Remake kultového slasheru Čierne Vianoce v réžii Sophie Takal spája horor a triler na pozadí vianočných sviatkov. Film sa vracia k rovnomennej slasherovej klasike z roku 1974 so súčasným nádychom, odohrávajúc sa v sviatočnej, no znepokojujúcej atmosfére univerzitného areálu. Tento napínavý horor s Imogen Poots, Aleyse Shannon a Lily Donoghue v hlavných úlohách je dostupný na streamovacích platformách, vrátane Netflixu.
Pôvodný film (1974) a jeho odkaz
Snímka Čierne Vianoce z roku 2019 je remakom hororu Boba Clarka zo 70. rokov. Pôvodný film sa podobne ako jeho halloweensky príbuzný v prvom rade pokúšal prerozprávať príbeh a desiť v náznakoch tak, aby bola do hry čo najviac zapojená divácka predstavivosť, s pridaním značnej dávky čierneho humoru na odľahčenie. Tvorcovia nenápadne definovali tradičné žánrové prvky filmového slasheru, ktoré v 80. rokoch do omrzenia recyklovali iné divácky populárnejšie hororové série.
V pôvodnom filme sa vrah, nikdy neukázaný, skrýval niekde na povale ako akási zlá verzia Santa Clausa, snažiaca sa dostať komínom dnu do domu. Namiesto darčekov však jeho bohato naplnené vrece vymenil za igelitové, slúžiace mu ako vražedný nástroj. Jedna z obyvateliek internátu, Margot Kidder (neskôr známa ako Lois Lane zo supermanovských dobrodružstiev), bola pre diváka vďačne komickou postavou takmer v každej scéne s pohárikom alkoholu. Napriek tomu, že si od filmu John Carpenter vo svojom Halloweene pár formálnych postupov odpozoroval, zostali Čierne Vianoce z hľadiska popularity tak trochu v jeho tieni, aby sa divácky záujem o ne objavil až neskôr s televíznymi reprízami v 80. rokoch. Pôvodný film tak zostáva dodnes akýmsi filmovým „spáčom“, ktorý ešte len čaká na znovuobjavenie.
Zatiaľ čo v roku 2006 vznikol „zbytočne násilný, nevydarený remake“ s pôvodným dielom len s minimálnymi podobnosťami, najnovšie stvárnenie z roku 2019 je podstatne vernejšie pôvodnému filmovému predobrazu.
Dej a atmosféra remaku (2019)
Areál Hawthorne College je vyľudnený, pretože Vianoce sú za rohom a väčšina študentov odišla oslavovať sviatky so svojimi rodinami. V dome bratstva Mu-Kappa-Epsilon zostáva len Riley Shaneová a jej spolužiačky Marty, Kris a Jesse, aby si užili pár pohodových dní. Ich plány však naruší neznámy maskovaný vrah, ktorý začne skupinu študentiek prenasledovať. Dokonalú idylu plnú snehu a blikajúcich svetiel preruší séria textových správ, ktoré im začnú chodiť na mobily. Následne jedna z nich zmizne a ďalšiu zavraždí maskovaný útočník.
„Keď do univerzitného mestečka dorazí na Vianoce namiesto Ježiška maskovaný zabijak, budú si jeho obyvateľky priať jediný darček - prežiť.“ Odteraz musia veľmi starostlivo zvažovať, ktorému mužovi na univerzitnej pôde môžu dôverovať, keďže okrem nich sa v areáli univerzity pohybuje Martyin nový priateľ Nate, Rileyin známy Landon a prednášajúci profesor Gelson. Než si Riley a ostatné dievčatá uvedomia, že im všetkým ide o život, stratia akúkoľvek nádej na únik. Majú len dve možnosti - pasívne čakať, až si smrť príde aj pre ne, alebo sa postaviť na odpor. Kľúčová otázka znie, kto proti nim vlastne stojí a či môžu veriť niektorému z kamarátov, ktorí im prišli na pomoc. Ich vianočným želaním sa stáva pomsta.
Charakteristika postáv a ústredné konflikty
Scenár Sophie Takal a April Wolfe predstavuje krehkú hlavnú protagonistku Riley (Imogen Poots), pričom v náznakoch postupne dokresľuje snahu vyrovnať sa s traumatickým zážitkom, ktorý ju postretol pred tromi rokmi. Znásilnenie prezidentom študentského spolku Brianom (Ryan McIntyre), hoci bolo oficiálne riešené, zostalo nepotrestané. Ako konzervatívna pedagogická časť, tak aj mužskí spolužiaci na ňu pozerajú buď ako na obeť, ktorá si za to, čo sa jej stalo, môže sama, alebo ako na niekoho, kto obvinil z nevinného sexuálneho zločinu a svoje obvinenie nedokázal dostatočne doložiť dôkazmi. Študentka Riley je po zľahka traumatickom zážitku zo stretnutia s opačným pohlavím vysadená na všetkých chlapov, a jej spolubývajúce na internáte ju v tom mohutne podporujú.
Protesty proti nedostatočne rasovo a pohlavne diferencovanému výberu autorov na hodinách literatúry, ako aj petícia za odvolanie misogýnneho profesora Glesona (Cary Elwes), na seba nenechajú dlho čakať. Jedna zo spolužiačok zmizne (podľa vzoru originálu z roku 1974) a dievčatám začnú cez sociálne siete chodiť správy od niekoho tajomného, skrývajúceho sa za identitou dávno zosnulého zakladateľa univerzity. Akýkoľvek pokus zo strany protagonistky riešiť vzniknutú situáciu s ochrankou kampusu ju vystaví nedôvere. Reálna situácia už sama o sebe v príbehu vygraduje určitú mieru paranoje a napätého očakávania, nehovoriac už o tom, ako bezmocne sa Riley cíti po vlastnom traumatickom zážitku.
Feministický podtext a spoločenské témy
Feministický podtext a hororové klišé
Hoci ženské hrdinky v žánri hororu, prípadne v jeho slasherovom podžánri, dominujú, žáner tak od svojich počiatkov robil predovšetkým pre oslovenie mužského publika. Protagonistky boli vykresľované väčšinou ako „sivé myši“ vedľa povinne odstrániteľných postáv so zvýraznenou charakterovou črtou zvodnej femme fatale, siláka, intelektuála a komickej figúrky, z ktorých smrti sa nutne potrebovali poučiť a prebrať tak spomínané vlastnosti. Inak by nikdy neporazili svojho protikladného - a teda prevažne mužského protivníka. Ženskí antagonisti boli skôr vzácnosťou zobrazenou často buď ako variácia na archetyp pohlcujúcej matky, či priame „zosobnenie“ Smrti. Režisérka Sophia Takal však štandardný príbehový vzorec ozvláštňuje o výrazný feministický podtext, čím tiež vyjadruje dosť nemilosrdnú kritiku žánru a tak trochu aj jeho skalného fanúšika.
Film sa síce svojím remeselným stvárnením napätých a násilných scén veľmi nelíši od toho, čo je možné v súčasnosti vidieť v iných jemu podobných, príbeh sa však zaoberá oveľa vážnejšími témami, než v žánri býva zvykom. V kontexte s tým sa kameramanom Markom Schwartzbardom nasnímané, hudbou Brookea a Willa Blairovcov dotvorené, štandardne realizované slasherové prvky stávajú dosť nepríjemnými. Akákoľvek snaha o zámerné odľahčenie je ignorovaná, a skoro sa zdá, akoby sa tvorcovia pokúšali v divákovi vyvolať vyčítavú otázku: „Toto ťa naozaj baví?“ Spočiatku sa môže zdať, že film je cieleným útokom na mužov, avšak bez predsudkov nachádza aj medzi nimi sympatické postavy, rovnako tak negatívne charakterové črty, či zradné postoje u postáv ženských. Jeden hlasno vyjadrený názor je konfrontovaný aj s protinázorom, a film párkrát vykročí premýšľavejším smerom. Nie vždy sa však cesta hororu v obhajovaní dobrej myšlienky ukáže byť tou správnou voľbou.
Psychologický pohľad a #MeToo
Psychologický pohľad na hlavnú postavu je v podstate srdcom celého filmu, aj vďaka pôsobivému hereckému výkonu Imogen Poots. Iné ženské postavy však akoby uviazli v bežnom stvárnení hororovej typológie a viac-menej medzi sebou splývajú, podobným spôsobom ako protikladné mužské postavy. Žáner presahujúca a stále živá téma môže tak byť v bežných hororových scénach zbytočne obmedzovaná vo svojom výraze a neúmyselne zjednodušená. Film na jednej strane oslavuje hnutie #MeToo a odvahu najmä k ženskému sebavyjadreniu, či snahu spojením viacerých obetí docieliť spravodlivosť. Konštatuje ale tiež aj kritický názor, že kampaň sa môže javiť občas až príliš štvavá. Vo vzduchu tiež visí varovný prst a otázka, kde je tá pomyselná hranica, za ktorou sa vyjadrenie obvinenia môže nechtiac obrátiť voči tomu, kto ho hlása? Pokiaľ bola Riley sama pri svojom pokuse o spravodlivosť, všetko sa obrátilo proti nej a zostala bezmocná. V spolupráci so spolužiačkami, ktoré sa jej rozhodli z vlastnej iniciatívy pomôcť, dostala možnosť sa svojmu cieľu priblížiť. V tomto prípade film vníma podobné priateľské zomknutie pozitívne. Keď sa však okolo útočníka vytvorí oponujúce internátne bratstvo, miera zodpovednosti za akýkoľvek násilný čin a morálne princípy sa rozplynú.
Black Christmas
Technické informácie a herecké obsadenie (2019)
Horor Čierne Vianoce natočilo štúdio Blumhouse, ktoré v posledných rokoch udáva trend v hororovom žánri.
- Názov: Čierne Vianoce (Black Christmas)
- Krajina: USA
- Rok: 2019
- Dĺžka: 98 minút
- Réžia: Sophia Takal
- Scenár: Sophia Takal, April Wolfe
- Kamera: Mark Schwartzbard
- Strih: Jeff Betancourt
- Hrajú: Imogen Poots, Cary Elwes, Lily Donoghue, Brittany O´Grady, Aleyse Shannon, Lucy Currey, Madeleine Adams, Ben Black, Simon Mead, Caleb Eberhardt a ďalší
- Distribúcia: CinemArt SK
- Premiéra v SR: 12. december
Dostupnosť a Technické informácie
Film je dostupný s nasledujúcimi jazykovými možnosťami:
Pôvodný zvuk: Angličtina
Audio:
- Angličtina (Spojené štáty) (Audiopopisy (AD), AAC, Dolby 5.1)
- Nemčina (Nemecko) (AAC)
- Poľština (AAC)
Titulky:
- Angličtina (Spojené štáty) (Skryté titulky (CC), Titulky pre nepočujúcich a sluchovo postihnutých (SDH))
- Arabčina
- Bulharčina
- Čeština
- Dánčina
- Estónčina
- Fínčina
- Francúzština (Francúzsko)
- Gréčtina
- Hindčina
- Holandčina (Holandsko)
- Litovčina
- Lotyština
- Maďarčina
- Nemčina (Nemecko)
- Nórčina
- Poľština
- Portugalčina (Portugalsko)
- Ruština
- Slovinčina
- Španielčina (Španielsko)
- Švédčina
- Taliančina
- Turečtina
Prístupnosť:
- Skryté titulky (CC) označujú titulky v dostupných jazykoch, ktoré k dialógom pridávajú dodatočné relevantné informácie.
- Audiopopisy (AD) označujú hovorený komentár, ktorý popisuje dej na obrazovke a poskytuje kontext pre ľudí so zrakovým postihnutím alebo nevidiacich.
Pre koho sú Čierne Vianoce (2019) určené?
Čierne Vianoce sú určené predovšetkým fanúšikom hororov a psychologických trilerov, najmä tým, ktorí oceňujú moderné slashery. Fanúšikovia pôvodného filmu alebo podobných diel, ako sú Halloween alebo Vreskot, tu nájdu klasické slasherové kódy: izolované miesto, zraniteľné postavy a nepolapiteľnú hrozbu. V Čiernych Vianociach ponúka Sophia Takal moderné, mrazivé prerozprávanie kultového slasheru, v ktorom sa spájajú napätie a súčasné reflexie. Či už ste fanúšikom hororov alebo nie, Čierne Vianoce ponúkajú zaujímavý pohľad na žáner a jeho konfrontáciu so súčasnými spoločenskými témami.