V slávnostnom vianočnom období sa tradične zvyšuje pracovná i duchovná aktivizácia. V predchádzajúcich desaťročiach sa vianočné kampane niesli v znamení plánovitej, koordinovanej a družnej práce. V súčasnej etape technologického a hospodárskeho vývoja získali sviatočné marketingové aktivity nový rozmer. Pracovníci a pracovníčky sa v každodennej činnosti usilujú prepájať to najlepšie z minulosti s nástrojmi a tempom súčasnosti.
Vplyv Vianoc na zamestnancov a firemné rozpočty
Vianoce patria k tradičným a veľmi obľúbeným sviatkom na Slovensku, ktoré sú okrem iného spojené aj s vyššími výdavkami v rodinných rozpočtoch. Odmeny vo forme extra peňazí sú preto pre zamestnancov bezpochyby potešujúcou správou. Na druhej strane majú tieto odmeny nemalý vplyv aj na rozpočty firiem pôsobiacich na Slovensku. Vyplácanie trinásteho a štrnásteho platu zamestnancom je pre firmy dobrovoľné, postupne sa však stávajú prirodzenou súčasťou benefitov zo strany zamestnávateľov. Vianočné alebo koncoročné odmeny sú u nás často chápané ako štrnásty plat.
Spôsob, akým spoločnosti vyplácajú koncoročné benefity, závisí do veľkej miery od veľkosti spoločností a ich fiškálnych výsledkov na konci obdobia. Firmy tieto benefity využívajú ako formu poďakovania za dobre odvedenú prácu v kalendárnom roku a taktiež slúžia ako motivácia pre zamestnancov do ďalšieho obdobia. Nezanedbateľným dôvodom vyplácania je možnosť oslobodenia štrnásteho platu od zdanenia a odvodov, a to do výšky 500 eur na každého zamestnanca.
Analýza koncoročných odmien v rokoch 2022 a 2023
Výšku odmien za rok 2023 je možné odhadnúť len veľmi ťažko, preto sa analýza zamerala na zisťovanie výšky koncoročných odmien z predošlého roka. Dáta boli získané z vyplácania koncoročných odmien v kalendárnom roku 2022. Mnoho podnikov tieto odmeny vypláca už v novembrovom výplatnom termíne, aby ich zamestnanci mohli vidieť ešte pred sviatkami. Iné spoločnosti vyplácajú tieto odmeny v decembri alebo až začiatkom nového roka, respektíve na konci fiškálneho roka konkrétnej spoločnosti. Použité dáta za 4. štvrťrok 2022 zahŕňali celkovo 1 143 302 zamestnancov, čo predstavuje približne 54 % všetkých zamestnancov na Slovensku.
Trendy a rozdiely vo výške odmien
Za posledných päť rokov je možné pozorovať rastúci trend vo výške koncoročných odmien, čo je prirodzené vzhľadom na rastúcu ekonomiku a zvyšujúce sa očakávania zamestnancov. Od roku 2018 rástli koncoročné odmeny priemerným tempom 10 % - 11 %.
Veľkosť podniku
- Najštedrejšie spoločnosti z hľadiska koncoročných odmien za rok 2022 boli predvídateľne stredné (nad 50 zamestnancov) a veľké podniky (nad 250 zamestnancov).
- Priemerná výška odmien u veľkých zamestnávateľov dosiahla 382 eur pred sviatkami a 145 eur v období po novom roku.
- Stredne veľké podniky vyplatili 368 eur pred sviatkami a po začiatku roka 2023 približne 109 eur.
- Malé podniky do 50 zamestnancov svojim zamestnancom ponúkli zhruba 222 eur vo 4. štvrťroku.
Regionálne rozdiely
Región hlavného mesta, tak ako v iných európskych krajinách, patrí dlhodobo k najbohatším na Slovensku. Zamestnanci si v ňom v rámci koncoročných odmien polepšili najviac, a to aj pri porovnaní odmien vyplatených v poslednom štvrťroku 2022 a prvom štvrťroku 2023. Obyvatelia Bratislavského kraja dosiahli priemerné odmeny vo výške 400 eur za 4. štvrťrok a 168 eur za 1. štvrťrok. Druhé najvyššie odmeny videli zamestnanci v susednom Trnavskom kraji, 353 eur za štvrtý štvrťrok a v rámci prvého štvrťroku 2023 to bolo 121 eur. Priemerné odmeny nad 300 eur pred vianočnými sviatkami dosiahli obyvatelia v Trenčianskom kraji (316 eur), Košickom kraji (308 eur) a Nitrianskom (303 eur). Vo firmách, ktoré vyplácali odmeny až v prvých troch mesiacoch, mali už spomínané kraje nasledujúce čísla - Trenčiansky (85 eur), Košický (73 eur) a Nitriansky (70 eur). Banskobystričania si prilepšili v prvej fáze vyplácania o 294 eur, v druhej už len o 75 eur. Žilinčania mali priemerné štvrťročné odmeny len 278 eur, čo ich radilo na predposledné miesto, avšak po novom roku s priemernými odmenami 106 eur, mali tretie najvyššie odmeny v rámci SR. Najnižšie odmeny dosiahli obyvatelia v Prešovskom kraji, a to v oboch štvrťrokoch pred a po vianočných sviatkoch. V štvrťroku za mesiace pred sviatkami Prešovčania v priemere videli približne polovicu z Bratislavských odmien (232 eur). Tieto hodnoty sú vysoko podpriemerné aj z celoslovenského hľadiska, kde bol priemer 322 eur.
Demografické a kvalifikačné faktory
- Rodové rozdiely: Muži dostávajú v priemere vyššie odmeny. Mzdové nerovnosti sú dlho pretrvávajúci fenomén, ktorý existuje aj v odmeňovaní na konci roka. Na základe štvrťročných dát mali muži v priemere približne o 14 % vyššie odmeny za ostatné 3 mesiace v roku 2022 (priemer mužov 345 eur, u žien 301 eur). V odmenách za 1. štvrťrok 2023 mali muži odmeny vyššie o viac ako polovicu.
- Vek: Najnižšie odmeny dostali očakávane zamestnanci do 20 rokov (priemerné odmeny na úrovni 83 eur, respektíve 43 eur). Najvyššie odmeny dosahovali zamestnanci vo veku medzi 45 a 49 rokmi (priemerné odmeny za 4. štvrťrok 2022 vo výške 366 eur, respektíve 119 eur po novom roku). Vyššie odmeny ešte dosiahli zamestnanci vo veku nad 60 rokov (354 eur) a 50 - 54 rokov (349 eur).
- Vzdelanie: Najvyššie odmeny dosiahli zamestnanci s ukončeným magisterským alebo inžinierskym stupňom vzdelania (v priemere 519 eur v rámci 4. štvrťroka 2022 a 165 eur v rámci 1. štvrťroka 2023). Vysoké odmeny dosahovali aj absolventi bakalárskeho štúdia (432 eur) a osoby s vyšším odborným vzdelaním (422 eur) pred sviatkami. Zaujímavosťou je, že zamestnanci so základným vzdelaním (277 eur) a vyučení (274 eur) dosiahli vyššie odmeny ako osoby s 3. stupňom vysokoškolského vzdelania (202 eur).
Odvetvové a profesijné rozdiely
- V najpočetnejších zamestnaniach mali najvyššie odmeny učitelia a pracovníci v oblasti vzdelávania (výška ich odmien na konci roka sa pohybovala vo výške 576 eur). V novom roku boli odmeny len 46 eur, čo znamená, že väčšina vianočných odmien bola vyplatená ešte pred Vianočnými sviatkami.
- Medzi odvetvia s vysokými odmenami patria ťažba a dobývanie (534 eur), dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu (526 eur) a IKT (515 eur). Odmeny vo verejnej správe boli približne 405 eur a za nimi nasledovali finančné a poisťovacie činnosti s 389 eurovými odmenami. Práve toto odvetvie malo najvyššie odmeny v prvom štvrťroku 2023 vo výške 579 eur, žiadne iné odvetvie sa k nemu nepriblížilo. Druhé najvyššie odmeny za 1. štvrťrok boli v oblasti dodávky elektriny, plynu (289 eur) a IKT (213 eur).
- Najnižšie odmeny boli naopak v oblasti ubytovacích a stravovacích služieb, len v priemernej výške 53 eur, respektíve 22 eur za 1. štvrťrok.
- Z hľadiska medzinárodnej štatistickej klasifikácie zamestnaní ISCO mali najlepšie odmeny na konci roka zamestnanci pracujúci na riadiacich pozíciách (zákonodarcovia a riadiaci pracovníci), ktorých výška bola v priemere 690 eur. Za nimi nasledovali špecialisti (478 eur), technici a odborní pracovníci (380 eur), operátori a montéri strojov a zariadení (321 eur) a kvalifikovaní pracovníci a remeselníci (293 eur). Najnižšie odmeny dosiahli zamestnanci v službách a obchode (172 eur). Vianočné odmeny vyplatené v rámci 1. štvrťroka boli rádovo nižšie.
Prístup firiem k vianočným odmenám a benefitom
Niektoré spoločnosti, ako napríklad Váhostav, pre nepriaznivý hospodársky výsledok neplánovali vyplácať trináste ani štrnáste platy či iné benefity. V menších podnikoch vyplácanie trinástych platov často nedovoľuje tlak na udržanie nízkej ceny finálnych výrobkov. Cena práce je dôležitá hlavne pri dodávateľoch zameraných na výrobu jednoduchých súčiastok. Podľa prieskumu Platy.sk tak celkovo vianočnú odmenu dostane len každý piaty zamestnanec. Menšie firmy argumentujú slabými finančnými možnosťami na lepšie odmeňovanie zamestnancov.
V automobilovom priemysle by rozšírenie strojárskej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa mohlo státisícom robotníkov pracujúcim v jednoduchej výrobe zabezpečiť vyplácanie vyšších platov. Jozef Bačé, hovorca Kia Motors Slovakia, však upozornil, že zvýšené ceny vstupov môžu následne ovplyvniť cenu finálnych výrobkov slovenských automobiliek, a tak znížiť ich konkurencieschopnosť na európskom trhu. Pri viac ako 400-tisícovej nezamestnanosti však podniky s jednoduchou výrobou nemajú problém nahradiť nespokojných zamestnancov novými ľuďmi nepožadujúcimi rast miezd. Veľké automobilky nemajú problém s nadštandardným odmeňovaním zamestnancov. Hovorca Volkswagenu Slovakia Vladimír Machalík priblížil, že ich zamestnanci dostali vianočný príspevok, respektíve 14. plat až do výšky 100 percent priemerného platu so mzdou za mesiac november. V roku 2012 bola priemerná mzda v závode bez zarátania vrcholových manažérov na úrovni 1 540 eur. Vianočné odmeny ľuďom vyplatí aj žilinská Kia a trnavský PSA Peugeot Citroën.
Rok 2013 nebol úspešný len pre automobilový priemysel. Železiarne Podbrezová majú viac ako sedempercentný podiel na výrobe v Európskej únii v rúrach valcovaných za tepla a viac ako deväťpercentný podiel v presných rúrach ťahaných za studena. Oceliareň ľuďom v posledných rokoch nevyplatila vianočné odmeny len v krízovom roku 2009. Železiarne plánovali začať prípravu na vybudovanie nového zariadenia na vákuovanie ocele s cieľom zvýšiť kvalitu produkcie.
Prístup ďalšej firmy Makyta Púchov svedčí o tom, že vianočné odmeny sa dajú vyplatiť aj v slovenskom textilnom priemysle, ktorý sa vo svete stále presadzuje cez lacnú pracovnú silu. Svojim zamestnancom vyplatili vianočnú odmenu vo výške zhruba 20 percent mesačného platu. Kompletné trináste platy si podnik nemohol dovoliť vyplatiť vzhľadom na nepriaznivé hospodárske výsledky, spôsobené vysokým odvodovým zaťažením, napríklad zavedením odvodov z dohôd, ktoré používajú na vykrytie sezónnych výkyvov predaja.
Problémy mal aj štátny nákladný prepravca Cargo, ktorého ekonomická situácia nedovoľovala zamestnancom poskytovať odmeny. Naopak, iná firma sčasti so štátnym kapitálom SPP - distribúcia bonusy vypláca. Odmeny v SPP - distribúcia sa viažu na výsledky spoločnosti. Firma poskytuje zamestnancom pred Vianocami niektoré výhody, ako napríklad tradičnú dovolenku nad rámec Zákonníka práce medzi vianočnými sviatkami. Okrem toho sa sústreďujú na utužovanie tímového ducha a organizujú predvianočné podujatia pre zamestnancov a ich deti vo viacerých regiónoch Slovenska. Kolegovia tiež dostávajú darčekové kupóny, ktoré môžu využiť až do konca roka. Veľa štátnych podnikov vianočné platy vyplácalo na základe zmlúv uzatvorených s odbormi. Napríklad Letisková spoločnosť BTS bola nútená vyplatiť všetkým zamestnancom vianočnú odmenu vo výške 40 percent zo základnej mzdy.
Vianoce v histórii slovenského podnikania (medzivojnové obdobie)
Postavenie živnostníkov v prvej polovici minulého storočia poskytovalo iba málo dôvodov na spokojnosť a životné radovánky. Čas adventu a vianočných sviatkov bol preto vítanou príležitosťou, ako uniknúť aspoň na niekoľko dní pred ťaživými hospodárskymi a sociálnymi problémami. Predseda celoslovenskej organizácie remeselníkov a obchodníkov ešte aj v období nastupujúcej veľkej hospodárskej krízy roku 1930 vyzýval na stránkach novín živnostníkov, aby aspoň na Vianoce zabudli na svoju neradostnú ekonomickú situáciu, vrátane bied, ťažkostí, dlžôb, úrokov, daní a poplatkov.
Iniciatívy na spríjemnenie sviatkov
Každý december počas medzivojnových rokov prichádzali z celého Slovenska iniciatívy živnostenských organizácií a jednotlivých živnostníkov, ako spríjemniť predvianočný čas a potešiť aspoň skromným darčekom. Pre nastupujúcu generáciu sa ako najvhodnejší darček považovala aj v sledovanom období kniha. Slovenská remeselnícka a obchodnícka jednota preto poskytovala pre svojich členov legitimácie na 25-percentné zľavy pri vianočnom nákupe detských kníh. Legitimácia sa mohla využiť na ľubovoľný počet nákupov v čase od 7. do 24. decembra. Organizácia živnostníkov usporiadala knižnú darovaciu akciu aj pre staršiu mládež, keď v decembri roku 1936 rozposlala učňom celého Slovenska náučnú brožúrku O učňoch od svojho predsedu J. Hlavaja ako vianočný darček. Darovacie a charitatívne akcie boli pravidelnou súčasťou každoročných vianočných a mikulášskych večierkov živnostníkov vo všetkých kútoch Slovenska. Napríklad v decembri 1925 hlásil miestny odbor remeselníckeho a obchodného dorastu v Novom Meste n. Váhom, že usporiadal Mikulášsky večierok spojený s divadelným predstavením a sólovými výstupmi, ktorý bol morálne a finančne úspešný.
Vianočné trhy a výstavy
Väčší význam však mali podporné akcie spojené s vianočnými trhmi a výstavami. Tieto okrem charitatívnych cieľov prinášali živnostníkom najväčší darček, a to možnosť prezentovať a ponúkať svoje výrobky práve v čase vianočných nákupov. V decembri 1921 sa konalo naraz niekoľko vianočných vzorkových predajných trhov na viacerých miestach Slovenska, zameraných na podporu živnostníckej tlače. Najväčší z uvedených trhov sa konal v Banskej Bystrici 22. decembra v budove dievčenského gymnázia. Jeho organizátori už od konca novembra uverejňovali propagačné správy v tlači s odkazom: "A tá obeť, čo obetujú jednotlivci, má zachrániť našu tlač." Na trhoch sa zúčastnili desiatky miestnych remeselníkov a firiem. Vianočné trhy podobného zamerania sa konali aj v Martine, Pukanci alebo na Záhorí vo Vrádišti. Živnostníci z Pukanca napríklad oznamovali, že vyzbierali "pár sto korún" a zhotovia "10 párov čižiem a jeden pár topánok."
Vysokú úroveň mali vianočné výstavy a trhy organizované živnostenským spolkom Slovenská práca. Usporadúval predajné výstavy hračiek, ale aj módneho textilu a odevov, spojené s módnymi prehliadkami. V decembri 1931 spolok v tlači propagoval: "Prezrite si vianočnú výstavku spolku Slovenská práca (...) v Turčianskom sv. Martine, nájdete tam (...) pôvodné rázovité hračky kyjatické, farbisté hračky konošovské a kremnické, bytčianske hračky drotárske, kožené hračky mošovské (...)." V decembri 1928 písala tlač o aktivitách spolku nasledovne: "Propagácia spolku Slovenská práca prináša skvelé výsledky (...)."
Otváracie hodiny a "Zlatá nedeľa"
S najväčším očakávaním však vítali predvianočný čas obchodníci. Advent bol pre nich skutočným "zlatým obdobím". Každoročne zvádzali tvrdý boj s prísnymi úradmi o stanovenie otváracích hodín v posledných dňoch pred Štedrým večerom. V roku 1936 Krajinský úrad povolil, aby obchodné miestnosti od 21. do 24. decembra, so zreteľom na zvýšené potreby pred vianočnými sviatkami, mohli byť otvorené i v čase poludňajšej prestávky. V nedeľu pred Štedrým dňom, v tzv. Zlatú nedeľu, bol povolený predaj od 10. hodiny predpoludňajšej do 6. hodiny popoludňajšej. Podľa zákona č. 204/1931 dňa 24. decembra obchodné miestnosti museli byť zatvorené všade najneskoršie o 17. hodine.
Činnosť obchodníkov vrcholila na Zlatú nedeľu, no úspech predaja bol vrtkavý. V decembri krízového roka 1932 bol v Bratislave nasledovný stav: "Obchodníkmi túžobne očakávaná (...) Zlatá nedeľa nepriniesla nijaké prekvapenie ani v dobrom ani v zlom. Ruch v obchode a na uliciach mesta bol značný i kupovalo sa, ale veľmi bol badateľný nedostatok peňazí. Ešte vidiečania ako-tak napravili situáciu, lebo najviac nakupovali (...). Zjavná bola absencia zamestnaneckých vrstiev, čo je po zrušení vianočného prídavku samozrejmé (...)." Napriek neľahkým pomerom sa podmienky života postupne zlepšovali a živnostnícke Vianoce boli po odleve hospodárskych kríz vždy o niečo bohatšie. Citáty sú použité z periodika Slovenský remeselník a obchodník z rokov 1921-1934.
Marketingové stratégie a firemná kultúra počas Vianoc
Telemarketing a zákaznícky servis
Pre podniky, ktoré premýšľajú, ako podporiť predaj svojich výrobkov alebo služieb počas Vianoc, je ideálnou voľbou telesales. Táto forma telemarketingu je účinná po celý rok, no práve na sviatky, kedy ľudia nakupujú viac ako zvyčajne, môže priniesť oveľa lepšie výsledky. Telesales, známy aj ako predaj cez telefón, patrí k najpopulárnejším typom telemarketingu. Odporúča sa kombinovať túto stratégiu s kvalitným zákazníckym servisom, ktorý môže byť počas Vianoc dostupný aj 24 hodín denne, 7 dní v týždni.
Pohľad podnikateľov na vianočné obdobie
Hoci sa Vianoce bežne spájajú s pokojom a oddychom, pre mnohých podnikateľov môžu znamenať hektiku, stres a paniku, najmä ak sa pripravujú na koniec roka. Niektorí podnikatelia sa tešia na predvianočnú atmosféru, iní sa ju snažia prežiť v pokoji. Michal Meško pred Vianocami navštívil všetky pobočky Martinusu na Slovensku, zatiaľ čo iní podnikatelia ako majitelia Koun, Lulus Bakery, Tuli, Pizza Mizza, YoGo a penziónu Aja, sa snažia pred sviatkami maximálne odľahčiť pracovný režim. Majitelia Koun a Lulus Bakery uvádzajú, že Vianoce sú pre nich najkrajšími sviatkami v roku a venujú sa výlučne rodine a deťom. Rodina je pre nich na prvom mieste, veria, že "firma úspešne funguje len ak funguje rodina." Mnohí podnikatelia si uvedomujú, že "firma nie je ich jediný život" a snažia sa v tomto období nepracovať, hoci nie vždy je to možné.
Niektorí podnikatelia, ako napríklad tí z Tuli, zažívajú najväčšie tempo, keďže práve toto obdobie pre nich predstavuje 60 % ročného obratu, napriek tomu si chcú sviatky užiť v oddychovom režime. Iní, ako majitelia YoGo, si počas Vianoc doma pozrú na strategické veci súvisiace s biznisom, ale prácu sa snažia minimalizovať. Počas sviatkov sa snažia tráviť čas s rodinou, variť, piecť, rozprávať sa a pozerať rozprávky, navštevovať prírodu. Aj keď po Vianociach stále prichádzajú objednávky cez e-shop, snažia sa oddychovať a predpokladajú, že prvý januárový týždeň bude ešte taký voľnejší. Majitelia Pizza Mizza tiež zdôrazňujú, že hoci je sezóna, sviatky sú časom pre rodinu a vedia svoju prevádzku úplne zatvoriť, aby sa venovali blízkym. Aj v penzióne Aja si užívajú sviatočné chvíle v kruhu rodiny a neplánujú "hrotiť" prácu, hoci sú pripravení ísť na inventúru, ak je to potrebné, keďže ich práca baví.
Potraviny máme najlacnejšie, ale míňame najviac. PREČO?
Regulácie a spotrebiteľské správanie počas Vianoc
Vianočné zatváranie obchodov
Zákon z roku 2017 presne stanovuje dni, kedy je maloobchodný predaj zakázaný. Od platnosti zákazu uplynuli dva roky. Dni, kedy je maloobchodný predaj zakázaný, sú: 1. január, 6. január, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12. hodine, 25. december, 26. december. Tento zákaz sa vzťahuje na maloobchodný predaj konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác. Zákaz sa nevzťahuje len na predaj, služby môžu podnikatelia poskytovať bez obmedzenia. Avšak aj predajne s potravinami sú v tieto dni zatvorené. Taktiež je povolený výkon tzv. poľnohospodárskych prác, napr. pestovanie, zber a spracovanie surovín. Povolený je predaj kvetov 8. mája, 1. novembra a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra. Medzi výnimky patria aj lekárne, čerpacie stanice, predajne na letiskách, autobusových a železničných staniciach či v nemocniciach. Dôležité je, že podnikateľ nemôže túto prácu prikázať zamestnancom a predaj si musí zabezpečiť napríklad sám. Ak má malú predajňu, kde zamestnáva tri predavačky, nemôže mať prevádzku otvorenú. Počas sviatku v predajni musí predávať sám alebo zabezpečiť službu, ktorá prácu zamestnancov dočasne nahradí. Ak by ich obslúžil predavač, podnikateľ poruší zákon a hrozí mu pokuta z inšpektorátu práce. Sankcie za porušenie zákazu sa pohybujú až do výšky 20 000 eur.
Zatvorené maloobchody v nedele i sviatky majú krajiny Beneluxu, Francúzsko i Poľsko. Susedná Česká republika má niektoré predajne zatvorené len počas niektorých sviatkov.
Vplyv pandémie COVID-19 (2020/2021)
V decembri 2020 boli počas pandémie COVID-19 zavedené sprísnené opatrenia. Ako prvé zatvorili terasy reštaurácií, nasledovali ďalšie obmedzenia. Obchody s oblečením, elektronikou či kníhkupectvá zatvorili 21. decembra. Predajne s nevyhnutným tovarom, ako sú potraviny, lekárne, drogéria či predajne s krmivom pre zvieratá, ostali otvorené aj po 21. decembri. Reštaurácie museli zatvoriť aj terasy, a to už od piatka 11. decembra, no mohli naďalej predávať jedlo a nápoje cez okienko, čo platilo aj pre bufety pri lyžiarskych strediskách.
Od 21. decembra sa minimálne na tri týždne zatvorili všetky školy vrátane prvého stupňa a materských škôl. Zároveň platilo, že od 11. decembra museli autoškoly prejsť na dištančnú výučbu. Vianočné cestovanie nebolo obmedzené zákazom opustiť okres, odporúčala sa osobná doprava. Príbuzní zo zahraničia mohli prísť s negatívnym výsledkom PCR alebo antigénového testu, nie starším ako 20 hodín. Lyžiarske strediská ostali otvorené, no od 14. decembra bolo potrebné preukázať sa testom s negatívnym výsledkom nie starším ako 72 hodín. Hotely ostali otvorené, ale wellness nie, s rovnakou povinnosťou preukázania sa testom. Služby ako kaderníctva, divadlá, kiná a fitnescentrá ostali otvorené s platnými opatreniami (napr. polovičná kapacita, obmedzený počet osôb).
Pre školy platili prázdniny do 10. januára. Do rovnakého termínu musela byť zatvorená aj väčšina obchodov a reštaurácií. Od 28. decembra platila pre veľké firmy (viac ako 500 zamestnancov) povinnosť testovať zamestnancov.
Vnímanie Vianoc Slovákmi
Väčšina ľudí na Slovensku vníma Vianoce ako náboženský sviatok (35 %). Približne 29 % populácie ich vníma ako kultúrno-spoločenský sviatok a zvyšná tretina (34 %) rovnocenne ako oba aspekty. Najviac ľudí (77 %) sa počas sviatkov teší na príjemný čas strávený v kruhu rodiny. Okrem času s rodinou majú ľudia na sviatkoch radi atmosféru (64 %), ktorá zahrňuje vianočné ozdoby, piesne, filmy alebo sviatočný televízny program. Stromček bude svietiť takmer v 90 percentách slovenských domácností. Návštevy počas sviatočných dní plánuje 83 percent populácie a zúčastniť sa na bohoslužbách 47 percent populácie. Väčšine ľudí na sviatkoch najviac prekáža preplnenosť obchodov, komercializácia Vianoc a finančná náročnosť sviatkov ako takých.