Štedrý deň, v ľudovej viere považovaný za deň nového počiatku, mal pre ľudí magický význam. Príprave štedrovečernej hostiny sa venovala patričná pozornosť. Druhy jedál, ich poradie a počet chodov symbolizovali predovšetkým želanú hojnosť v rodine a hospodárstve. Týmto dňom sa končil tridsaťdňový adventný pôst.
Vianoce sú časom radosti, pokoja a rodiny, no tiež sviatkami hojnosti a dobrého jedla. Na slovenských štedrovečerných stoloch má už od nepamäti svoje miesto kapor, zemiakový šalát či vianočná kapustnica, oblátky s medom alebo prekrojené jabĺčko. Tieto vianočné klasiky sa však v jednotlivých kútoch Slovenska líšia, pričom tradičné vianočné jedlá závisia najmä od rodiny či regiónu.
Symbolika a význam štedrovečerných jedál
Na stole počas štedrovečernej večere v minulosti nesmeli chýbať suroviny, ktorým ľudová viera pripisovala sily prírody. Boli to jedlá z obilnín, strukovín, ovocia, kapusty a často aj mak či cesnak. Každé jedlo počas Štedrého dňa malo svoj prosperitný význam. Štedrú večeru predstavovali úplne bežné jedlá, len boli sústredené do jednej večere symbolizujúcej hojnosť na úrode, zvieratách i ľuďoch.
Po prísnom celodennom pôste, ktorý dodržiavala väčšina veriacich so striedmym stravovaním a bez mäsitých pokrmov, sa večerné hodovanie zvyčajne začína predjedlom. Tým je konzumácia oblátok s medom a neraz aj cesnakom, ktoré majú priniesť zdravie. Lúskanie orechov a porciovanie jablka sú spojené s ďalšou tradíciou, ktorá má zabezpečiť zdravie a šťastie v budúcom roku.
Pri stolovaní nesmel chýbať chlieb, ktorý symbolizoval, že človek nikdy nebude hladný. Ako pôstne jedlo sa tradične podávala ryba, pričom jej šupiny symbolizovali mince a odkladali sa do peňaženky pre zabezpečenie hojnosti.
Tradičné polievky
Polievky na vianočnom stole rozhodne nesmú chýbať ani v súčasnosti. Platí však, že čo región, to iný zvyk. Niektoré rodiny začínajú večeru tradičnou kapustnicou, ktorá má mnoho variantov a spôsobov prípravy. Ako pôstne jedlo sa často varí bez mäsa, len so sušenými hubami a kombinuje sa so sušenými slivkami, jablkami alebo hruškami. V pôstnom období mäso nahradzali huby, ktorých konzumovaniu sa prikladal symbolický význam zabezpečenia práce alebo dobrej úrody.
Okrem kapustnice sa podávali aj iné, predovšetkým strukovinové polievky ako znak zveľaďovania majetku a zabezpečenia dostatku peňazí. K tradičným polievkam patrila aj hríbová polievka, obľúbená najmä v chudobnejších rodinách, kde bolo mäso vzácnosťou. V Podunajsku sa namiesto kapustnice robila rybacia polievka známa ako halászlé. Na východe Slovenska je typická polievka mačanka, hustá omáčka z lesných hríbov. V niektorých rodinách do nej pridávajú klobásu alebo údené mäso, ale väčšinou sa jedáva v bezmäsitej verzii.
Hlavné jedlá a prílohy
Typickými štedrovečernými jedlami boli múčne jedlá - rezance s makom alebo plnené varené pirohy. Na väčšine územia boli známe opekance, ktoré sa pripravovali z upečených šúľkov cesta. Tie sa zvyčajne zalievali teplým mliekom alebo cukrovou vodou a posypali makom či poliali medom. Na východe Slovenska sú známe aj bobaľky alebo pupáky z kysnutého cesta, podávané s makom a poliate maslom.
V minulosti sa na Slovensku večerali najmä varené či pečené pstruhy a zubáče, postupne ich nahradil obľúbený kapor. Hoci dnes je tradičný vyprážaný kapor relatívne novinkou (objavuje sa v slovenských domácnostiach od 50. rokov 20. storočia), stále dominuje na sviatočnom stole. Kapor sa neodmysliteľne spája so Štedrým večerom, aj keď dnes sa už objavujú na stole aj iné druhy rýb, ako napríklad losos. Ryby sa podávali varené, pečené so zemiakmi alebo nakladané na kyslo. Ako príloha k rybe býval zemiakový šalát, často bez majonézy.
Okrem ryby je jedným z bežných vianočných pokrmov aj kapustnica. V niektorých rodinách sa varí už na Štedrý deň alebo až na Nový rok. Často sa pripravuje s netradičnými ingredienciami, napríklad s údenou rybou namiesto bravčového mäsa, s pridaním prosa, či rôznych druhov sušeného ovocia.
V druhej polovici 20. storočia sa začali kúsky rýb alebo rybie filé vyprážať v oleji a podávať so zemiakmi alebo so zemiakovým šalátom. Obľúbené boli aj prívarky ako šošovicový, fazuľový, hrachová kaša či kukuričná kaša. Pirohy sa pripravovali zemiakové, s kapustou, s makom alebo pohánkové. V tradičných slovenských rodinách sa jedli aj kaše - šošovicová, fazuľová, ale aj obilninové kaše ako ovsená, prosná, či krupicová, známa ako Ježiškova kašička.
Netradičné jedlá sa objavovali v rôznych regiónoch. Napríklad na Orave sa jedli halušky so slivkami a na východe Slovenska pirohy s bryndzou, cibuľou, zemiakmi a syrom, či lokše s makom. V obci Beňuš jedli halušky s bryndzou a klobásou. V oblasti Starej Ľubovne sa podľa starých zvyklostí na stôl kládlo jedenásť druhov rôznych jedál, vrátane polievok, rýb a šalátov.
Sladké pokrmy a dezerty
Piekli sa koláče a pečivo pre rodinu, koledníkov, pastierov, služobníctvo aj pre dobytok. Na Spiši a Šariši sa koláčom hovorilo vianočný kucheň, na západnom Slovensku to bola calta, na strednom Slovensku zas baba, štedrák či mrváň. Špecialitou bol obradový koláč, ktorý sa piekol na východnom Slovensku a bol to kračúň - biely koláč, do ktorého sa zapekali zrnká obilia. Štedrák bol symbolom hojnosti a štedrosti, obsahoval mak, orechy, lekvár a tvaroh.
Medzi dezerty patrili aj bobaľky či opekance - malé guličky z kysnutého cesta. Často sa podávali s makom, orechmi, medom, alebo mliekom.
Vianočné zvyky a povery
Štedrý večer bol tiež opradený rúškom tajomstva a vianočných povier. Podľa starých zvykov sa pod obrus na štedrovečernom stole dávali šupiny z kapra alebo peniaze, aby rodina mala v budúcom roku dostatok peňazí. Tento zvyk pretrváva v mnohých domácnostiach dodnes. Šupinu z kapra si po Štedrej večeri vložte do peňaženky, aby v nej bolo stále toľko peňazí, koľko má kapor na tele šupín.
Cesnak mal ochrániť rodinu pred chorobami a dodávať silu. Gazdiná často namočila do medu strúčik cesnaku a urobila ním krížik na čelo mužovi a deťom ako požehnanie a želanie zdravia. Med tiež predstavoval magickú silu na posilnenie lásky a dobrých rodinných vzťahov.
Gazda potom rozkrojil jablko a každému členovi rodiny dal kúsok. Ak sa po prekrojení z jadrovníka stala hviezda, znamenalo to šťastie a zdravie, ak krížik, rodinu mala navštíviť choroba alebo dokonca smrť. Každý, kto sedí pri stole, by si mal z jablka odhryznúť, aby dal najavo, že mu na kruhu rodiny záleží.
Na stole musel byť prestretý párny počet tanierov, pri nepárnom by si pre posledného stolovníka prišla smrť. V niektorých regiónoch sa tiež uchoval zvyk prestierať o jeden tanier a príbor navyše, pre prípad, ak by počas večere prišiel náhodný hosť. Tanier navyše pre náhodného okoloidúceho je symbolom milosrdenstva.
Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere odbiehať, čo platilo aj pre gazdinú, aby vinník do roka nezomrel. Preto bolo vždy všetko jedlo na stole, alebo v blízosti.
V období Vianoc si vydajachtivé dievčatá hádzali topánku za hlavu smerom k dverám. Ak sa špička topánky otočila smerom k dverám, bolo to znamenie, že sa dievča do roka vydá. Ak ku dverám smerovala päta topánky, dievča zostalo ešte rok slobodné. Niekde zas dievčina šla vynášať smeti a od ktorej strany zaštekal pes, odtiaľ vraj mal pochádzať jej nastávajúci.
V konzumácii živočíšnych jedál boli rozdiely podmienené konfesiou. U evanjelikov a.v. bolo prípustné konzumovať mäso aj na štedrú večeru, u katolíkov sa jedla ryba. Na prvý a druhý vianočný sviatok sa pripravovala strava, ktorá už nemusela mať pôstny charakter. Preto sa v rímskokatolíckych rodinách podávali mäsité jedlá niekedy už v noci, po príchode z polnočnej omše, alebo na raňajky. Na obed sa jedla mäsová polievka a mäso s rôznymi prílohami. Pred vianočnými sviatkami sa často robili zabíjačky, preto na vianočných stoloch bývali aj mäsové výrobky - jaternice, huspenina, tlačenka, klobásy.
Slovenské vianočné trhy majú tajomstvo, ktoré väčšina turistov prehliada
Regionálne rozdiely v štedrovečerných pokrmoch
Slovensko má bohatú tradíciu vianočných zvykov a pokrmov, pričom štedrovečerné menu sa líši v závislosti od regiónu:
Západné Slovensko
- Bratislava a Podunajsko: Štedrovečerné stoly zdobilo 6 až 12 chodov. Oblúbené boli kaše (šošovicová, fazuľová, obilninové), rybacia polievka (halászlé), varená alebo pečená ryba (solené haringy), neskôr aj vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom.
- Záhorie: Niektoré obce preferovali kapustnicu, iné kyslú šošovicovú polievku. Jedli sa pupáky, hríbová omáčka a ryba, alebo fazuľová polievka, uvarené hríby na krupici, pupáky a jabĺčka. Koláče z kysnutého cesta sa nazývali cauty.
Stredné Slovensko
- Nitriansky región: Na Vianoce sa nejedla hydina, aby neodletelo šťastie. Obľúbené bolo pečené prasa. Ďalej nesmel chýbať cesnak na ochranu pred chorobami, jablko na súdržnosť rodiny a rozbitý orech pre zdravie.
- Turiec: Miestnym tradičným jedlom je kapustnica s hríbami a lokše s makom či tvarohom. Evanjelici si do kapustnice pridávali aj klobásu.
- Liptov: Oblátky s medom a makom, z ktorých sa jedna odložila pre dušičky a ďalšia pre statok. Podávali sa opekance s makom a bryndzou, varená údená ryba, žobrácka kaša z jačmenných krúp, kapustnica zahustená krúpami a ryžou, hríbová polievka a "chreň" (omáčka z varených sušených sliviek a hrušiek).
- Orava: Kapustnica s hubami, hrach, halušky so slivkami, krupicová kaša, opekance s makom, ryba, zemiaky s mliekom.
- Kysuce: Tradičné jedlá zahŕňajú hrachovú polievku so sušenými slivkami, opekance s makom a krupicu (Ježiškova kašička).
Východné Slovensko
- Zemplín a Spiš: Na stole nesmel chýbať vianočný koláč kračún s cesnakom a medom v strede. Niektoré večere obsahovali oblátky s medom, chlieb so soľou, bobáľky s kapustou, makom či tvarohom, mliečna kaša, kysnutý koláč poplanok či pirohy.
- Východné Slovensko (všeobecne): Typické sú polievky ako kapustnica s klobásou a hubami, alebo ryba (častejšie ako vyprážaný kapor) a zemiakový šalát. Populárne sú aj opekance (bobaľky, pupáčiky) s makom alebo orechmi. Spomína sa aj polievka mačanka z lesných hríbov, či hubová polievka "kozare" pripravená z kyslej kapusty a pomletých hríbov.