Španielsko, krajina s bohatou a komplexnou históriou, je dodnes monarchiou, ktorá prešla mnohými premenami. Od raných stredovekých kráľovstiev, cez dlhé obdobia reconquisty, zjednotenie, vládu mocných dynastií Habsburgovcov a Bourbonovcov, až po moderné časy republík a diktatúr, sa španielsky trón a štát neustále vyvíjali. Tento článok poskytuje prehľad španielskych monarchov, významných historických udalostí a kľúčových osobností, ktoré formovali španielsku monarchiu až do dnešných dní, vrátane detailov o súčasnej kráľovskej rodine a významných pamiatkach, ako je katedrála Almudena.
Historický Prehľad Vládcov a Dynastií na Území Španielska
Počiatky a Vznik Kráľovstiev
Od 5. storočia, keď sa Svébom na základe dohody s Rímom (foedus) umožnilo usadiť na Pyrenejskom polostrove, začali sa písať dejiny budúcich španielskych štátnych útvarov. Vlastná expanzia Vizigótov do Hispánie z Galie sa začala v druhej polovici 5. storočia. Po roku 507 sa Vizigóti museli z Galie stiahnuť len na územie Hispánie. V 40. a 50. rokoch 6. storočia ovládla juhovýchodné pobrežie Hispánie Byzantská ríša. V druhej polovici 6. storočia sa Vizigótom podarilo dobyť Svébsku ríšu a v 20. rokoch 7. storočia vyhnali Byzanciu. V roku 711 vizigótska ríša zanikla pod útokmi moslimov z juhu.
Označenie Al-Andalus sa používalo pre moslimské územie na Pyrenejskom polostrove v rokoch 711 - 1492, najmä od roku 756 ako Córdobský emirát, neskôr Córdobský kalifát. V roku 1492 boli moslimovia zo Španielska definitívne vytlačení, čím skončila tzv. reconquista.
Astúrske kráľovstvo, ktoré je považované za prvotný základ dnešného Španielska, vzniklo, keď sa Vizigótovi Pelayovi podarilo v rokoch 718-722 dobyť maličké územie v dnešných astúrsých horách od moslimov. Toto územie sa postupne rozrastalo, až sa v 10. storočí pretvorilo na Leónske kráľovstvo. Leónske kráľovstvo vzniklo rozdelením Astúrie medzi troch synov Alfonza III. (866-910), pričom García vládol v Leóne, Ordoño II. v Galícii (tá však patrila pod Leónske kráľovstvo). Kastílske grófstvo vzniklo v 9. storočí.
Pamplonské (od 11. storočia nazývané Navarrské) kráľovstvo vzniklo okolo roku 824. Aragónsko vzniklo začiatkom 9. storočia v rámci reconquisty ako Aragónske grófstvo, ktoré bolo súčasťou franskej Hispánskej marky. V rokoch 925 až 1035 bolo súčasťou Navarrského kráľovstva, od roku 1035 samostatné kráľovstvo. V roku 1162 bolo k nemu pripojené Katalánsko (presnejšie Barcelonské grófstvo), odvtedy sa niekedy rozlišujú Krajiny aragónskej koruny (vrátane Katalánska a pod.) a Aragónske kráľovstvo (vlastné Aragónsko). Katalánsko vzniklo začiatkom 9. storočia v rámci „reconquisty“ ako Barcelonské grófstvo, ktoré bolo súčasťou franskej Hispánskej marky. Valencijské kráľovstvo bolo vytvorené v rámci Aragónskeho kráľovstva v roku 1238. Malorské kráľovstvo (na Baleárskych ostrovoch) bolo vytvorené v rámci Aragónskeho kráľovstva v roku 1231.
Zjednotenie Španielska a Nástup Dynastií
Kľúčové momenty zjednotenia Pyrenejského polostrova nastali v 15. a 16. storočí:
- 1474: Izabela Kastílska sa stáva kráľovnou Kastílie a Ferdinand Aragónsky (ako Ferdinand V.) sa stáva kráľom Aragónska. Ich sobáš spojil obe hlavné kráľovstvá.
- 1504: Izabela zomrela, nastúpila jej dcéra Jana Šialená, čím sa de-iure Kastília a Aragónsko znova oddelili.
- Od roku 1516: Nástupom Karola I. (vnuka Izabely a Ferdinanda) po Ferdinandovi Aragónskom bolo oficiálne spojené s Kastíliou, čím de-facto vzniklo Španielsko.
- 1700: Až nástupom Bourbonovcov na trón bol vytvorený centralizovaný štát Španielsko. Dovtedy išlo vždy len o viacero kráľovstiev so spoločným vládcom a tak to dovtedy mali aj v titule španielski králi (Kráľ Aragónska, Kastílie a Valencie, barcelonský gróf).
Prehľad Španielskych Panovníkov (XVI. - XX. Storočie)
Nižšie je uvedený zoznam hláv štátu na území Španielska, od zjednotenia po súčasnosť:
Habsburgovci (po šp. Austrias):
- Karol I. (Carlos I.): 23. január 1516 - 16. január 1556
- Filip II. (Felipe II): 16. január 1556 - 13. september 1598
- Filip III. (Felipe III.): 13. september 1598 - 31. marec 1621
- Filip IV. (Felipe IV.): 31. marec 1621 - 17. september 1665
- Karol II.: 17. september 1665 - 1. november 1700
Bourbonovci (po šp. Borbones):
- Filip V. (Felipe V.): 16. november 1700 - 14. január 1724
- Karol Habsburský, sám seba označujúci Karol III. Španielsky (nie je zhodný s Karolom III., ktorý vládol 1759-1788): protikráľ 12. september 1703 - 7. január 1725
- Ľudovít I. (Louis, Luis I.): 14. január - 31. august 1724
- Filip V. (Felipe V.) (znova): 6. september 1724 - 9. júl 1746
- Ferdinand VI. (Fernando VI.): 9. júl 1746 - 10. august 1759
- Karol III. (Carlos III.): 10. august 1759 - 14. december 1788
- Karol IV. (Carlos IV.): 14. december 1788 - 19. marec 1808
- Ferdinand VII. (Fernando VII.): 19. marec - 6. máj 1808
- Karol IV. (Carlos IV.) (znova): 6. máj 1808 - 6. jún 1808
Napoleonovská Éra (Bonapartovci):
- Joaquín Murat, veľkovojvoda z Bergu a z Cleves: 6. máj 1808 - 6. jún 1808
- Josef I. Napoleón (brat Napoleona Bonaparteho): 6. jún 1808 - 11. december 1813
Bourbonovci (reštaurovaní):
- Ferdinand VII. (Fernando VII.): 11. december 1813 - 29. september 1833
- Izabela II.: 29. september 1833 - 30. september 1868
Prezidenti Španielskej Prvej Republiky a Dočasné Vlády:
- Pascual Madoz: (30. september 1868 - 3. október 1868)
- Joaquín Aguirre: (3. október 1868 - 8. október 1868)
- Prezident Dočasnej vlády (od 23. februára 1869): Francisco Serrano y Domínguez (8. október 1868 - 18. jún 1869)
- Regent Španielska: Francisco Serrano y Domínguez (18. jún 1869 - 2. január 1871)
Dynastia Savojských:
- Amadeus I. (Amadeo I.): 2. január 1871 - 11. február 1873
Prezidenti Španielskej Prvej Republiky:
- Estanislao Figueras y Moragas: 12. február 1873 - 11. jún 1873
- Francisco Pi y Margall: 11. jún 1873 - 18. júl 1873
- Nicolás Salmerón y Alonso: 18. júl 1873 - 6. september 1873
- Emilio Castelar Ripoll: 6. september 1873 - 3. január 1874
- Francisco Serrano y Domínguez: 4. január 1874 - 29. december 1874
Bourbonovci (reštaurovaní po Prvej Republike):
- Alfonz XII.: 29. december 1874 - 25. november 1885
- Regentka: María Cristina (25. november 1885 - 17. máj 1886)
- Alfonz XIII.: 17. máj 1886 - 14. apríl 1931
Prezidenti Španielskej Druhej Republiky:
- Niceto Alcalá-Zamora y Torres: 14. apríl 1931 - 14. október 1931 (predseda Dočasnej vlády)
- Manuel Azaña Díaz: 14. október 1931 - 11. december 1931 (predseda Dočasnej vlády)
- Niceto Alcalá-Zamora y Torres: 11. december 1931 - 7. apríl 1936 (prezident)
- Diego Martínez Barrio: 8. apríl 1936 - 11. máj 1936 (interim)
- Manuel Azaña Díaz: 11. máj 1936 - 1. marec 1939 (prezident)
- Diego Martínez Barrio: 1. marec 1939 - 4. marec 1939 (interim)
- Segismundo Casado López: 4. marec 1939 - 13. marec 1939 (predseda Rady národnej obrany)
- José Miaja Menant: 13. marec 1939 - 25. marec 1939 (predseda Rady národnej obrany)
Španielsky Štát (Frankistický Režim):
- Miguel Cabanellas Ferrer: 23. júl 1936 - 1. apríl 1939 (predseda Junty národnej obrany)
- Francisco Franco y Bahamonde: 1. október 1936 - 31. marec 1939 (šéf štátu (caudillo), od 28. júla 1939 diktátor)
- Francisco Franco y Bahamonde: 1. apríl 1939 - 20. november 1975
- Alejandro Rodríguez de Valcárcel y Nebreda: 20. november 1975 - 22. november 1975 (interim)
Reštaurovaná Monarchia (Bourbonovci):
- Juan Carlos I.: 22. november 1975 - 18. jún 2014
- Filip VI.: 19. jún 2014 - súčasnosť
Kľúčové Postavy Modernej Španielskej Monarchie
Alfonz XIII. (1886-1931): Posledný Kráľ Pred Republikou
Alfonz XIII. sa narodil 17. mája 1886 v Madride a vládol od svojho narodenia (pod regentstvom svojej matky) až do 14. apríla 1931, kedy bola vyhlásená Druhá Španielska Republika. Jeho predchodcom bol Alfonz XII. a následníkom sa stal prezident Druhej Španielskej Republiky Niceto Alcalá Zamora. Zomrel 28. februára 1941.
Juan Carlos I. (1975-2014): Architekt Demokracie
Španielsky kráľ Juan Carlos I., pochádzajúci z rodu Bourbonovcov, sa narodil 5. januára 1938 v Ríme. Jeho dedo, kráľ Alfonz XIII., sa uchýlil do Ríma v roku 1931 po vzniku Druhej Španielskej Republiky. Hoci Alfonz XIII. v občianskej vojne podporoval generála Francisca Franca, ten mu odkázal, že na trón môže zabudnúť. Juan Carlos však už o korune snívať mohol.
Hoci následníkom trónu bol Juan de Bourbon, syn Alfonza XIII. a otec Juana Carlosa I., bol pre Franca príliš liberálny. Juan Carlos mal 10 rokov, keď sa vrátil do vlasti pod krídla Franca. Kráľ bol hlboko presvedčený o tom, že byrokratický autoritatívny režim bol zlý systém pre Španielsko a že prechod k demokracii bol nevyhnutný a správny. Zároveň však nemá rád, keď Franca v jeho prítomnosti príliš očierňujú, pretože diktátor bol svojím spôsobom na neho milý, viedol ho a bol pri ňom, keď to bolo potrebné. Franco bol, v dobrom aj zlom, súčasťou vzdelávania a politického dozrievania Juana Carlosa.
Už v mladosti skalila dospievanie Juana Carlosa tragédia, o ktorej sa v oficiálnych životopisoch kráľa príliš nepíše. Mal osemnásť, keď prišiel o mladšieho brata Alfonza. Podľa oficiálnej verzie k nešťastiu došlo, keď Alfonz čistil pištoľ. Viacero historikov sa však domnieva, že Juan Carlos svojho brata zastrelil, hoci nechtiac.
Juan Carlos I. previedol krajinu z náručia diktatúry generála Franca k demokracii a prešiel cestu, o ktorej len málokto dúfal, že sa na ňu vôbec odváži vydať. V roku 1981 sa ešte dôstojníci pokúsili o prevrat, ale panovníkova pozícia už bola taká silná, že ich zastavil televíznym prejavom. Stredovekí panovníci odvodzovali svoj nárok na trón od Boha, Juan Carlos I. si kráľom byť zaslúžil. V Španielsku, ktoré býva tradične rozdelené politicky, nábožensky a etnicky, zaručoval mier. Bol vášnivý jachtár a v roku 1972 bol účastníkom olympijských hier. V roku 1962 sa oženil s princeznou Sophiou, dcérou gréckeho kráľa Pavla, s ktorou má tri deti.
Filip VI. (2014-súčasnosť): Súčasný Panovník a Modernizátor
Súčasný španielsky kráľ Filip VI. (celým menom Felipe Juan Pablo Alfonso de Todos los Santos de Borbón y de Grecia) sa narodil 30. januára 1968 v Madride. Je jediným synom kráľa Juana Carlosa I. a kráľovnej Sofie, okrem neho majú dve dcéry, infantky Elenu a Cristinu. Kráľom sa stal 19. júna 2014 po abdikácii svojho otca Juana Carlosa I., v súlade s ústavným zákonom o abdikácii.
Filip VI. študoval na prestížnych školách v Kanade, USA (Georgetown University vo Washingtone D.C.) a v Španielsku. Vojenské vzdelanie získal na Academia General Militar v Zaragoze, na Escuela Naval Militar v Maríne a na Academia General del Aire v San Javier. Už ako korunný princ vykonával mnoho oficiálnych zahraničných ciest po celom svete a reprezentoval Španielske kráľovstvo. Vo voľnom čase sa venuje jachtárstvu a filmom a živo sa zaujíma aj o životné prostredie. Je čestným prezidentom Nadácie princa astúrskeho a v roku 1992 reprezentoval Španielsko na olympijských hrách ako člen španielskeho jachtárskeho tímu.
Dňa 1. novembra 2003 princ oznámil zasnúbenie s novinárkou Letiziou Ortizovou Rocasolanovou, s ktorou sa oženil 22. mája 2004. Majú dve dcéry - korunné princezné (infantky) Leonor (narodenú 31. októbra 2005) a Sofíu (narodenú 29. apríla 2007). Rodina sa snaží chrániť si súkromie.
Dňa 19. júna 2014 zložil dopoludnia v parlamente v Madride ústavou predpísanú prísahu ako nová hlava štátu. Slávnostná ceremónia sa konala na spoločnej schôdzi oboch komôr parlamentu. Na rozdiel od svojho otca, ktorý sa ujal moci v novembri 1975, Filip VI. prisahal na demokratickú ústavu, pričom prísaha neobsahovala nijaké náboženské formulácie a Filip tiež nemal pri prísahe kríž, čo je veľký posun smerom k rešpektovaniu plurality vyznania. V inauguračnom prejave 46-ročný Filip VI. uviedol, že výnimočná vláda jeho otca, ktorý „otvoril cestu k demokracii a spolužitiu v mieri a slobode“ po občianskej vojne, je už súčasťou histórie. Prisľúbil, že vždy bude mať na mysli dobro krajiny a chce zrenovovať monarchiu pre „nové časy“, aby bola koruna blízko k občanom. Svoju nástupnú reč ukončil v štyroch rôznych jazykoch používaných v Španielsku.
Filip VI. čelí v súčasnosti náročnej úlohe získať si späť dôveru Španielov, ktorí sa začali kritickejšie pozerať na kráľovskú rodinu, monarchiu ako takú i politikov. Spôsobila to hospodárska kríza v krajine, prehlbovanie rozdielov medzi bohatými a chudobnými a odhalené korupčné škandály. Dnes predsedal slávnosti pri príležitosti zavedenia nového zákona o občianstve pre potomkov sefardských židov vyhostených z krajiny pred piatimi storočiami. Povedal, že sefardskí židia krajine chýbali, teraz sú však opäť „doma“ v Španielsku. Španielsko v októbri udelilo súčasne občianstvo aj 4302 ľuďom, ktorých židovskí predkovia ušli z krajiny po tom, ako im v roku 1492 bolo povedané, že musia konvertovať na katolicizmus alebo odísť do exilu.
Katedrála Almudena: Srdce Cirkevného Života Madridu
Španielsko je krajinou mnohých veľkých katedrál, ako sú tie v Leóne, Burgose, Santiagu de Compostela alebo Segovii, ktoré sú turistami mimoriadne obľúbené. Často sa však zabúda na katedrálu, ktorá je najmodernejšia, najmladšia a nachádza sa v srdci Madridu. Hovoríme o katedrále Santa María la Real de la Almudena, známej aj ako katedrála Almudena, ktorá je jedným z miest, ktoré v Madride určite treba vidieť. Stavba zaujme už svojím vonkajším vzhľadom, ktorému dominuje dvojitá kupola.
História a Výstavba
Slovo almudena vzniklo z arabského „al-mudayna“, čo znamená mestečko. V Madride sa takto označovalo pôvodné arabské mesto obohnané hradbami. Pri obliehaní mesta kráľom Alfonzom VI. Kastílskym (1040 - 1109) bola 9. novembra 1085 zbúraná malá veža a dobyvatelia v nej objavili sochu Panny Márie s Ježiškom v náručí.
Dňa 4. apríla 1883 nariadil španielsky kráľ Alfonz XII. stavbu nového kostola v blízkosti kráľovského paláca a na jeho výstavbu postúpil kráľ časť pozemku pred palácom. Keď v roku 1885 pápež Lev XIII. ustanovil Madrid ako diecézu, za katedrálny kostol diecézy ustanovili kolegiátny kostol sv. Izidora. Zároveň však bolo rozhodnuté, že katedrálnym chrámom bude po ukončení výstavby práve kostol, ktorý začal vznikať pri kráľovskom paláci. V dôsledku tejto zmeny Francisco de Cubas upravil svoj pôvodný projekt. Stavbu dokončili až v 20. storočí. Kostol slávnostne vysvätil samotný pápež Ján Pavol II. dňa 15. júna 1993. Zároveň sa chrám stal katedrálou namiesto dovtedajšej katedrály sv. Izidora. Madridská katedrála je tak najmladšou katedrálou v Európe a zároveň prvou na svete mimo Ríma, ktorú vysvätil osobne pápež.
Jediným kráľovským párom, ktorý bol zatiaľ zosobášený v katedrále, je súčasný kráľ Filip VI. a kráľovná Letícia, ktorých svadba sa konala 22. mája 2004.
Architektúra a Interiér
Prvou dokončenou časťou katedrály bola krypta, avšak Francisco de Cubas y Montes, jej architekt, sa jej dokončenia už nedožil. Ide o jednu z najfascinujúcejších krýpt v Španielsku. Nachádza sa v nej 400 rôznych stĺpov, ktorých hlavice predstavujú biblické postavy a prírodné motívy. Krypta má päť lodí a osemnásť kaplniek. Okrem cirkevných hodnostárov sú v nej pochovaní príslušníci viacerých šľachtických rodov a významné osobnosti z Madridu. Pokračovateľmi Cubasovho diela boli architekti Miguel Olabarría, Enrique Repullés y Vargas a Juan Moya.
V priebehu 20. storočia došlo k viacerým úpravám pôvodného projektu. Asi najvýraznejšou zmenou bolo zníženie výšky katedrály, aby viac ladila s kráľovským palácom. Hlavnému priečeliu orientovanému ku kráľovskému palácu dominuje veľký portikus s dvojitou kolonádou. Spodná časť je inšpirovaná toskánskym štýlom a horná časť nesie prvky iónskeho slohu. Nachádza sa tu aj barokový výklenok, v ktorom je umiestnená socha Panny Márie z Almudeny. Pozoruhodné sú aj štyri sochy od sochára Ramóna Chaparra.
Hlavnej fasáde dominujú dve veže. Pravá, západná veža, je známa ako Mariánska alebo Galícijská veža, pretože jej zvony darovali Galícijčania. Všetky štyri zvony majú mariánske zasvätenie a volajú sa Santa María la Real de la Almudena, Santa María de la Paloma, Santa María de Atocha a Santa María de la Flor de Lis. Vo východnej veži je umiestnená zvonkohra.
Pre denný vstup do katedrály slúži portál, ktorý sa nachádza vo východnej fasáde transeptu (priečnej/krížnej lode) orientovanej na námestie Plaza de Juan Pablo II. a ulicu Bailén. Tejto fasáde dominujú monumentálne bronzové dvere, na ktorých sú výjavy z objavenia Virgen de la Almudena kastílskym kráľom Alfonzom VI., deň svätorečenia pápežom Jánom Pavlom II. a sprievod ulicami Madridu počas osláv Panny Márie z Almudeny.
Katedrála Almudena má pôdorys latinského kríža, ktorý pozostáva z centrálnej lode, dvoch bočných lodí a priečnej (krížnej) lode (transeptu). Hlavný oltár je zo zeleného mramoru. Za ním je socha ukrižovaného Krista v neobarokovom štýle od Juana de Mesa. Virgen de la Almudena má svoj vlastný oltár v pravej časti priečnej lode. Je to drevený polychrómovaný neogotický obraz od Juana de Borgoña umiestnený v centrálnom výklenku oltára. V interiéri katedrály tiež vynikajú vitráže a nástenné maľby, ktoré vytvoril Kiko Argüello. Predstavujú krst, Premenenie, Ukrižovanie, Krista Pantokratora, Vzkriesenie, Nanebovstúpenie a Zostúpenie Ducha Svätého. V centrálnej lodi sa nachádza aj kaplnka Najsvätejšej sviatosti určená pre adorácie.
Hlavná sakristia katedrály, slávnostne otvorená 4. novembra 2005, je súčasťou prehliadky katedrálneho múzea. O jej výzdobu sa postaral slovinský umelec, kňaz, Jezuita Marko Iván Rupnik. Za návštevu stojí aj arcidiecézne múzeum sakrálneho umenia, ktoré je súčasťou vstupu na kupoly katedrály. Odtiaľ je krásny výhľad nielen na kráľovský palác a staré mesto.
tags: #krst #kral #spanielsko