Svätý Ján Bosco, v celom kresťanskom svete známy ako Don Bosco, je zakladateľom saleziánov a významnou osobnosťou 19. storočia. Jeho život je príbehom chudobného chlapca, ktorý sa vďaka svojej nezlomnej viere a pracovitosti stal „otcom a učiteľom mládeže“. Je patrónom vychovávateľov, mládeže, učňov, redaktorov, vydavateľov a kúzelníkov.
Život a rané roky
Narodenie a detstvo
Ján Bosco, celým menom Giovanni Melchior Bosco, sa narodil 16. augusta 1815 v malej horskej osade Becchi v Taliansku, ktorá patrila k mestečku Castelnuovo d’Asti v kraji Piemont. Pochádzal z chudobnej roľníckej rodiny. Jeho otec František zomrel na zápal pľúc, keď mal malý Janko len dva roky, a matka Margita, rodená Occhienová (známa ako Mamka Margita), ho vychovávala sama spolu s dvoma staršími bratmi, Jozefom a nevlastným Antonom. Vďaka svojej matke Ján pochopil, že skutočné bohatstvo nespočíva v majetku, ale v čistom svedomí a dôvere v Boha.
Prorocký sen
Keď mal deväť rokov, dostal prorocký sen, ktorý predznamenal jeho poslanie. Videl v ňom zástup mladých chlapcov, ktorí sa správali ako divé zvieratá, no pod vplyvom tajomnej Pani sa zmenili na krotké baránky. Táto Pani mu vtedy povedala, že jeho poslaním bude premieňať srdcia mladých nie násilím, ale krotkosťou a láskou. Sám Don Bosco neskôr na tento sen spomínal ako na prvý impulz, aby sa venoval mládeži, najmä tým, ktorým sa nikto nevenoval.
Školské roky a prvé skúsenosti
Cesta k naplneniu tohto sna však nebola jednoduchá. Ján musel zápasiť s chudobou, študovať po nociach a privyrábať si u cudzích ľudí ako pastier či remeselník. Bol však obdarovaný mimoriadnou šikovnosťou a už ako chlapec zabával rovesníkov kúzelníckymi trikmi a akrobaciou. Mal však jednu podmienku: každý, kto chcel vidieť jeho predstavenie, sa s ním musel najprv pomodliť. Už vtedy sa v ňom prejavoval génius výchovy, ktorý vedel spojiť zábavu s duchovným rastom.
Kvôli nezhodám s nevlastným bratom Antonom, ktorý sa domnieval, že sa Ján nad neho povyšuje, musel Ján v jedenástich rokoch odísť z domu a pracoval u sedliakov. Neskôr sa vrátil a keď mal 15 rokov, začal chodiť do školy v Castelnuove. O rok začal chodiť do mesta Chieri, vzdialeného asi 20 km, kde si našiel lacný podnájom a pomáhal ako sluha. Vďaka svojmu nadaniu, mimoriadnej pamäti a pevnej vôli dokázal za štyri roky dokončiť základnú školu a gymnázium. Počas štúdií založil spolok s názvom Allegri (Veselí), ktorého cieľom bolo odpútať kamarátov od hriešnych zábav a viesť ich k Bohu.
Relikvie don Bosca v Námestove
Povolanie a kňazská služba
Cesta ku kňazstvu
Túžbu stať sa kňazom nosil v sebe od detstva. Jeho nadanie si všimol starší kňaz don Calosso, ktorý mu chcel pomôcť ku kňazstvu, avšak don Calosso čoskoro náhle zomrel. V roku 1835 Ján vstúpil do seminára. Po šiestich rokoch ho turínsky arcibiskup Fransoni vysvätil za kňaza 5. júna 1841.
Začiatky apoštolskej práce v Turíne
Po kňazskej vysviacke prišiel Don Bosco do Turína, mesta poznačeného dôsledkami industrializácie. Uvidel tam odvrátenú stranu priemyselnej revolúcie - ulice boli plné opustených, hladných a zanedbaných chlapcov, ktorí často končili vo väzniciach. S donom Cafassom, pod ktorého vedením pôsobil, navštevoval turínske väznice a videl strašné podmienky, v ktorých žili mladí previnilci. Práve tam sa v jeho srdci zrodila túžba vybudovať pre nich bezpečný prístav.
Založenie Saleziánskeho diela
Zrod Oratória
Dňa 8. decembra 1841 - na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, prišlo k významnému stretnutiu. Keď sa Don Bosco pripravoval na svätú omšu, kostolník vyhnal zo sakristie chlapca, ktorý odmietol miništrovať. Dona Bosca vyrušil ich krik. Zavolal k sebe chlapca menom Bartolomej Garelli, a priateľstvo, ktoré sa medzi nimi zrodilo, bolo prvým semienkom slávneho Oratória svätého Františka Saleského. Toto miesto nebolo len školou či internátom, ale skutočným domovom, kde sa chlapci učili remeslu a predovšetkým slušnému a svätému životu.
V prvých rokoch si oratórium nemohlo nájsť stabilné miesto. Don Bosco začínal s holými rukami, avšak s veľkou dôverou v Pannu Máriu, ktorú považoval za svoju Pomocnicu. Nakoniec sa mu podarilo kúpiť kôlňu a dom pána Pinardiho v Turíne v štvrti Valdocco, ktorá bola vychýrená svojou zlou povesťou. Natrvalo sa usadil na tomto predmestí od roku 1846. Sem sa prisťahovala aj jeho matka, Mamka Margita, ktorá sa stala gazdinou pre neho a pre chlapcov a obetavo mu pomáhala až do svojej smrti.
Rozvoj diela
Na chudobnom pozemku Valdocca postupne vyrástli budovy, kostol, základné a odborné školy s dielňami. Chlapci tak dostali možnosť vyučiť sa za obuvníkov, krajčírov, či zámočníkov. Don Bosco založil aj kníhtlačiareň, ktorá doteraz funguje a patrí k najväčším a najmodernejším v Taliansku. Sám napísal niekoľko kníh a šíril svoje myšlienky aj za hranicami oratória.
Založenie rehoľných spoločenstiev
Pod ochranným plášťom Panny Márie Pomocnice kresťanov založil Don Bosco rehoľné spoločenstvá, ktoré sa bleskovo rozšírili do celého sveta.
- Spoločnosť svätého Františka Saleského (Saleziáni Don Bosca - SDB): Bola založená 18. decembra 1859 s dvoma kňazmi - Donom Boscom a Donom Alasonattim - a mladými klerikmi. Schválenie dostala 1. marca 1869.
- Inštitút Dcér Márie Pomocnice (Saleziánky - FMA): V roku 1872 založil ženskú rehoľnú spoločnosť spolu so svätou Máriou Dominikou Mazzarellovou, ktorej hlavnou náplňou bola starosť o výchovu dievčat.
- Združenie saleziánskych spolupracovníkov: Založil ho v roku 1876 pre laikov, ktorí žijú vo svete a pracujú pre jeho myšlienky.
Za hlavnú patrónku svojich podujatí považoval Don Bosco Pannu Máriu Pomocnicu kresťanov. Jej zasvätil aj hlavný chrám saleziánskej spoločnosti, ktorý postavil v Turíne. Okrem toho postavil viacero ďalších chrámov, napríklad chrám Božského srdca Ježišovho (Sacro Cuore) v Ríme.
Preventívny výchovný systém
Don Bosco priniesol svetu svoj unikátny Preventívny systém, ktorý odmietal tresty a namiesto nich staval na troch pilieroch: rozume, náboženstve a láskavosti. Veril, že v každom mladom človeku je kúsok dobra, ktorý stačí objaviť a rozvíjať. Inšpirujúcim prvkom tohto systému je láska, hlboko zakorenená v živom stretnutí s Ježišom Kristom, najmä v Eucharistii, v bezhraničnej dôvere v Pannu Máriu a vo vernosti Cirkvi.
Podľa Don Bosca učiteľ a vychovávateľ by mal byť otcom, poradcom a priateľom a mal by si ako prvý osvojiť preventívnu metódu. Pravidlá sa dodržiavali vďaka rozvíjaniu zmyslu pre zodpovednosť a odstránením všetkých príležitostí, ktoré by mohli viesť k nedisciplíne. Každá snaha o dobro, akokoľvek banálna, sa zase oceňovala. Vo svojich pravidlách napísal: „Častá spoveď a sväté prijímanie, denná účasť na svätej omši sú piliere, na ktorých by mal stáť celý účinok výchovy.“ Sám bol neúnavným spovedníkom a venoval celé svoje dni práci medzi mládežou. Vedel oceniť aj význam hry v živote dieťaťa a zaraďoval ju medzi najdôležitejšie výchovné prostriedky.
Dedičstvo a odkaz
Smrť a svätorečenie
Don Bosco zomrel v Turíne 31. januára 1888 vo veku 72 rokov, vyčerpaný neúnavnou prácou. Na jeho pohrebe sa zúčastnilo vyše stotisíc ľudí. Zanechával po sebe dielo, ktoré sa rozšírilo do celého sveta. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Pius XI. 2. júna 1929 a za svätého ten istý pápež 1. apríla 1934.
Jeho život sprevádzali mnohé nadprirodzené dary, videnia a zázraky, vrátane daru čítania v ľudských srdciach, bilokácie, proroctva a uzdravovania. Často odporúčal používať v duchovnom živote dve krídla: úctu k Eucharistii a úctu k Panne Márii.
Odkaz na Slovensku
Svätý Ján Bosco patrí na Slovensku medzi mimoriadne známych, populárnych a obľúbených svätcov. Jeho meno a osobnosť rezonujú hlboko v povedomí slovenských katolíkov, a to najmä vďaka rozsiahlemu a dlhoročnému pôsobeniu Saleziánskej rodiny. Saleziáni prišli na Slovensko už v roku 1924 do Šaštína. Odvtedy, napriek prerušeniu počas komunistického režimu, neúnavne pracujú s mládežou vo farnostiach, školách (vrátane stredných odborných škôl), mládežníckych strediskách a oratóriách po celej krajine (napr. Bratislava, Žilina, Prešov, Dubnica nad Váhom, Námestovo, Rožňava a mnohé ďalšie).
Vďaka tejto živej prítomnosti jeho duchovných synov a dcér, ako aj vplyvnému Vydavateľstvu Don Bosco, je jeho odkaz neustále prítomný. Na Slovensku sú jemu zasvätené kostoly a kaplnky (napr. v Bratislave-Trnávke, Dubnici nad Váhom). Don Bosco bol tiež v písomnom kontakte so slovenskými kňazmi Vojtechom Kelecsényim a Jánom Bollom a niektorými dobrodincami zo Slovenska, čo dosvedčuje aj list z roku 1886. Prínos a odkaz svätého Jána Bosca pre Slovensko sú obrovské a stále mimoriadne aktuálne.
Sviatok a úcta
Liturgický sviatok svätého Jána Bosca sa slávi 31. januára. Na Slovensku tento sviatok patrí k najradostnejším a najživšie sláveným v mnohých komunitách, často spojený s veľkými festivalmi a podujatiami pre deti a mládež.
Jeho preventívny výchovný systém, založený na pilieroch rozumu, náboženstva a láskavosti, ponúka nadčasový model pre výchovu a formáciu mladých ľudí. V čase, keď spoločnosť aj Cirkev hľadajú cesty, ako osloviť a sprevádzať mladú generáciu, Don Bosco inšpiruje svojou bezhraničnou dôverou v mladých, schopnosťou vytvárať radostné a rodinné prostredie, spájať vieru so životom, modlitbu s hrou a prácou.