Devínsky hrad, národná kultúrna pamiatka SR, sa týči na skalnatom útese nad sútokom riek Dunaj a Morava. Jeho história siaha až do prehistorických dôb a patrí k najstarším historicky doloženým hradným objektom na Slovensku. Prirodzená strategická poloha predurčovala toto miesto na stret európskych kultúr a počas svojej existencie bol svedkom slávy aj pádu viacerých epoch, vrátane Veľkej Moravy.
Významným obdobím pre Devínsky hrad bolo obdobie Veľkej Moravy, kde knieža Rastislav (846 - 870) vybudoval mohutnú pevnosť s cieľom posilniť obranu ríše a dosiahnuť väčšiu nezávislosť od Východofranskej ríše. V tomto období bolo hradisko dôležitým mocenským a správnym centrom, o čom svedčí aj prvá písomná zmienka v Fuldských análoch z roku 864 pod názvom „Dowina“.
V súvislosti s príchodom solúnskych bratov Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu v roku 863 a ich misijnou činnosťou na našom území, je spojený aj významný archeologický nález na devínskom hradnom návrší. V druhej polovici 9. storočia tu stál veľkomoravský kostol, ktorého základy boli objavené a následne skúmané.
Objav a charakteristika Veľkomoravského kostola
Veľkomoravský kostol na Devínskom hradnom vrchu bol objavený na dvakrát. Prvé zvyšky murovanej stavby objavili už v roku 1913, pričom pôvodná interpretácia stavbu označila za rímsku vojenskú stanicu. V tej dobe bola odkrytá obdĺžniková stavba s priečkami a apsidou na východnej strane. Neskôr, v roku 1935, na základe ďalšieho výskumu bola stavba datovaná do rímskej doby, približne na koniec 1. storočia po Kristovi, pričom boli objavené aj zvyšky nadzemného muriva s omietkou.
Revízny výskum v roku 1980 priniesol ďalšie objavy, ktoré spochybnili rímsky pôvod stavby a potvrdili jej existenciu v pôvodnom pôdoryse. V hĺbke viac ako tri metre sa našli pozostatky východnej a južnej apsidy. Objekt bol napokon odkrytý v celej svojej pôvodnej dispozícii.
Dispozícia kostola je charakterizovaná obdĺžnikovou loďou s rozmermi 540 cm x 1 135 cm, rozdelenou dvoma priečkami na dve úzke krajné miestnosti a jednu väčšiu strednú. Z východnej strany sa pripája obdĺžnikový priestor zakončený troma apsidami v tvare kríža s priemerom 330 cm. Táto forma, tvorená štyrmi miestnosťami vrátane trojapsidového východného záveru, naznačuje inšpiráciu v neskororímskych a ranokresťanských kostoloch, najmä v oblasti Dalmácie, s podobnými stavbami v Sutivane či Pridrage.
Kostol postavili niekedy v druhej polovici 9. storočia, s využitím rímskeho stavebného materiálu. Aj keď jeho presná funkcia zostáva predmetom diskusií, vzhľadom na jeho architektúru a nálezisko niet pochýb o jeho sakrálnom účele. Mohlo ísť o kostol, trojapsidovú kaplnku napojenú na biskupský palác, alebo iný typ sakrálnej stavby.
Výzdoba a osud stavby
Archeologické nálezy, ako sú zlomky omietok s rôznymi motívmi fresiek, dokazujú, že kostol bol vyzdobený nástennými maľbami. V oknách sa nachádzali maľované vitráže, čo svedčí o vysokej úrovni umenia a stavebného remesla tej doby.
Stavba existovala približne 60 rokov a zanikla niekedy v období rokov 907 - cca 930, zrejme počas plienenia maďarských bojovníkov. Určite už nestála koncom 10. storočia, pretože objavené hroby z tohto obdobia zasahujú aj do jej základov.
Po zániku Veľkej Moravy a pôvodného kostola si lokalita zachovala posvätný charakter. Úlohu sakrálnej stavby prevzala neskôr menšia rotunda postavená neďaleko, čo naznačuje kontinuitu náboženského využitia miesta.
Devín ako centrum kresťanstva a miesto obradov
Lokalita Devína, s jej bohatou históriou siahajúcou od Keltov, cez Rimanov až po Veľkomoravskú ríšu, mala strategický a duchovný význam. V období Veľkej Moravy bolo hradisko dôležitým centrom, kam sa uchýlil knieža Rastislav počas obliehania východofranským kráľom Ľudovítom II. Nemcom v roku 864.
Príchod solúnskych bratov Konštantína a Metoda v roku 863 na pozvanie kniežaťa Rastislava znamenal významný krok v šírení kresťanstva v slovanskom jazyku. Hoci konkrétne miesto ich prvého pôsobenia nie je presne známe, existuje predpoklad, že na Devíne sa nachádzalo jedno z ich učilíšť alebo centier.
Devínsky hrad, aj napriek svojej zrúcaninovej forme, si uchováva svoju historickú a kultúrnu hodnotu a je miestom, kde sa dodnes konajú rôzne podujatia pripomínajúce si cyrilo-metodskú tradíciu. Tieto oslavy často zahŕňajú ekumenické bohoslužby a programy približujúce históriu, umenie a zvyky.
Okrem týchto tradičných spomienkových podujatí sa hrad Devín stáva aj miestom pre konanie netradičných obradov. Pre niektoré páry predstavuje výnimočné miesto na uzavretie manželstva. Svadobný obrad na Devínskom hrade je možný po dohode s mestskou časťou Devín, pričom je potrebné pripraviť sa na správne poplatky a náklady spojené s výzdobou a usporiadaním.
Stredovekí archeológovia našli 3 stratené stredoveké hrady | Tím Time
Cesta k spoznávaniu obdobia Veľkej Moravy začína práve tu, na Devíne, kde sa historické pozostatky veľkomoravského kostola a hradiska spájajú s modernými cirkevnými i občianskymi obradmi.