Vianočné sviatky predstavujú pre mnohé kultúry čas pokoja, rodinných stretnutí a špecifických tradícií. Hoci mnohé zvyky majú spoločné korene, každý národ si ich prispôsobuje podľa vlastnej histórie a hodnôt.
Slovenské vianočné zvyky a prípravy
Celý deň pred Štedrým večerom sa často niesol v znamení príprav na slávnostnú večeru. Okrem úpravy príbytkov sa venovala pozornosť aj ich očiste, ktorá mala magický charakter. Domy, kuchyne a izby sa zdobili zelenou čečinou. Nad stôl sa vešal slamienkový stromček, často zdobený prírodnými ozdobami a ovocím. Tento zvyk postupne od konca 19. storočia až do 30. rokov 20. storočia začal nahrádzať súčasný vianočný stromček.
Najviac pozornosti sa venovala úprave štedrovečerného stola a príprave tradičných vianočných jedál. Slávnostná večera sa začínala modlitbou. Pred ňou najstarší člen rodiny potrel každému pri stole čelo medom, aby boli všetci po celý rok zdraví. Hádzali sa orechy do všetkých štyroch kútov domu pre šťastie rodiny. Nohy stola sa zvykli zviazať špagátom, aby celá rodina držala pokope.
Počas večere nemohol nik od stola odísť; všetko už muselo byť pripravené vopred. Pod obrus sa vkladali peniaze s cieľom zabezpečiť bohatý nasledujúci rok. Na stole bolo o jeden tanier viac, než bol počet členov domácnosti - pre prípadného pocestného alebo na pamiatku zosnulých.
Každý člen rodiny si rozkrojil jablko. Ešte pred samotnou štedrou večerou sa vykonávali obrady na ochranu rodiny pred zlými duchmi a trápeniami, polí pred pohromami a statku pred chorobami. Keďže väčšina obyvateľov Slovenska v minulosti žila na vidieku a živila ich pôda, mnohé vianočné tradície sa spájali práve s hospodárstvom. Stromy sa obväzovali slamou, aby cítili teplo a prinášali bohatú úrodu. Dobytku sa podával kúsok oblátky potretej cesnakom na ochranu pred chorobami. Gazdiná zvykla nad teľnou kravou prelomiť koláč, aby sa krava šťastne otelila.
Niektoré aspekty sú všeobecné, ako napríklad upratovanie a pečenie koláčov. Avšak pre deti boli typické návštevy príbuzných. Keďže rodiny boli často početné, návštevy si vyžadovali logistické plánovanie, aby sa nechodilo po rovnakých uliciach a zbytočne sa nevynechávali blízki.
Typickým vianočným jedlom na Slovensku býva kapustnica a sladké pečivo. Záležalo od rodiny, čo si pripravila, no jedlo ako kubba, pripravená z krúp s plnkou z teľacieho alebo hovädzieho mäsa, nie je typické pre slovenské vianočné stoly.
Irakské kresťanské vianočné tradície
V Iraku, najmä medzi kresťanskou komunitou, sú vianočné tradície ovplyvnené kultúrnymi a historickými vplyvmi. Sýrski kresťania dodržiavajú na Štedrý deň prísny pôst. Slávnostný čas spojený s jedlom a alkoholom prichádza až po návrate z bohoslužieb, zvyčajne 25. decembra. V tomto období býva doma už postavený vianočný stromček.
Irak je výrazne ovplyvnený americkou kultúrou, čo sa prejavilo aj pri Vianociach. Tradične sa mieša sviatok svätého Mikuláša s Vianocami, pričom darčeky nosí postava oblečená ako Mikuláš s bradou a v červenom. Balíčky so sladkosťami alebo hračkami pre deti sa hádzali do každého domu. Dokonca aj moslimské rodiny v oblastiach ako Karakoš zvykli dostávať tieto darčeky.
Hoci sa Irak často vníma ako moslimská krajina, v mestách ako Karakoš tvorili kresťania 98 % obyvateľstva. Počas Vianoc boli kostoly preplnené, často s veriacimi stojacimi aj vonku. Bohoslužby, pôvodne konané o polnoci, sa kvôli bezpečnosti a zákazu vychádzania presunuli na skorší večerný čas.
Po náročnom období v Iraku, najmä v rokoch 2003 až 2010, kedy bol tovar kvôli terorizmu nedostupný, mnohí hľadali nový život mimo krajiny. V takomto kontexte sa vnímajú Vianoce viac duchovne, než materiálne.
Na irackom štedrovečernom stole sa všetko jedlo položí naraz, bez postupného prinášania chodov. Ponúka sa množstvo šalátov s olivami a kyslými uhorkami. Po hlavnom jedle nasleduje ovocie ako pomaranče, datle a hrušky.
Írske vianočné tradície: od ženských Vianoc po kulinárske špeciality
Írsko má bohatú škálu vianočných tradícií, pričom niektoré sú jedinečné.
Nollaig na mBan - Ženské Vianoce
Zatiaľ čo väčšina sveta oslavuje Vianoce koncom decembra, írske ženy si udržiavajú vlastnú tradíciu "Ženských Vianoc" alebo "Malých Vianoc", nazývaných aj Nollaig na mBan, ktoré sa oslavujú 6. januára. Tento deň je venovaný oslavám žien, ktoré sa v tento deň zbavujú všetkých domácich povinností. Počas skutočných Vianoc sa starali o prípravy, upratovanie a výber darčekov pre rodinu.
Aj keď sa tradičné roly v domácnostiach zmenili a muži sa dnes viac zapájajú do starostlivosti o domácnosť, tradícia Nollaig na mBan pretrváva. Muži v tento deň preberajú chod domácnosti, starajú sa o deti a odpratávajú vianočnú výzdobu. V minulosti ženy z niektorých regiónov, ako západné Kerry, tento deň trávili na trhu, predávali vychované moriaky a peniaze minuli na pohostenie a nákupy. Hoci sa tento sviatok už neoslavuje v takom rozsahu, na juhozápadnom pobreží je táto tradícia stále silná, pričom bary a reštaurácie bývajú plné žien stretávajúcich sa s priateľkami, sestrami či matkami.
Prípravy a výzdoba v Írsku
Vianočný stromček sa v Írsku "oficiálne" zvykne zdobiť 8. decembra, čo je dátum, na ktorý sa tešia najmä deti. Tento deň je tiež spojený s vianočnými nákupmi, pričom mnohí ľudia cestujú do hlavného mesta Dublinu za nákupmi. Predvianočný čas je charakterizovaný zdobením domov a miest vianočnými svetlami, zatiaľ čo z reproduktorov hrajú obľúbené vianočné koledy.
Štedrý večer a hlavná oslava
Vzhľadom na kresťanské obyvateľstvo je polnočná omša 24. decembra tradičnou súčasťou osláv. V súčasnosti sa však často koná už o desiatej večer. Okrem omše, jedenia, pitia a výmeny darčekov Íri oslavujú Štedrý deň aj netradičnými spôsobmi, ako je plávanie v studenej vode alebo charitatívne behy.
Rozbaľovanie vianočných darčekov sa tradične koná ráno 25. decembra a darčeky prináša Santa Claus, rovnako ako v Spojenom kráľovstve.
Tradičné írske vianočné jedlo a nápoje
Najobľúbenejším stredobodom írskej vianočnej večere je pečený moriak. Alternatívami sú pečená alebo varená šunka. Hus alebo kačica boli v minulosti tradičnejšie, dnes sú menej populárne.
Jedinečné pre niektoré regióny je korenené hovädzie mäso (spiced beef) - hovädzie mäso obalené v zmesi korenia, nového korenia, škorice a klinčekov. Vôňa vareného koreneného hovädzieho mäsa je typická pre írske Vianoce.
Typickým vianočným dezertom je Írsky vianočný puding, známy aj ako "slivkový puding". Je to bohatý, vlhký ovocný koláč, ktorý sa tradične pred podávaním zapáli, keďže sa namáča v brandy.
Na zahriatie počas Vianoc Íri pijú varené víno, horúcu whisky, írsku kávu alebo horúce korenené portské.
Ďalšie írske vianočné zvyky
Stará tradícia hovorí, že na Štedrý večer po západe slnka sa na parapet najväčšieho okna v niektorých írskych domácnostiach dáva vysoká hrubá sviečka, ktorá horí celú noc ako uvítacie svetlo pre Máriu a Jozefa.
Zaujímavou tradíciou je aj "Wren Boys" (chlapci s orieškom). Na druhý sviatok vianočný alebo St. Stephen's Day (26. december) sa ľudia prezliekajú do kostýmov a masiek, prechádzajú mestom alebo dedinou, hrajú hudbu, lovia falošného orieška a potom ho nabodnú na tyč.
Tradičná vianočná koleda spomína 12 dní vedúcich do Štedrého dňa a darčeky, ktoré by si pár milencov vymenil. Mnoho Írov aj turistov si túto tradíciu prispôsobuje, napríklad návštevou 12 krčiem počas 12 dní.
Pre Santa Clausa Íri zvyknú na Štedrý večer pripraviť polliter Guinnessu a tradičnú sladkosť, ako sú "mince pies" - koláče plnené kandizovaným ovocím a korením.
Vianočné trhy v Írsku, ktoré zvyčajne začínajú od polovice novembra do konca decembra, sú populárne najmä v Dubline, Galway či Belfaste a okrem predajných stánkov a stromčekov ponúkajú aj kolotoče.
Priemerná teplota v Írsku počas Vianoc sa pohybuje okolo 10 °C, čo je ideálne počasie na prechádzky v prírode, napríklad k Homérskym útesom či do pohoria Mourne. Po návšteve prírody si možno vychutnať miestne pivo v krčmách.
V severnom Írsku je v decembri možné za priaznivých podmienok vidieť aj polárnu žiaru.