Obrady a zvyky pri menorečení a narodení dieťaťa na Slovensku

Narodenie dieťaťa patrí k základným ľudským hodnotám a v tradičnej kultúre je spojené s množstvom obradov, obyčajových úkonov, povier a etických noriem. Tieto zvyky a obrady sú vývojovo najstaršie a najstabilnejšie, pričom boli často pociťované ako dôležitejšie než cirkevné obrady ešte v 16.-17. storočí.

Predpôrodné a pôrodné zvyky

Vplyv správania matky na dieťa

Pre tehotnú ženu platilo množstvo príkazov a obmedzení. Podľa ľudových predstáv mohla budúca matka svojím správaním ovplyvniť zdravie, vlastnosti alebo budúcnosť dieťaťa.

• Ak sa žena napríklad dívala na požiar, alebo sa pri zľaknutí dotkla nejakej časti svojho tela, mohlo mať dieťa po narodení na rovnakom mieste fľak, oheň alebo plameň.
• Nemala sa dívať na nepekné a neobvyklé veci, napríklad na mŕtveho, pretože tieto vlastnosti a podobnosť sa mohli prejaviť aj na dieťati.
• „Zabažeňie“ mohlo spôsobiť, že matka dieťa nedonosí.

Predpovedanie pohlavia dieťaťa

U niektorých obyvateľov dodnes pretrváva viera, že podľa určitých fyzických znakov tehotnej ženy je možné predpovedať pohlavie dieťaťa.

• Predzvesťou narodenia dievčaťa je guľaté brucho a fľakatá, pehavá tvár, ktorú komentovali slovami: „dieuča odoberá krásu“.
• Pri chlapcovi to bolo naopak špicaté brucho a pekná tvár.

Pôrod a úloha babice

Do 50-tych rokov 20. storočia väčšina pôrodov prebehla v domácnostiach, často aj priamo pri práci v hore, na poli alebo na lazoch. Pri pôrode asistovala pôrodná baba - babica, ktorá bola váženou osobou.

• Babica bola neškolená, svoje vedomosti získavala od predchodkýň alebo z vlastných skúseností.
• Pri ťažkostiach masírovala rodičke brucho a kríže a nedovolila jej ľahnúť si, aby uľahčila pôrod.
• Lekár bol privolaný len pri ťažkých komplikáciách.

Starostlivosť o novorodenca a matku po pôrode

Prvý kúpeľ a pupočná šnúra

Po pôrode babica odstrihla pupočnú šnúru a ošetrila rodičku aj dieťa. K dôležitým očistným aj magickým obradným úkonom po pôrode patrilo namáčanie dieťaťa do vody.

• V minulosti sa na Slovensku pri narodení slabého, tzv. „dengľavého“ dieťaťa používala voda na spôsob Božieho súdu (orgálie): slabé dieťa vložili do ľadovej vody, ak kúpeľ neprežilo, znamenalo to božiu vôľu.
• Neskôr nadobudol prvý kúpeľ predovšetkým očistný charakter. Do kúpeľa sa hádzali kovové peniaze, ktoré mali dieťaťu symbolicky zabezpečiť bohatstvo. Tieto mince slúžili súčasne ako odmena babice.

Starostlivosť babice po pôrode

Babica sa o dieťa chodila starať aj týždeň po pôrode, kontrolovala jeho zdravotný stav, kúpala ho, masírovala, pomáhala rodičke s domácimi prácami, a to aj v prípade, že matka porodila už v nemocnici.

Krst z núdze

K ďalším povinnostiam babice patril aj tzv. krst z núdze. Ak bolo dieťa v ohrození života, pokrstila ho podľa presných inštrukcií a následne oznámila farárovi, za akých okolností krst prebehol. Pokrstiť mohla len dieťa, ktoré dýchalo.

Postavenie dieťaťa do krstu

Tesne po pôrode bolo dieťa aj rodička považované za nečisté. Označenie dieťaťa od narodenia do šiestich týždňov života, v tradičnom prostredí do krstu. Jeho vlastnosti a osud sa predpovedali podľa termínu narodenia, nebeských telies či telesných znakov.

• Pred urieknutím a nepriaznivými vplyvmi ho mala chrániť červená stužka na košieľke, na ruke alebo zapletená v čepčeku.
• Do krstu nesmelo zostať samotné, aby ho strigy nevymenili; neukazovali ho cudzím ľuďom, nesmeli po západe slnka sušiť vonku jeho plienky.
• Pevné zväzovanie malo zabezpečiť riadny vývoj končatín a kĺbov. Povíjali ho veľmi pevne, aby mal rovné končatiny a potierali masťou alebo maslom, aby mu bolo teplo.
• Ak do krstu zomrelo, pochovali ho bez kňaza v zvláštnej časti cintorína. Hovorilo sa, že takéto dieťa po nociach plače (pýta krst), alebo že sa z neho stane svetlonos.

Kútna plachta a šestonedelie

Po pôrode bola žena považovaná za nečistú a bola izolovaná od okolia. V izbe mala vyhradené miesto oddelené tzv. „kútnou plachtou“ (kútňicou), ktorá chránila matku aj dieťa od zlých duchov. Tieto plachty bývali veľmi pekné a dedili sa z pokolenia na pokolenie.

Obradné očistenie - vádzka

Obdobie izolácie ženy po pôrode sa končilo jej obradným očistením - vádzkou. Obrad je predkresťanského pôvodu a pôvodne sa konal až po období šestonedelia. Neskôr sa na vádzku chodilo niekoľko dní po pôrode, alebo sa stala súčasťou krstu dieťaťa.

• Na vádzku sprevádzala ženu do kostola babica.
• Počas tohto obradu žena so sviecou obchádzala oltár a bola posvätená kňazom.
• Ak išlo o slobodnú matku, jej vádzku obyčajne vykonala babica v domácnosti tak, že obradne obchádzala stôl.

Obrad krstu (menorečenie)

Výber krstných rodičov a dary

Krstné mená pre dieťa si vyberali rodičia, pričom uprednostňovali slovenské, staršie, ale aj novodobé a cudzie mená. Krstní rodičia boli spravidla vyberaní z rodiny alebo okruhu blízkych priateľov a ich kľúčovou úlohou bolo priniesť dary do vienka.

• Výber krstných rodičov bol podmienený príbuzenskými a priateľskými vzťahmi, ako aj sociálnym postavením.
• Krstná mama mala povinnosť priniesť dieťaťu dary do vienka (oblečenie, peniaze, neskôr napríklad zlaté hodinky alebo náušnice), babica bola naopak odmeňovaná.
• Pred krstom krstná mama vložila do perinky peniaze.
• Po príchode z kostola domov kmotra hovorila: „Odnésli zme pohana, donésli zme kresťana“.

Hostina a zvyky po krste

Po krste nasledovalo pohostenie - „krsťini“, ktorého rozsah závisel od solventnosti rodiny. Hostina bývala veselá, spievalo sa a vládla dobrá nálada.

• Osobitné miesto na krstinách patrilo krstnej mame a babici.
• Zvykom bolo zábavné krstenie všetkých prítomných babicou, ktorá im vymýšľala humorné mená.
• Neskôr, po krstinách, mamičku i dieťatko navštevujú najbližší príbuzní a priatelia, prinášajú darčeky, pričom od krstných rodičov sú tieto drahšie.

Občianske obrady

Po zmene tradičného spôsobu života v 50. rokoch 20. storočia a presadení socialistickej ideológie sa namiesto krstu v kostole stali náhradou občianske obrady - uvítanie detí do života, ktoré pripravoval Zbor pre občianske záležitosti (ZPOZ).

• Funkcia krstných rodičov nezanikla, boli prítomní aj pri týchto obradoch.
• Aj po tejto novej forme sa konali krstiny vo forme hostiny, obyčajne doma.
• Po roku 1989 nastal návrat ku krsteniu detí v kostole.

Ďalšie zvyky súvisiace s dieťaťom

Dojčenie a náhrada mlieka

Matka sa snažila dieťa dojčiť čo najdlhšie, zvyčajne však najviac do roka. Ak o mlieko prišla, používala ako náhradu kravské mlieko, zriedené kozľacie mlieko alebo riedku zmes múčky a vody.

• V mnohých prípadoch odnášali matky svoje deti k inej dojčiacej matke, ktorá mala dostatok mlieka a mohla pridájať aj cudzie dieťa.
• Na utíšenie plaču dávali dieťaťu namiesto cumľov do úst cmúľať „mls“ - handričku, v ktorej bol zamiaganí chľebíček alebo trochu masla a medom.

Kúpanie a strihanie vlasov

Po prvých dňoch sa dieťa už nekúpalo každý deň, jeho kúpanie sa zvyčajne obmedzovalo na jedenkrát do týždňa. Podľa starých slovanských zvykov sa vlasy dieťaťu strihali až po dovŕšení určitého veku.

• Obrad prvého strihania, nazývaný aj postrižiny, sa konal v čase pribúdania mesiaca a symbolicky znamenal prechod dieťaťa od starostlivosti matky pod opateru otca.
• Tento zvyk sa zachoval už len v povedomí niektorých obyvateľov ako poverový zákaz strihania vlasov dieťaťa do jedného roka, lebo by mu to mohlo skrátiť život, alebo kvôli hustejším vlasom.

Ukladanie detí

Dojčatá sa najčastejšie ukladali do plachty, ktorá slúžila aj na prepravu potravín alebo iných materiálov - strapová plachta, koncová plachta. V interiéri bola plachta zavesená na trámovej konštrukcii a hojdala sa za pomoci dlhého povrázku.

• Na kolísanie dobre poslúžila aj chlebová lopata, na ktorú sa prevesila plachta a položilo dieťa.
• Vonku sa používala plachta upevnená na trojnožke alebo zavesená medzi konármi stromov.
• Ďalším typom je drevená kolíska na pevných alebo oblúkových podnožiach - bielčov alebo belčov.
• Pre deti sa zhotovovali aj drevené truhličky s malými kolieskami z okrúhleho dreva, nazývané sedaňe.

tags: #co #sa #dava #dietatu #pri #obrade