Vianoce sú bezpochyby jedným z najobľúbenejších sviatkov vo svete. Každý rok sa tešíme na čarovnú atmosféru, rodinu, vôňu dobrôt a ozdobovanie stromčeka. V každej krajine majú svoje tradičné vianočné zvyky a na Slovensku ich máme niekoľko, aj keď sa pomaly z domácností vytrácajú. Vianoce majú svoje korene v starovekých pohanských oslavách zimného slnovratu a v strednej Európe sme ich ako súčasť kresťanstva začali sláviť medzi 8. - 10. storočím.
Príprava na Vianoce a Adventné obdobie
Advent je prvá časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi vymedzená štyrmi nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista. Je to obdobie duchovnej prípravy, ktorého symbolom je adventný veniec so štyrmi sviečkami. Postupne sa zapaľujú tak, že v prvú adventnú nedeľu horí jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele by mali horieť všetky štyri. Od Kataríny začal tzv. malý pôst, čo znamenalo prestávku v hlučných oslavách, svadbách a zábavách. Tento čas využívali na upratovanie domov do posledných detailov.
Štedrý deň - tradície a symbolika
Štedrý deň, nazývaný aj vilija alebo vigília, bol pre našich predkov dňom prísneho pôstu, ktorý sa dodržiaval až do východu prvej hviezdy. V tento sviatočný deň sa vstávalo skoro, aby ženy stihli pripraviť všetko potrebné do východu slnka. Úlohou muža bolo narúbať dostatok dreva a nanosiť vodu.
Najvýznamnejšie vianočné zvyky
- Šupina z kapra: Vkladá sa pod obrus alebo pod tanier. Má zabezpečiť peniaze v rodine na budúci rok a hojnosť.
- Orechy v kútoch: Hádzanie orechov do kútov izieb malo zabezpečiť hojnosť a prosperitu po celý rok.
- Medový krížik: Gazdiná urobila každému členovi rodiny krížik na čelo cesnakom namočeným v mede, čo symbolizovalo zdravie, pokoru a dobrotu.
- Krájanie jabĺčka: Rozrezanie jablka priečne na polovicu. Ak bola uprostred hviezda, znamenalo to šťastie a zdravie; ak kríž, rodinu mohla čakať choroba.
- Tanier navyše: Prestieral sa pre náhodného hosťa ako symbol spolupatričnosti a milosrdenstva.
- Zákaz vstávania od stola: Počas štedrej večere sa nesmelo odchádzať od stola, pretože by to mohlo priniesť nešťastie alebo smrť.
Štedrovečerné stolovanie
Na stole nesmel chýbať biely obrus, často vyšívaný červenou niťou, ktorá mala ochrannú funkciu. Okolo prestretého stola sa uviazala reťaz, na ktorú celá rodina vyložila nohy, čím symbolicky upriamili pozornosť na silu a súdržnosť rodiny. Vianočná večera v tejto podobe bola tradičná v období od 12. do 20. storočia. Typickými jedlami boli kapustnica, rybacie polievky, šošovica, pupáčiky (opekance) s makom a oblátky s medom.
| Región | Špecifikum vianočného stola |
|---|---|
| Západné Slovensko | Tradičný štedrák plnený makom, orechmi, lekvárom a tvarohom. |
| Stredné Slovensko | Bohatá kapustnica, často s hubami a klobásou, podávanie opekancov. |
| Východné Slovensko | Pirohy plnené zemiakmi alebo bryndzou, šošovicový prívarok, výraznejší vplyv pôstu. |
Vianočný stromček a jeho história
Typickou ozdobou príbytkov na našom území bol až do polovice 20. storočia betlehem. Ozdobený stromček, ako ho poznáme dnes, je súčasťou moderných dejín. V druhej polovici 18. storočia sa stromčeky začali využívať v šľachtických rodinách, odkiaľ sa tento trend rozšíril do miest a následne na dediny. Pôvodne sa zdobili slamou, orechmi či sušenými jablkami.
OKRASA - ručná výroba sklenených ozdôb
Vianočné tradície vo svete
Mnoho tradícií sa od tých slovenských líši. Napríklad v Grécku sa namiesto stromčeka v minulosti zdobili drevené lode. V Argentíne púšťajú na oblohu Globos - papierové lampióny. V Dánsku je zvykom ukrývať mandľu v ryžovom pudingu, pričom nálezca získava darček. Každá kultúra vkladá do vianočných sviatkov svoju vlastnú históriu, náboženské zvyklosti a nádej na lepší rok.