežnej omši.
   • Po ukončení prijímania a purifikácií liturgických nádob nasleduje modlitba po prijímaní.

V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi

V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi je Veľký piatok striktne aliturgický deň, čo znamená, že sa neslúži liturgia ani sa neprijíma Eucharistia. V tento deň sa zachováva najprísnejší pôst (rovnako ako v Čistý pondelok). K obradom patria:

• Utiereň s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista, ktorá sa tradične nazýva Strasti.
• Kráľovské hodinky alebo tiež cárske časy.
• Večiereň so sprievodom (procesiou) okolo chrámu a uložením pláštenice.

U evanjelikov

Pre evanjelikov je Veľký piatok najvýznamnejším sviatkom, kedy Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta.

Pôstne pravidlá

Veľký piatok je spravidla dňom prísneho pôstu. Kresťania zachovávajú prísny pôst od mäsa.

• V Latinskej cirkvi je Piatok utrpenia Pána jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Popolcovou stredou) a dňom zdržiavania sa mäsitého pokrmu. Každý pokrstený katolík je povinný zdržať sa konzumácie mäsa a mäsových výrobkov (len mäso teplokrvných zvierat) od dovŕšenia 14 roku života až do smrti. Jesť môže trikrát do dňa, z toho však len raz dosýta. Tento príkaz sa týka všetkých, ktorí sú starší ako 18 rokov a zároveň mladší ako 60 rokov.
• V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa v tento deň zachováva najprísnejší pôst.

V minulosti ľudia veriaci v tento deň držali prísny pôst, čo znamenalo, že sa jedlo len raz za deň a podávaný pokrm musel byť samozrejme bez mäsa. Väčšinou sa jednalo o ľahké a jednoduché jedlo, ako boli krúpy, pšeno, šošovica, hrach alebo polievka, predovšetkým kapustnica so zemiakmi. Odnedávna je však tento deň známy hlavne vypekaním rôznych dobrôt.

Historický kontext udalostí

Veľký piatok bol záverom mnohých udalostí Svätého týždňa, vrátane Ježišovho triumfálneho návratu do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu, Judášovej zrady na Škaredú stredu a Poslednej večere na Zelený štvrtok. Podľa Nového zákona bol Ježiš po Judášovom bozku zatknutý a odvedený do domu veľkňaza Kaifáša, kde sa konalo neformálne zasadnutie Sanhedrinu. Židovská vládnuce rada sa dohovorila, že Ježiša postavia pred súd. Po zinscenovanom procese bol odvlečený k rímskemu prefektovi Pilátovi Pontskému, pretože Židia nemali právomoc odsúdiť niekoho na smrť podľa rímskeho práva. Pilát, hoci vedel, že Ježiš sa žiadneho zločinu nedopustil, podľahol naliehaniu davu a odsúdil ho.

Ukrižovanie bolo v tom čase najkrutejším spôsobom smrti vyhradeným pre zločincov a otrokov. Ježiš bol zbičovaný a prikázali mu odniesť kríž, na ktorom mal zomrieť, na vrch Golgota. Odtiaľ pochádza aj Krížová cesta, ktorá je symbolickou spomienkou na túto útrpnú časť Ježišovej popravy. Po pribití na kríž dostal tŕňovú korunu. Kríž bol umiestnený medzi dvoch ďalších mužov, ktorí boli toho dňa ukrižovaní. Telo mŕtveho Ježiša sňali z kríža jeho blízki, zavinuli ho do plátna a vložili do skalného hrobu.

Tradičné ľudové zvyky a povery

Veľký piatok bol považovaný za magický deň, v ktorom sa podľa ľudových povier otvárali hory, aby vydali svoje poklady. Oplatí sa tak pozerať okolo seba, pretože v skalách môžu vzniknúť pukliny, z ktorých bude žiariť svetlo, vidieť môžete aj iskričky alebo zlaté papradie. Poklady sú však len pre čisté duše. Podľa povestí sa stávalo, že kvôli nim matky prichádzali o svoje deti, keď sa snažili z jaskýň poklad vynosiť a pukliny sa medzitým zavreli aj s dieťaťom vo vnútri. Všetko, čo naši predkovia robili a v čo verili, sa spájalo s vierou v mimoriadnu moc Veľkého piatku - ktorá má všetko uzdravovať, všetkému napomáhať, má zabezpečiť zdar práce.

Zvyky pre zdravie a krásu

• Kúzelnú a liečivú moc mala v tento deň aj voda. Ľudia preto hneď po prebudení išli umyť sa do potoka, aby si tak ochránili svoje telo pred chorobami.
• Naši predkovia v tento deň konali veľa vecí „zvykovo“. Ľudia nosili vodu z potoka a umývali si v nej tvár. Považovalo sa to za prevenciu pred kožnými chorobami a toto robili najmä dievky, aby mali hladkú tvár a poistili si sviežosť a krásu na celý rok.
• Niektorí ľudia sa zvykli na Veľký piatok strihať, aby im vlasy dobre rástli počas celého roka.
• Chlapci sa na Veľký piatok chodili potápať do potoka a ústami chytali kamienky, ktoré hádzali ľavou rukou za hlavu. Po tomto rituáli ich nemali bolieť zuby.

Zákazy a ochranné praktiky

Veľký piatok bol plný zákazov. Pretrvávala viera, že sa v noci zo Zeleného štvrtku na Veľký piatok stretávajú strigy na krížnych cestách alebo pod mostmi a mútia tam maslo. Podľa iných predstáv mali olamovať vetvičky mladých stromov v sadoch alebo brať zo stajní hnoj, aby odobrali kravám mlieko. Škodiť však nemuseli len strigy, ale aj strigôni, o ktorých ľudia verili, že sa zdržiavajú v chotári obce a hľadajú spôsoby, ako uškodiť.

• Ako opatrenie proti škodeniu sa stajne natierali kolomažou či cesnakom.
• Gazdiné taktiež zvykli v noci zo Zeleného štvrtku na Veľký piatok priväzovať maselnicu o nohu stola, alebo ju položili pod stôl a nohy stola obtočili reťazou.
• Veľký piatok bol považovaný za sviatok, kedy sa v domácnostiach nesmelo robiť upratovanie - preto sa nesmelo zametať, prať bielizeň ani priasť. Pretože by sa vraj pralo v Ježišovej krvi.
• Gazdiné ani nevarili, nepiekli a nezametali.
• Podľa pranostiky sa nesmel v ten deň oheň zakladať, ani chlieb piecť, ani variť, ani orať či so zemou hýbať.
• Nesmel sa ani vešať bielizeň, aby nehynul dobytok alebo aby sa niekto na šnúre neobesil.
• Bolo zakázané čokoľvek požičiavať, predávať alebo darovať, pretože by to prinieslo smolu. Všetko, čo by sa prinieslo do domu, by so sebou mohlo priniesť aj zlé sily.
• Proti zlým silám chránili tzv. pašiové nite, ktoré sa predli aj napriek zákazu práce, a pár stehov na oblečení potom chránilo nositeľa práve pred zlými duchmi.

Zvyky spojené s hospodárstvom

• Pri dojení kráv gazda obkrútil vedro konármi zo šípkového kra, aby bosorky nemali moc nad mliekom a nemohli ho zmeniť na vodu.
• Veľkonočnú vodu zvykli pridávať pri murovaní základov nových domov - aby sa vydarila stavba, aj život v dome.
• Gazdovia na Veľký piatok zvyčajne robievali značkovanie oviec, pretože verili, že ovce menej cítia bolesť a rany sa im rýchlejšie zahoja. Taktiež sa v tomto období v minulosti realizoval prvý výhon oviec na pastvu. Gazdovia ich odovzdávali bačom do veľkých stád. Aby majitelia svoje ovce pri návrate dokázali spoznať, museli ich viditeľne označiť rôznymi zárezmi či geometrickými vzormi, ktoré im vybíjali do uší.
• Na Veľký piatok platil prísny zákaz sadenia a siatia, pretože by sa v tento deň nemalo hýbať zemou. Bol to však vhodný čas na štepenie mladých stromčekov. Ľudia totiž verili, že aj stromom sa poškodené miesta rýchlejšie zahoja.
• Gazdovia, ktorí chovali dobytok, vykopali zo zeme rôzne byliny (čierny koreň, kostihoj, chren, horec) a dávali ho dobytku, aby bol zdravý.

Špecifické regionálne zvyky

• Na okolí Bratislavy zapichli pre tento účel (ochrana pred hlodavcami) medzi lúky drevený hák, z ktorého zvesili šunku určenú na Veľkú noc.
• Na Myjave chodil gazda po lúkach obutý v čižmách, ktoré si predtým poriadne namastil slaninou.
• V Liptove chlapci behali po lúkach so zvoncami, aby krtov vyplašili.
• V Liptove a na Horehroní bolo zvykom klásť na hroby vajíčka, prípadne iné potraviny v súvislosti so sviatkom zomrelých.

Zvyky dievčat pre vydaj

Atmosféru veľkonočného obdobia túžili využiť aj dievčatá túžiace po vydaji. Hádzali do vody jedľové vetvičky. Ak ich niesla voda po prúde, mali sa vydať vo vlastnej obci. Ak vetvičku stočil vír iným smerom, mali ísť „za nevestu“ inam.

Medzinárodné tradície na Veľký Piatok

Na svete existuje mnoho krajín, ktoré majú v tento deň úplne jedinečné tradície a zvyky:

• Jeruzalem: Ulice sú v tento deň plné veriacich, ktorí absolvujú rovnakú cestu ako kedysi Ježiš.
• Filipíny (provincia Pampanga): Tu sa možno stretnúť s ľuďmi, ktorí sa nechávajú po Ježišovom vzore pribiť na kríž. Okrem toho si niektorí kajúcnici bičujú chrbát a nosia tŕňové koruny.
• Bermudy: Mnoho miestnych obyvateľov púšťa šarkanov. Púšťanie šarkanov má symbolizovať Ježišovo nanebovstúpenie.
• Kanada: Pečú sa a jedia sa hot cross buns. Tieto malé bochníčky s krížom na povrchu pôvodne priviezli do zeme britskí prisťahovalci.

tags: #co #sa #moze #robit #krestan #na