Vianočný stromček

Vianočný stromček (iné názvy: vianočný strom, nárečovo: jezuľan, polazník, kriskindl, kriskindel, kriskindla, podľažnik, krispán, strom(č)ek, májik, na Dolnej zemi aj kračúnski strom, drevo, borovka, na severných Kysuciach aj polažnička aj vianočná jedlička, pre ruské prostredie: jolka) je ozdobený strom ako jeden zo symbolov Vianoc. Už dávno pred kresťanstvom mali vždyzelené rastliny špeciálne miesto v zimných rituáloch. Je to novodobá forma prastarého všeľudského symbolu života a prosperity, zelene.

Hoci si dnes Vianoce bez stromčeka nevieme predstaviť, je to zvyk relatívne mladý. Vianoce bez krásne vyzdobeného vianočného stromčeka si nevieme ani predstaviť a tento tradičný symbol Vianoc nám v našich domovoch dokáže vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru. Vianočný stromček patrí bez pochýb k najdôležitejším veciam, ktoré k Vianociam patria. Vianočný stromček nie je len dekorácia. Je symbolom života, ktorý pretrváva aj v najtuhšej zime. Je to najdominantnejší symbol Vianoc.

Pôvod a historický vývoj

Staroveké korene a symbolika

História vianočných stromčekov siaha až k symbolickému použitiu vždyzelených rastlín v starovekom Egypte a Ríme. Zima bola vždy tým najobávanejším obdobím. Chladné počasie, nedostatok jedla a svetla dokázali našich predkov občas poriadne vyľakať. Verili ale, že stromy, ktoré ostávali zelené počas celého roka, sú prísľubom skorého návratu slnka a života. Severná pologuľa prežíva svoj najkratší deň a najdlhšiu noc 21. alebo 22. decembra. V čase zimného slnovratu, keď dni boli najkratšie a príroda vyzerala mŕtva, si ľudia zdobili svoje príbytky vetvičkami ihličnanov, cezmíny či imela.

Možno vás to prekvapí, ale ozdobený stromček nebol s počiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok.

Za vianočným stromčekom je aj legenda z čias prvých kresťanov o obetnej slávnosti. Starí keltskí kňazi pripravovali krvavú obetu bohom. Verili, že prebývajú v stromoch. Prípravy na slávnosť sa zúčastnil aj kresťanský misionár Winfried a chcel krvavej obete v podobe mladého muža zabrániť. Zúčastneným rozpovedal príbeh o narodení Ježiša a vyzdvihol silu lásky a dobra.

Nemecké začiatky a šírenie

Tradícia ozdobovania stromčekov pochádza z nemeckých miest. Počiatky vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku. Jedna z prvých správ o ozdobenom a osvetlenom vianočnom stromčeku v miestnosti je v brémskej kronike z roku 1570. Kronika mesta Brémy popisuje jedľu vyzdobenú ďatľami, sladkosťami a papierovými ozdobami, ktorú postavili v cechovej budove pre deti remeselníckych majstrov, na Vianoce roku 1570. Oznam o prvom vianočnom stromčeku pochádza z roku 1570 z Nemecka.

Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. Prvý človek, ktorý ozdobil stromček svetlami bol pravdepodobne Martin Luther (1483-1546). Podľa legendy ho uchvátilo ako presvitajú hviezdy pomedzi konáre a preto ihličnatý stromček priniesol domov. Aby vystihol atmosféru hviezdnej noci, zapálil na ňom sviečky. Traduje sa, že keď sa známy reformátor Martin Luther za zimného večera vracal domov, očaril ho lesk neba, na ktorom sa čarovne mihotali hviezdy medzi konármi ihličnatých stromov.

Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Zdobenie vianočných stromčekov spočiatku prijímali viac protestanti ako katolíci. Katolícka cirkev považovala tento zvyk za pohanský. Toto tvrdenie bolo čiastočne založené na pravde. Germánske kmene vraj tak kedysi pri zimnom slnovrate týmto spôsobom uctievali boha Wotana.

Šírenie v Európe a do sveta

Od polovice 18. storočia sa tradícia vianočného stromčeka začala šíriť do bohatých mestských domácností po celej Európe. V 18. a 19. storočí sa rozšírili aj do iných štátov. Najprv sa ujali v mestách, neskôr na vidieku. V 19. storočí sa tento zvyk rozšíril do zámkov vo Francúzsku, Anglicku a na sever Európy. V roku 1848 manžel kráľovnej Viktórie priniesol tradíciu vianočných stromčekov do Anglicka zo svojho rodného Nemecka. Na obrázku, ktorý navždy zmenil sviatky v celej krajine, bola vyobrazená kráľovská rodina pri bohato ozdobenom vianočnom stromčeku.

Z Nemecka sa tento zvyk preniesol do Čiech. Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest.

Na Slovensko (kde nadviazali na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi) začali vianočné stromčeky prenikať do miest koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúskado roľníckej kultúry od konca 19. do 30. rokov 20. storočia, na severovýchodné Slovensko neskôr. Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami. Pôvodná úloha stromčeka nebola estetická.

V niektorých oblastiach Slovenska bol stromček nazývaný aj jezuleň a jeho úlohou bolo zabezpečiť prosperitu do budúceho roka. Aj preto sa na neho pôvodne vešali jabĺčka a slamené ozdoby. Na Severnom a Východnom Slovensku sa umiestňoval v rohu izby na hradu (brvno) nad stolom. Vešali sa na neho ozdoby zhotovené zo slamy a pospájané tak, že spolu vytvárali visiaci slamený vianočný stromček. Hovorilo sa mu Muší raj, kvočka, pavúk alebo polaznik. Ozdobený vianočný stromček nebol ešte ani začiatkom 20. storočia bežný v každej vidieckej rodine. Okrem vianočného stromčeka sa do polovice 20. storočia zachovali v tradícii aj staršie obradové predmety, napríklad posledný snop, slamený stromček a podobne.

Evolúcia vianočných ozdôb a svetiel

Stromček v minulosti nevyzeral tak, ako ho poznáme dnes. Pôvodné vianočné stromčeky si nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov. Stromček alebo väčšia vetvička sa zdobila ovocím, orieškami a sladkosťami.

Stromček sa najprv nezdobil sviečkami. Podľa nemeckej tradície sa na ihličnatý strom počas vianočného obdobia dávali zažaté sviečky. Ozdobené vetvičky rozdávali aj koledníci. Začiatkom 20. storočia sa pod stromček začali dávať darčeky pre členov rodiny. Od 20. storočia sa pod stromček kladú aj vianočné darčeky. Protestanti nám taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov, ktoré zaviedli v 20. storočí.

V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Zmienky o prvom elektricky osvetlenom stromčeku pochádzajú z roku 1895. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupon patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi.

Typy vianočných stromčekov

Mnohí z vás riešia každoročne otázku, či nenastala vhodná chvíľa na jeho obmenu. Živý, umelý alebo v kvetináči? Toto je asi prvá otázka, ktorú si pred Vianocami kladieme. Vianočné stromčeky rôznej výšky a rozmerov pred Vianocami nájdete na každom kroku. Živé, či umelé.

Živý vianočný stromček

Živý stromček Pre tento variant sa rozhodujú najmä rodičia, ktorí majú malé deti. Nielen však oni. Po boome umelých stromček sa čoraz viac rodín vracia k tomu tradičnému - živému. Je to veľmi dobrý zvyk. Deti si hneď odmalička zvykajú na vôňu, ktorá je iba raz za rok. Pre živý stromček hovorí vôňa, pocit, tradícia. Každý kus je originál. Živý vianočný stromček a vôňa ihličia má svoje čaro a pomáha navodiť tú správnu vianočnú atmosféru.

Obľúbené druhy živých stromčekov

Keď sa povie "živý stromček", nie je to len jeden druh. Rozdiely sú obrovské - vo vôni, trvácnosti, tvare aj v tom, ako pichajú. Dlhé roky to boli borovica a smrek, neskôr aj jedľa. Módnymi v ostatných rokoch sa stali Normanská a Kaukazská jedľa.

• Jedľa kaukazská (Nordmann fir): Je bezkonkurenčne najpredávanejší a najobľúbenejší stromček posledných rokov. Jej ihličie je sýto zelené, lesklé, mäkké a hlavne - takmer vôbec neopadáva. Aj keď vyschne, ihličie zostane na vetvičke. Má krásny, hustý, pravidelný tvar. V porovnaní so smrekom alebo borovicou má však menej výraznú "vianočnú" vôňu. Je odolná a pekná vydrží aj niekoľko týždňov. Jedľa nordmanová je najpoužívanejší druh živých stromčekov. Je u nás najobľúbenejším vianočným stromčekom a pestuje sa najmä preto, aby sa z neho v decembri stal vianočný stromček.
• Smrek pichľavý (strieborný): Často ho voláme "strieborná jedlička", ale je to smrek. Má nádhernú, hustú korunu a ihličie s modro-strieborným nádychom, ktoré úžasne vyzerá s ozdobami. Má príjemnú živicovú vôňu. Názov neklame - naozaj pichá, takže ozdobovanie môže byť výzva.
• Smrek obyčajný (Norway spruce): Je to stromček nášho detstva. Nič nevoňia viac vianočne ako smrek obyčajný. Jeho prenikavá, svieža, živicová aróma okamžite zaplní byt. Je to "šprintér, nie maratónec". V teplej miestnosti opadáva rýchlo a výdatne.
• Borovica (Pine): Má krásne, dlhé ihličie a zaujímavý, často redší a "vzdušnejší" tvar, ktorý dá vyniknúť ozdobám. Ihličie drží veľmi dobre, podobne ako jedľa. Borovica je tiež jedným z najpoužívanejších druhov živých stromčekov.

Tip: Nech už si vyberiete akýkoľvek druh, kvalita je kľúčová. Hľadajte stromčeky, ktoré sú čerstvo rezané, majú sýtu farbu a pružné vetvičky. Stlačte vetvičku a keď vám ihličie ostane v ruke, stromček neberte. Ihličie musí byť mäkké a pružné, lesklé a zdravé.

Umelý vianočný stromček

Umelý vianočný stromček vyrobený z kvalitných materiálov poslúži desiatky rokov, je vždy pripravený na použitie a dá sa jednoducho prispôsobiť do akéhokoľvek priestoru. Môžete mať viacero dôvodov, prečo zvoliť práve umelý stromček. Väčšinou ide o praktické príčiny. Mnohé ekologicky mysliace rodiny vsádzajú na istotu a investujú do umelých stromčekov. Vydržia roky a po Troch kráľoch (6.1.) putujú do pivnice. Umelý stromček po Vianociach zložíte a odložíte. V Nemecku vynašli prvý umelý vianočný stromček.

Umelý stromček nemá vôňu a jeho skladovanie zaberá miesto. Klasické umelé vianočné stromčeky z PVC vetvičiek sa tešia stále veľkej obľube. Tieto kvalitné stromčeky majú rozmanitý dizajn a sú vyrobené z PVC materiálov. Klasické vianočné stromčeky sa ponúkajú v rôznych farebných variáciách a niektoré druhy sú doplnené o realistické šišky. Hustotu a tvar umelého stromčeka vďaka odoberateľným a ohybným vetvičkám prispôsobíte. Niekomu sa páči hustý stromček, niekto radšej nechá vyniknúť vianočné ozdoby.

Ekologické aspekty

Mnohým ľuďom vŕta v hlave otázka, či je ekologickejší živý alebo umelý stromček. Cítia sa previnilo, keď "kvôli nim" vyrúbali strom.

• Živý stromček: Vianočné stromčeky sa nerúbu v chránených lesoch. Pestujú sa na špecializovaných farmách a plantážach (často na pôde nevhodnej pre iné plodiny). Sú to "vianočné polia", presne ako polia s pšenicou či kukuricou. Sú 100% biologicky rozložiteľné: Po Vianociach sa stromček vráti do prírodného cyklu. Na každú chorobu existuje liek, na každú ranu náplasť. Za každý vyrezaný stromček musí byť minimálne 1 nový.
• Umelý stromček: Umelý stromček je ropný produkt. Väčšina umelých stromčekov sa vyrába z PVC (polyvinylchlorid) a kovu, zvyčajne v Ázii. Problém s odpadom: Umelý stromček je v podstate kus plastu, ktorý sa v prírode nikdy nerozloží. Bod zlomu: Štúdie ukázali, že aby sa ekologická stopa umelého stromčeka vyrovnala každoročnej kúpe živého, museli by ste ten istý umelý stromček používať minimálne 15 až 20 rokov.

Stromček v kvetináči

Ak kupujete vianočný strom v kvetináči, existuje možnosť, ako si užiť Vianoce so živým vianočným stromčekom a nezlomiť mu ani ihličku. Po Vianociach si ním môžete skrášliť záhradu. Takto ho môžete použiť na Vianoce aj niekoľko rokov. Pokiaľ bývate v bytovke, stromček jednoducho odnesiete do najbližšieho lesa. Stromček v kvetináči nie je izbová rastlina. Je to vonkajší ihličnan, ktorý potrebuje zimný spánok.

Starostlivosť o živý vianočný stromček

Ak uprednostňujete živý stromček, je potrebné vedieť, kedy kúpiť vianočný stromček, kedy sa vianočný stromček zdobí a ako ho skladovať. Vianočný stromček by mal by vydržať minimálne do Troch kráľov. Dôležité sú aj nasledujúce tipy, ako sa starať o vianočný stromček. Podľa toho sa bude odvíjať, ako dlho vám stromček vydrží.

Kedy kúpiť

Ak si vyberiete "živý" stromček, pamätajte, že čím neskôr ho kúpite, tým dlhšie sa z neho budete môcť tešiť. Vianočný stromček je dobré kúpiť čo najneskôr, ale nie je to podmienkou. Ak máte balkón alebo možnosť mať stromček vonku, môžete ho kúpiť napríklad tri týždne pred Vianocami. Určite v chlade. Keď si stromček budete kupovať, nechajte si odrezať kmeň a zabaliť ho do sieťovaného obalu, vďaka ktorému si udrží tvar a vydrží čo najdlhšie. Ak kupujete jedľu kaukazskú alebo borovicu: Môžete pokojne už začiatkom decembra. Ak kupujete smrek (obyčajný alebo pichľavý): S kúpou počkajte. Sú náchylnejšie na opadávanie.

Príprava a aklimatizácia

Najväčší šok pre stromček je prechod z mrazu (-5 °C) do vykúrenej obývačky (+22 °C). Doprajte mu čas. Predtým, ako stromček osadíte do stojana, odrežte z kmeňa 2-3 cm hrubý koláčik. Starý rez je už zasušený živicou a stromček nedokáže piť vodu.

Pri stromčeku v kvetináči je aklimatizácia extrémne pomalá. Z vonku ho presuňte do garáže (pár dní). Z garáže do chladnej chodby (pár dní). Maximum 7-10 dní v teple je strop. Čím dlhšie je v teple, tým viac sa prebúdza zo zimnej dormancie. Ak začne rašiť nové, svetlozelené výhonky, je zle. Po Vianociach musí ísť tou istou cestou späť.

Hydratácia

Toto je absolútne kľúčové. Musíte mať stojan, ktorý umožňuje dolievanie vody. Prvé dni dokáže veľký stromček vypiť aj 2-3 litre vody denne! Stromčeku, ktorý je zaťažený, je potrebné dodávať výživu vo forme hydratácie. Do stojana nalejte dostatok vody a nezabudnite ju každý deň dolievať. Nie je na škodu aj vetvičky stromčeka postriekať vodou pomocou rozprašovača. Odporúča sa ho tiež umiestniť k oknu a čas od času ho otvoriť. Najdôležitejšie je, aby nádobka v stojane nikdy nevyschla. Akonáhle sa to stane, kmeň sa opäť uzavrie živicou a vy by ste museli stromček vybrať a znova rezať.

Mýty o starostlivosti

Internet je plný "zaručených" receptov starej mamy, ako udržať stromček čerstvý. Fakt: Čo naozaj funguje? Jediné, čo váš stromček potrebuje, je ČISTÁ, ČERSTVÁ VODA. Nič viac, nič menej.

• Mýtus č. 1: Cukor alebo med (alebo Sprite): Teória je, že dodáte stromčeku "výživu". V praxi však cukor v stojatej vode pri izbovej teplote vytvára ideálne prostredie pre rýchle množenie baktérií a plesní. Tieto mikroorganizmy upchajú kapiláry v kmeni a stromček paradoxne prestane piť vodu ešte rýchlejšie.
• Mýtus č. 2: Aspirín: Teória je, že kyselina salicylová funguje ako konzervant, ale nie je to preukázané.
• Mýtus č. 3: Bielidlo alebo vodka: Teória je, že alkohol alebo chlór zabijú baktérie. To je síce pravda, ale v nesprávnej koncentrácii môžu byť pre stromček toxické a poškodiť ho.

Hmyz na stromčeku

Je to nočná mora: rozsvietite stromček a zistíte, že po vetvičkách lezú malé chrobáčiky alebo pavúčiky. Upokojte sa. Je to normálne. Stromček rástol vonku v lese alebo na plantáži. Je prirodzeným domovom pre drobný hmyz (ako sú vošky, roztoče, drobné pavúky), ktoré na ňom zimujú. Nie sú nebezpeční. Tento hmyz je viazaný na stromček. Nezačne vám napádať nábytok, jedlo ani domáce zvieratá. Nevyťahujte chémiu! V žiadnom prípade na stromček v obývačke nestriekajte insekticídne spreje.

Bezpečnosť

Pravidelne kontrolujte káble na svetielkach na stromček. Ihličie väčšiny stromčekov (jedľa, smrek, borovica) nie je prudko jedovaté, ale pri požití môže spôsobiť zažívacie ťažkosti. Väčším rizikom je, že ostré ihličie môže mechanicky poškodiť tráviaci trakt zvieraťa.

Tradície zdobenia a odzdobovania

Kedy zdobiť vianočný stromček

Zdobí sa na Štedrý deň. Stredoeurópskou a teda aj slovenskou tradíciou je zdobenie vianočných stromčekov deň pred Štedrým dňom alebo ráno v tento najkrajší deň roka. Podľa dlhoročnej tradície by sa však vianočný stromček mal zdobiť v konkrétnom čase. Toto načasovanie nie je náhodné, ale má korene v starodávnych rituáloch a zdôrazňuje osobitnú povahu sviatkov. Ak rozmýšľate, kedy zdobiť vianočný stromček, aby vydržal čo najdlhšie, zvoľte Štedrý deň. Čím neskôr ho ozdobíte, tým dlhšie vydrží. Keď sa spýtate našich starých mám, kedy sa zdobí vianočný stromček, odpovedia, že na Štedrý deň. Za socializmu sa stromček zdobil 24.12., aby sa deti zamestnali niečím zmysluplným a po zásuvkách nehľadali poukrývané darčeky.

Tento zvyk sa ale pod vplyvom hollywoodskych slaďákov začína meniť. Uponáhľaný životný štýl a každodenné požiadavky nás nútia využiť tento okamih na chvíľu oddychu, spomalenia a zamyslenia. V niektorých domácnostiach sa teraz stromček zdobí skôr, čo umožňuje členom rodiny vychutnať si sviatočnú atmosféru dlhšie. Mnoho ľudí netrpezlivo očakáva sviatočnú atmosféru a rozhodne sa ozdobiť si stromček už na začiatku decembra, niekedy aj skôr. Mnohí Slováci, ktorí túžia čo najrýchlejšie zažiť kúzlo sviatkov, siahajú po ozdobách a svetielkach dávno pred Štedrým večerom. Ďalšia tradícia hovorí, že vianočný stromček by sa mal zdobiť prvú adventnú nedeľu.

Najdôležitejšie je ozdobiť stromček spolu s blízkymi a venovať tejto činnosti dostatok času, aby všetko prebiehalo v príjemnej rodinnej atmosfére. Sviatočná atmosféra je tichý rozprávač. Pripomína nám detstvo, vôňu domova u starej mamy, napätie pri rozbaľovaní darčekov. Ten moment, keď ho prvýkrát rozsvietite v tmavej obývačke, je nezabudnuteľný.

Kedy odzdobovať vianočný stromček

Tradíciou je, že sa vianočný stromček odzdobuje 6. januára, teda na Traja králi. Akonáhle začnú konáre smerovať k zemi a ihličie opadávať, je pravý čas na odzdobenie.

Ako zdobiť vianočný stromček

Našťastie neexistuje univerzálna šablóna na zdobenie. Takisto ako neexistujú dva rovnako ozdobené stromčeky. Ani vám sa zrejme nepodarí ozdobiť ho rovnako ako minulý rok. Na stromček si môžete dať čokoľvek, čo je vám milé. To, čo máte radi. Chcete tam mať fotky rodiny? Vyrobíte si vlastné ozdoby? Kupujete každý rok nové, podľa najaktuálnejších trendov? Všetko je správne, cool a in. Páčia sa vám perníky? Použite ich namiesto sladkostí. Chcete mať zavesené veľké ozdoby s iniciálami? Skvelý nápad. Určite si každý člen rodiny rád nájde to svoje písmenko. Pri vzhľade ste vy tým, kto rozhoduje. Vianočné ozdoby vo všeobecnosti sa líšia v závislosti od našich preferencií, módy a dostupných finančných prostriedkov. Stromčeky zdobíme guľami, svetielkami, ručne vyrobenými ozdobami, drevenými prvkami, reťazami, medovníkmi.

Mnohí z nás si uchovávajú vianočné ozdoby po rodičoch, alebo prarodičoch. Dedia sa z pokolenia na pokolenie a na stromček ich vešiame ako prvé a s láskou a spomienkami na našich blízkych. Pôvodné vianočné stromčeky boli ozdobované veľmi jednoducho a skromne, no postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách.

Povzbudzujeme celú rodinu, najmä tých najmenších, aby sa aktívne zapojili do príprav na sviatky. Koláče a ozdoby, ktoré vyrobia, síce nemusia byť dokonalé, ale umožnia nám stráviť spolu čas, ktorý nám tak zúfalo chýba.

Štýly zdobenia a medzinárodné trendy

Tradičný slovenský stromček je zelený, ladený ozdobami do červenej a zlatej. Jednoducho úžasná klasika. Dá sa to však aj inak:

• Snehuliak: biely stromček, ktorý má namiesto špicu guľatú hlavu snehuliaka a červený šál. Väčšina ozdôb je ladených do biela, prípadne do siva. Výrazné sú iba tri čierne gule symbolizujúce uhlíky na snehuliakovi. Ruky dokonale nahradia dve vetvičky čečiny trčiace zo stromčeka.
• Mikuláš: stromček, ktorý je celý ladený do červena. Na vrchu je namiesto špicu mikulášska čiapka. Na spodnej časti s bielymi stuhami.
• Farebný: odhoďte zábrany a zvoľte netradičnú farbu umelého stromčeka. Biely, zlatý či ružový sú momentálne in. K stromčeku stačí zvoliť ozdoby vo farbe stromčeka. Samotná jeho farba bude dominantou.

Slováci sa čoraz viac prispôsobujú modernému štýlu. Rovnakú pozornosť ako stromčeku v obývačke venujú aj tomu živému pred domom. Ten farebne a svetelne ladí k osvetleniu celého domu. Tomuto trendu každým rokom podlieha viac a viac Slovákov. Veď Vianoce sú iba raz za rok, prečo si to neužiť?

V zahraničí majú tiež rôzne zvyky:

• Británia: Na ostrovoch ladia stromček do zeleno-červena. Britská jednoduchosť sa podpisuje aj pri zdobení stromčeka.
• Francúzsko: Obyvatelia krajiny galského kohúta radi používajú farby zo svojej zástavy. Aj keď modrú sporadickejšie. Sú to predsa patrioti. Majú pekný zvyk. Každý si dá pod stromček topánku, darčeky priraďujú k jednotlivým topánkam.
• USA: Za morom majú opačný zvyk ako na britských ostrovoch. Čím viac na stromčeku ozdôb, tým lepšie. Snažia sa ladiť stromček do striebornej a zlatej. Americký oficiálny národný Vianočný stromček od roku 1925, nesie názov “General Grant Tree”. Podľa Guinessovej knihy rekordov, bol najvyšší vianočný stromček vysoký 67,36 m.

Výber a umiestnenie stromčeka

Vyberte si podľa toho, koľko priestoru na neho doma máte a kam vás s jeho výškou pustí strop. Vianočný stromček by mal byť od stropu o 15 - 20 cm nižšie. Ozdobíte ho špicom, hviezdou, anjelom, či inou vianočnou dekoráciou, ktorá sa vám páči. Stromčeky sa merajú od zeme, až po ich najvyšší vrchol.

• Malý vianočný stromček: meria 60 až 120 cm a ani priestorovo nezaberie veľa miesta.
• Vianočný stromček vysoký 210 až 220 cm: patrí medzi najpredávanejšie, pretože spolu so špicom pokryje priestor od podlahy až po strop. Priemer vianočného stromčeka vysokého 210 až 220 cm má cca 125 cm.
• Vyššie stromčeky (240 cm a viac): sú vhodné do väčších miestností s vyšším stropom a do veľkých vstupných hál a nákupných centier.

Tvar stromčeka vám prezradí, koľko miesta vám stromček zaberie. Pri menšom priestore sa orientujte na užšie stromčeky, keď máte väčší priestor, môžete si dovoliť širší stromček. Čím je stromček vyšší, tým je širší. V byte ho budete mať minimálne 2 týždne a každý deň budete okolo neho chodiť. Keď vám bude zavadzať, poriadne si ho neužijete.

Základom je kvalitný, ťažký stojan.

Recyklácia a likvidácia

Sviatky sa skončili, stromček splnil svoju úlohu. Umelý stromček je každoročnou investíciou, umelý stromček vám vydrží roky. Živý stromček je každoročnou investíciou.

• Mestský zber: Väčšina miest a obcí organizuje centrálny zber stromčekov, ktoré idú do mestskej kompostárne alebo na štiepkovanie.
• Vlastný kompost: Ak máte drvič záhradného odpadu, môžete si stromček sami zoštiepkovať. TIP: STROMČEK MÔŽETE PO VIANOCIACH SKOMPOSTOVAŤ. PRED TÝM HO ROZSEKAJTE NA MENŠIE ČASTI.
• Stromček v kvetináči: Po Vianociach si ním môžete skrášliť záhradu, alebo ak bývate v bytovke, odniesť ho do najbližšieho lesa.

tags: #christmas #tree #csfd