Vianoce na Slovensku nie sú len o rozjímaní, pokoji a stretávaní sa s rodinou, ale sú aj sviatkami hojnosti a dobrého jedla. V minulosti sa pri príprave štedrej večere dbalo na štedrosť a hojnosť, hoci jedlá boli pomerne jednoduché. Na stole počas štedrovečernej večere nesmeli chýbať suroviny, ktorým ľudová viera pripisovala sily prírody. Boli to najmä jedlá z obilnín, strukovín, ovocia, kapusty a často aj mak či cesnak. Každý chod mal svoj prosperitný význam a symbolizoval hojnosť na úrode, zvieratách i ľuďoch.
Zloženie štedrovečerného stola
Štedrovečernú večeru v minulosti tvorili jedlá, ktoré si ľudia vedeli pripraviť z ľahko dostupných plodín v ich regióne. Základom boli múčne jedlá, zemiaky, strukoviny, kapusta či sladkovodné ryby. Stolovanie bolo vnímané ako posvätný rituál:
- Oblátky s medom a cesnakom: Predjedlo, ktoré malo priniesť zdravie a dobrotu do srdca.
- Polievky: Tradičná bola kapustnica, hríbová, mliečna alebo fazuľová polievka.
- Kaše: Strukovinové kaše (hrachová, fazuľová, šošovicová) boli symbolom bohatstva a narastania.
- Múčne jedlá: Opekance (bobaľky, pupáčiky), rezance s makom či plnené varené pirohy.
- Ryby: Ryba nebola jedlom chudobných, bolo to pôstne jedlo. V minulosti sa podávali varené, pečené so zemiakmi alebo nakladané na kyslo; obľúbený vyprážaný kapor sa stal symbolom až v 50. rokoch 20. storočia.
Regionálne rozdiely v jedálničku
Na Slovensku sa sviatočné vianočné jedlá líšili vzhľadom na zvyky v jednotlivých regiónoch:
| Región | Charakteristické jedlá |
|---|---|
| Západné Slovensko | Šošovicová polievka na kyslo so sušenými slivkami, kapustnica s hubami. |
| Stredné Slovensko | Kapustnica so sušenými hríbmi a slivkami, na Orave s rybou a zemiakmi. |
| Východné Slovensko | Polievková všehochuť (fazuľová, kapustnica, hríbová), pirohy, bobaľky. |
Vianočné zvyky a povery spojené s jedlom
Štedrý večer bol opradený rúškom tajomstva a povier. Pod obrus sa na znak hojnosti kládli šupiny z kapra alebo mince. Pri stole musel byť prestretý párny počet tanierov a často sa nechávalo jedno miesto prázdne pre náhodného hosťa alebo zosnulých. Nohy stola sa zväzovali reťazou, aby rodina držala spolu. Gazda po modlitbe urobil medom krížik na čelo členom rodiny a následne rozkrojil jablko: ak sa v jadrovníku ukázala hviezda, znamenalo to zdravie a šťastie, ak krížik, rodinu mala navštíviť choroba.
Vyroba Vianočných oblátkov Zuzana Hrobáriková
Recepty našich predkov
Hríbová polievka
Obľúbená najmä v chudobnejších rodinách. Suroviny: sušené hríby, zemiaky, cibuľa, cesnak, bobkový list, rasca a zápražka. Všetko sa uvarilo, bobkový list sa vybral a polievka sa rozmixovala alebo popučila. Na záver sa pridala zápražka pre hustotu.
Zamagurské pirohy
Tradičné jedlo z východného Slovenska. Cesto sa vyvaľkalo na 0,5 cm, nakrájalo na štvorce a plnilo tvarohom. Pirohy sa varili 7 - 8 minút vo vriacej osolenej vode a podávali s maslom opraženým s cibuľou.