Slovenské národné povstanie (SNP) predstavuje jeden z najvýznamnejších míľnikov v moderných dejinách Slovenska. Každoročne si 29. augusta pripomíname hrdinstvo tých, ktorí sa s nasadením vlastných životov postavili proti fašizmu, tyranii a zlobe, aby bránili národnú slobodu. Významným centrom týchto udalostí bola aj obec Čierny Balog, ktorá sa vďaka aktívnemu odporu obyvateľov a partizánov zapísala do histórie ako „Povstalecká obec“.
Zapojenie obce do SNP a represálie
Po vyhlásení mobilizácie 5. septembra 1944 narukovalo do povstaleckej armády z Čierneho Balogu 600 mužov a ďalších 30 sa pridalo k partizánom. V okolí obce operovali významné oddiely, ako 1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina či partizánsky zväzok Chruščov. Po potlačení organizovaného odporu v októbri 1944 sa obec stala terčom nacistických represálií. Nemeckí okupanti v tomto období podnikali trestné výpravy do dolín a zajatcov sústredili v miestnej škole a skladoch.
Vďaka obetavosti miestnych občanov, notára a farára Jozefa Poláčka sa podarilo zachrániť najmenej 250 mužov, ktorým pomáhali pri úteku poskytovaním civilných šiat a falošných dokladov. Obdobie novembra 1944 bolo spojené aj s tragickými udalosťami, kedy nacisti bestiálne zavraždili desiatky občanov rómskeho pôvodu.
Boje o oslobodenie Čierneho Balogu
Kľúčové momenty oslobodenia sa odohrali v dňoch 28. a 29. januára 1945. Keď ustupujúci nemecký prápor o sile 700 vojakov smeroval k obci, miestna milícia a partizáni pod velením poručíka Antona Kupca-Múranicu sa rozhodli klásť odpor. Napriek nepriaznivému počasiu a mrazu sa obrancom podarilo odraziť niekoľko nemeckých útokov.
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 28. 1. 1945 | Odrazenie nemeckého útoku pri osade Dobroč miestnou milíciou. |
| 29. 1. 1945 | Príchod Červenej armády a definitívne oslobodenie obce. |
Rýchle oslobodenie Čierneho Balogu malo strategický význam pre ďalší postup oslobodzovacích jednotiek smerom na Brezno a pomohlo ušetriť životy mnohých obyvateľov pred hrozbou vypálenia obce.
Pamiatka na hrdinov
Obec si na pamiatku padlých hrdinov SNP zriadila viacero pamätných miest. V roku 1951 bol pred kultúrnym domom odhalený pomník so sochou partizána. V horách sa nachádzajú cintoríny padlých partizánov a množstvo ohradených hrobov, ktoré pripomínajú krutú daň za slobodu. Medzi osobnosťami, ktoré v boji proti fašizmu položili život, bola aj literárna historička Alžbeta Gwerková - Göllnerová, ktorá bola popravená v Banskej Bystrici-Kremničke.
Spomienky na tieto pohnuté časy dodnes udržiavajú tradície ako Zimný lyžiarsko-turistický pochod vďaky či Pochod po stopách SNP, ktoré sa tešia veľkej účasti verejnosti a pripomínajú odkaz hrdinských činov generáciám mladých ľudí.