Vianoce, jedny z najkrajších sviatkov roka, sú časom rodiny, pokoja, mieru a oddychu. Pre kresťanov sú po Veľkej noci druhým najväčším sviatkom, kedy si pripomínajú radostnú zvesť Kristovho narodenia. S Vianocami je späté celé spektrum zvykov či rituálov, od pôvodne pohanských až po rýdzo kresťanské. K neodmysliteľným symbolom Vianoc patrí aj nádherná výzdoba v domoch, na verejných priestranstvách a, samozrejme, v chrámoch, kde dominujú betlehemy - betlehemské jasličky.
Táto tradícia, znázorňujúca Svätú rodinu pri narodení Ježiša, ktorý ako novorodenec leží v jasliach (stojan na krmivo pre dobytok) v chlieviku alebo v jaskyni, je hlboko zakorenená na Slovensku. Nad Ježiškom sa skláňa Panna Mária a svätý Jozef, a scénu zvyčajne dopĺňajú pastieri, anjeli, Traja králi s darmi a zvieratá ako vôl, osol, ovce či ťavy.
Pôvod a rozvoj tradície betlehemov
Tradícia betlehemov má svoje korene hlboko v histórii. V roku 1223 si taliansky šľachtic Giovanni di Velita pozval k sebe Františka z Assisi, aby u neho strávil Vianoce. Budúci svätec si pri tejto príležitosti želal vidieť Ježiška v jasličkách a rozhodol sa, že tento výjav zobrazí naživo. Pre svoju scénu si vybral jaskyňu na vrchole skalnatého kopca Greccio, ktorú upravil a zaranžoval v nej výjav narodenia Pána. Na Štedrý deň pozval dedinčanov zo širokého okolia. Kňaz slúžil omšu a František čítal úryvky z Lukášovho evanjelia. V ten deň tiež po prvý raz slúžili polnočnú omšu.
Betlehemy prenikli na územie dnešného Slovenska približne v 13. storočí. Pôvodne do scény betlehema pribúdali kľúčové figúrky postupne. Medzi vopred rozostavené postavy vkladali Jezuliatko 24. decembra a Troch kráľov zasa až 6. januára. Finálna scéna zrodenia by potom tradične mala zostať nedotknutá až do Hromníc, ktoré sú zároveň koncom obdobia sviatku Troch kráľov. Dnes sa však toto pravidlo často nedodržiava a betlehemy miznú so stromčekmi, rovnako ako ich kompletne aj inštalujú.
Za vznik miniatúrnych betlehemov môžu reformy Jozefa II. na konci 18. storočia. Panovník zrušil niektoré cirkevné objekty a mnohí umelci zrazu prišli o prácu. Z dlhej chvíle a nedostatku iných príležitostí na obživu začali vyrábať betlehemy.
Betlehemy v Prešove: Konkatedrála sv. Mikuláša a iné
V Prešove sa uchováva tradícia vystavovania drevených betlehemov už dlhé roky. Pred Konkatedrálou sv. Mikuláša môžu Prešovčania i návštevníci mesta obdivovať krásny drevený Betlehem. Jeho autorom je 84-ročný Juraj Antoňák z Ličartoviec. Betlehem tvoria postavy v životnej veľkosti. Okrem Svätej Rodiny s Ježiškom v jasličkách v ňom nájdeme aj pastierov, anjelov, Troch kráľov s darmi, zvieratká a ďalšie. Spolu ide o 30 kusov drevených vyrezávaných sôch. Juraj Antoňák s úsmevom prezradil, že medzi postavami z dreva sú aj jeho vnukovia a Betlehem stále postupne dopĺňa novými postavami a detailami. Juraj Antoňák bol pôvodne stavbárom a vyrezávať začal až v dôchodkovom veku.
Vo svojej rezbárskej dielni má už niekoľko stoviek plastík a reliéfov z dreva, pričom sa venuje najmä sakrálnej tvorbe. K vytvoreniu dreveného Betlehemu ho inšpirovala návšteva Vatikánu v roku 2005. Odvtedy začal snívať o tom, že vystrúha vlastný. Z dielne Juraja Antoňáka vyšlo už viac ako 600 sôch rôznej veľkosti, vrátane nadrozmerných. Niektoré venoval a v súčasnosti zdobia kostoly, rôzne turistické lokality, vinice aj obce na východe Slovenska, ale jeho diela nájdete aj po celom svete, napr. v Kanade, Amerike, Austrálii a v štátoch Európy.
V Prešove môžeme jeho unikátne dielo obdivovať po šiestykrát. Drevený Betlehem Juraja Antoňáka zdobil centrum Prešova už v roku 2007, potom v rokoch 2008, 2009, 2012 a naposledy v roku 2020. Betlehem bol prvý raz osadený v roku 2007 s menším počtom sôch. Pri práci používa rôzne drevo - od lipy, cez buk, dub, javor aj čerešňu. Jedna socha vzniká niekoľko mesiacov, pričom napríklad Panna Mária, svätý Jozef, pastier a psík sú zhotovení z jedného stromu. Jeho cieľom je dotvoriť vianočnú atmosféru a poukázať na podstatu Vianoc, čo je biblický výjav narodenia Ježiša Krista, a ide o poctivú ručnú prácu s dlátom. Drevený Betlehem Juraja Antoňáka môžu Prešovčania obdivovať pri Konkatedrále sv. Mikuláša až do začiatku januára.
V Prešove sa tradícia vystavovania drevených Betlehemov uchováva už 16 rokov, pričom prvý bol vystavený v roku 2004. Každý rok sú striedavo vystavované diela troch drevorezbárov: Mareka Mikluša, Juraja Antoňáka a Miroslava Janiča.
Okrem toho priestor pred Kostolom sv. Jozefa (františkánskym kostolom) zdobí ďalší unikátny betlehem. Jeho majiteľom je Imrich Girašek a zhotovil ho rezbár Milan Krajňák so svojím tímom. Betlehem, ktorý vznikol v roku 2014, je zložený z dvanástich dubových sôch v životnej a nadživotnej veľkosti.
Betlehemy v Trnave: Bazilika sv. Mikuláša a ďalšie
V trnavských kostoloch nájdete niekoľko krásnych betlehemov, ktoré sú súčasťou vianočnej výzdoby. Trnava, často nazývaná aj „Malý Rím“, ponúka rôznorodé pohľady na túto vianočnú tradíciu. V trnavských kostoloch sa betlehemy stavajú zásluhou bratov františkánov a jezuitov už od 16. storočia a patria k najstarším.
Bazilika svätého Mikuláša
Zaujímavé je i umiestnenie betlehema v Bazilike svätého Mikuláša. Pôvodne tu vraj žiadny betlehem nemali. S myšlienkou jeho vzniku prišiel známy Mikuláš Schneider Trnavský a začal ho stavať. Pre náročnosť na pomoc prizval sochára Jána Koniarka. Žiaľ, betlehem pre povinnosti nedokončili. Našťastie prišiel organista Július Nagy, ktorý betlehem sám postavil a aj elektrifikoval. Jeho výhodou je, že sa v prípade nepriaznivého počasia alebo iných okolností dá zložiť na niekoľko častí, odniesť a rozložiť na inom mieste, čo pripomína moderný kemping.
Iné trnavské betlehemy
- Kostol svätého Jakuba (františkánsky kostol): Tu nájdete približne 80 rokov starý interiér, hlavne z dreva a sadry. Betlehem je veľmi útulný a bol reštaurovaný v rokoch 1986 a 2013. Zvieratá sú prítulné, od veľkých hospodárskych po exotické, a majitelia ich pravidelne dopĺňajú o menšie, ako sú mačky, husi, labute či myši. Okolie je pomerne rušné s viac ako 80 figúrkami.
- Jezuitský kostol: Betlehem v tomto kostole pochádza z obdobia po roku 1900. Jezuiti sú príkladní majitelia - všetko pravidelne renovujú. Susedia zo sadry pochádzajú zo Slovenska, ale niektorí pricestovali až z Talianska. Klenba betlehema je spomedzi ostatných ubytovaní výnimočná, detailne kreslená a má v sebe zabudované žiarovky pripomínajúce hviezdy na oblohe.
- Kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho (na Tulipáne): Jediný pohyblivý betlehem v Trnave sa nachádza práve tu. Betlehemský ruch v kostolíku má na svedomí bývalý správca Mons. Karol Kolečanský. Je pomerne moderný, vznikol v roku 1978 rukami bratov Rusnákovcov a stolára Beniaka. O vizuál sa postaral Štefan Zachar a rezbársku prácu zabezpečil majster Jozef Pekara z Rajeckých Teplíc, autor slávneho slovenského betlehemu z Rajeckej Lesnej. Dielo z Tulipánu je starším bratrancom tohto slávneho unikátu a je po celý rok starostlivo pozakrývaný v bočnej miestnosti kostola.
- Menšie betlehemy: Nájdete ich napríklad v Katedrále sv. Jána Krstiteľa, v Kostole sv. Anny a v Kostole sv. Jozefa. Sú skromné a útulné, aj keď pre rozrastajúcu sa rodinu môžu byť trochu pritesné.
- Kostol sv. Heleny: Ponúka najmenej očarujúci a najjednoduchší betlehem s len zopár figúrkami pod stromčekom, ktoré sú však o kúsok väčšie ako v iných kostoloch.
V Trnave sú figúrky v betlehemoch často za sklom alebo pletivom, ako napríklad v jezuitskom kostole Najsvätejšej Trojice, kde je výjav narodenia Ježiša za pletivom zamknutým na visací zámok. Hoci to nemusí pôsobiť dôstojne, správa chrámov sa obáva vandalov a zlodejov. Trvalým betlehemským hitom vo všetkých trnavských kostoloch je anjeliček s kasičkou, ktorý po každej minci zakýva hlavou, čo pripomína staršie časy, keď kývali hlávkami aj za haliere. Anjeliček v katedrálnom kostole dokonca ďakuje po poľsky, pochádzajúc od severných susedov.
Vianočná atmosféra a betlehemy v Bratislave
Hlavné mesto Slovenskej republiky, Bratislava, tiež ponúka počas vianočného obdobia množstvo chrámov, z ktorých väčšina býva otvorená a láka k návšteve svojimi betlehemami. Putovanie za príbehom z Betlehemu po kostoloch spojených s návštevou jasličiek je obľúbenou rodinnou aktivitou, ktorá spája duchovno, poznávanie a aktívny oddych. V Bratislave sa tradícia betlehemov objavila vďaka sv. Františkovi z Assisi pred viac ako ôsmimi storočiami.
Chýbajúci klenot a pohyblivé betlehemy
Nekorunovaným kráľom bratislavských betlehemov býval pohyblivý betlehem v kostole bratislavských trinitárov na Župnom námestí (Kostol sv. Kríža). Jeho predlohou bol viedenský kostol sv. Petra. Bol to mechanický drevený betlehem s 22 drevenými postavami, ktorý do Bratislavy priniesol z českého Písku v roku 1984 vtedajší kanonik Štefan Záreczky. S veľkým zármutkom však farnosť oznámila, že v tomto roku nebol inštalovaný z dôvodu úmrtia pána Grambličku, ktorý sa o betlehem dlhé roky staral a nikoho, kto by ho dokázal spojazdniť, sa nepodarilo zohnať.
Jediný pohyblivý betlehem spomedzi bratislavských katolíckych kostolov mali v kapucínskom kostole sv. Štefana, nachádzajúcom sa na dohľad od trinitárov. Hoci je skromnejší ako ten u trinitárov, je to historický kúsok pochádzajúci zo začiatku 40. rokov 20. storočia. Kapucíni ho postupne zmechanizovali a rozšírili, doplnili o maľované kulisy aj o nové figúrky. Do prevádzky ho môžu uviesť aj deti stlačením zeleného tlačidla na 3 sekundy, pričom pohyb betlehemu sprevádza jemná zvonkohra.
Najnovší a najväčší betlehem
Najnovší betlehem v Bratislave nájdete v korunovačnom chráme uhorských kráľov a kráľovien raného novoveku - v Katedrále sv. Martina. Katedrála získala nový betlehem na Vianoce 2024, kedy ho posvätil Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup-metropolita. Nechýbajú v ňom tradičné betlehemské postavy, no je zasadený do starého Prešporka, ktorého veduta je zátiším tohto nesmrteľného príbehu kresťanstva o narodení Božieho dieťaťa. Katedrála sv. Martina však pri Južnej bráne inštalovala aj exteriérový betlehem.
Najväčší betlehem v Bratislave nájdete každoročne u františkánov, v Kostole Zvestovania Pána, ktorý je jedným z najstarších zachovalých a historicky najvýznamnejších kostolov Bratislavy. Práve u bratislavských františkánov nájdete výnimočný betlehem v životnej veľkosti, ktorý inštalovali v Kaplnke sv. Rozálie. Františkáni ostávajú verní svojej povesti a ich vianočná výzdoba patrí roky rokúce k tradične najkrajším.
Ďalšie významné betlehemy v Bratislave
- Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa u jezuitov: Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti Starej radnice a patrí medzi väčšie betlehemy. Dominuje mu ústredný výjav narodenia malého Ježiška s väčšou scénickou výpravou, zobrazuje anjela, pastierov, pasúce sa ovečky za domčekom a Troch kráľov so sprievodom tiav.
- Blumentál: Zaujímavý je už tradične aj poschodový betlehem v bratislavskom Blumentáli.
- Modrý kostolík (Farský kostol sv. Alžbety): Turistami i domácimi obľúbený kostol má tradične krásnu výzdobu, ktorá ho predurčuje k najvianočnejším kostolom v hlavnom meste. Vďaka vianočnej výzdobe a modrým svetlám na stromčeku i modrým žiarivkám na viacerých elektrických svietidlách sa celý sfarbil domodra. Nádherné stromčekové zátišie uvidíte nielen pri hlavnom oltári, ale aj pri bočnom, ktorý býva „domovom“ miestneho betlehema.
- Uršulínky (Kostol Loretánskej Panny Márie): Betlehem u uršulínok je síce skromnejší v porovnaní s inými kostolmi v centre mesta, no aj v skromnosti je krása a hlboká duchovná myšlienka. Betlehem v chráme je umiestnený blízko vchodu a je viditeľný aj mimo bohoslužobného času cez sklo v predsienke.
- Milosrdní bratia (Kostol navštívenia Panny Márie): Tento nemocničný kostol z éry baroka, hoci je pôsobivým architektonickým dielom, má v porovnaní s ostatnými skromnejší betlehem.
- Kostol sv. Alžbety na Špitálskej ulici: Tento kostol z čias vrcholného baroka, postavený podľa plánov známeho viedenského architekta Franza Antona Pilgrama, má jedinečne krásnu výzdobu s nádhernými freskami rakúskeho maliara Paula Trogera a sochami Ľudovíta Godeho. Vianočná výzdoba bola bohatšia.
- Kostol sv. Ladislava na Špitálskej ulici: Stavaný v rokoch 1830 - 1832 z milodarov katolíckych veriacich, jeho vianočná výzdoba sa sústredí na bočný oltár, na ktorom je umiestnený aj tamojší betlehem.
Gotický Kostol sv. Mikuláša biskupa v Bánovciach nad Bebravou
Bánovce nad Bebravou sa radia medzi mestá, ktoré si zaslúžia pozornosť pre svoje stavebné kultúrno-historické pamiatky. Medzi najvzácnejšie historické a kultúrne pamiatky v meste bezpochyby patrí gotický kostol Svätého Mikuláša biskupa z pätnásteho storočia. Táto starobylá a pevná stavba sa nachádza v areáli cintorína na návrší v severovýchodnej časti mesta, obkolesená časťou kamennej ohrady staršieho pôvodu. V stavbe kostola sa prelínajú prvky viacerých slohov.
História a Architektúra
Predpokladá sa, že jeho predchodcom bol starší románsky sakrálny objekt. Gotický kostol sv. Mikuláša biskupa mal začať stavať už v roku 1149 nitriansky biskup Mikuláš a práce dokončiť biskup Eduard s pomocou arcibiskupa Jóba. Písomné pramene tu spomínajú kostol už v 13. storočí (1232). Kostol postavili vo vyvýšenej polohe niekedy v priebehu 13. - 15. storočia, pričom niektorí autori uvádzajú ako presnejší termín prvú polovicu 14. storočia. Kostol slúžil ako farský chrám Bánoviec až do výstavby nového kostola v súčasnom centre po udelení mestských privilégií v roku 1376.
Počas reformácie patril kostol protestantom (polovica 16. - 2. polovica 17. storočia), do rúk katolíkov sa vrátil definitívne v roku 1709. V období baroka bola pristavaná severná sakristia. Na prelome 18. a 19. storočia prešiel objekt obnovou, z ktorej sa zachovalo viacero kusov vnútorného vybavenia (oltár sv. Mikuláša). Rekonštrukcia veže je datovaná rokom 1923. Po dlhých rokoch chátrania bez opráv sa objekt dočkal obnovy až v roku 1989, kedy bol opravený krov strechy a vymenená šindľová strešná krytina.
Prieskum v roku 1967 identifikoval murivo veže ako gotické a murivo lode ako renesančné. Tradované legendy spájali výstavbu kostola s husitmi. Zvyšky nástenných malieb datujú odborníci pravdepodobne do druhej polovice 15. storočia. Bohoslužby sa konajú príležitostne pri pohreboch a na sviatok sv. Mikuláša (6. decembra).
V gotickom slohu je vystavaná hlavná loď, predstavaná veža, vstupný portál s lomeným oblúkom, sedílie a ďalšie sprievodné prvky. Predstavaná veža má ihlancovú helmicu pokrytú šindľom, murované prízemie a dve drevené poschodia. Z obdobia renesancie pochádza murovaná kazateľňa a z obdobia baroka prístavba sakristie. Fasády kostola sú členené opornými piliermi. Vo svätyni je kostol klenutý. Loď kostola, ktorá bola v roku 1808 nanovo obložená, je osvetlená šiestimi oknami.
Vnútorné vybavenie a zaujímavosti
Čo sa týka vnútorného vybavenia, pozoruhodné sú dva prvky: klasicistický oltár sv. Mikuláša z konca 18. storočia a baroková polychrómová drevená plastika Ukrižovaného Krista z 18. storočia. Na chóre je umiestnený malý štvorregistrový organ. Pivničné priestory vypĺňajú dobové krypty. Pod jednou kryptou má údajne odpočívať aj prvý rektor miestneho evanjelického gymnázia Tobiáš Baticius, ktorý zomrel v roku 1527. Pred vstupom do kostola má svoj hrob pravotický farár Ján Crispich, ktorý sa pokúsil útekom zachrániť pred Turkami, prechádzajúcimi v roku 1663 cez Bánovskú kotlinu na Považie. Údajne pred kostolnými dverami ho zabili a tam bol aj pochovaný. Z neskorších náhrobníkov stoja za povšimnutie pieskovcové ľudové náhrobníky z 18. a 19. storočia, zrejme ich vyrobili miestni kamenárski majstri. Zvony vyrobené v roku 1920 boli umiestnené na kostolíku, najväčší z nich je nazvaný Andrej-Benedikt, stredný Cyril-Metod a malý, tzv. umieráčik sv. Jozef.
