„Vianočná koleda“ (v anglickom origináli A Christmas Carol. In Prose. Being A Ghost Story of Christmas) od Charlesa Dickensa je literárna klasika, ktorá nielenže ovplyvnila vnímanie Vianoc po celom svete, ale aj hlbokým spôsobom zasiahla do oblasti spoločenského a morálneho vedomia ľudí. Táto novela, prvýkrát publikovaná v roku 1843, sa stala synonymom pre posolstvo nádeje a ľudskosti, pričom jej význam neutícha ani v dnešných časoch. Od svojho prvého vydania mala „Vianočná koleda“ obrovský úspech a hlboký účinok na svojich čitateľov. V nej Dickens kladie dôraz na dôležitosť rodiny, vianočných tradícií a ľudských hodnôt ako takých.
Charles Dickens a kontext jeho tvorby
Charles Dickens patrí k najvýznamnejším postavám anglickej literatúry 19. storočia. Narodil sa 7. februára 1812 v Portsmouth v anglickom grófstve Hampshire. Jeho detstvo nebolo nijako radostné, žil v biede, pretože jeho otec nevedel zaobchádzať s peniazmi. Po presťahovaní do Londýna bol jeho otec uväznený v žalári pre dlžníkov. Celé detstvo bolo pre Dickensa obrovskou školou životných neúspechov a pominuteľného šťastia. Už vo dvanástich rokoch sa musel naučiť uživiť sa. Začal pracovať v továrni na leštidlá, ktorá sa hemžila ľuďmi rôznych mravov. Charles bol nútený vytrvať, aby prežil, hoci sa mu darilo oveľa horšie než jeho rodičom vo väzení. Rodinu nakoniec zachránilo nečakané dedičstvo, ktoré im pomohlo vymaniť sa z dlhov. Dickens neprestal pracovať; keď sa naučil telenopis, začal sa živiť ako pisár a neskôr povýšil na súdneho zapisovateľa.
Ako dospelý sa začal zaujímať o deti, ktoré postretol rovnaký osud ako jeho - deti prežívajúce detstvo bez domova, rodiny a lásky, odkázané samy na seba. Jeho tvorbu ovplyvnil nielen náhľad do vlastného detstva a pozorovanie detí skľúčených rovnakým osudom, ale v neposlednom rade aj vzťah s rodičmi. Otca miloval aj napriek jeho nedostatkom, ale matku v obľube príliš nemal. V roku 1831 pracoval v liste Morning Chronicle ako novinár a paralelné spravodajstvo. Svoju literárnu dráhu zahájil v roku 1833, kedy začal vydávať svoje črty a poviedky pod pseudonymom Boz, v ktorých zachytával život nižších vrstiev Londýna. Z núdznych pomerov sa tak Dickens skrze svoju usilovnosť a talent vyšplhal do hviezdneho literárneho neba. Bol spoločensky aktívny a obľúbený nielen v Európe, ale aj v USA. Jeho neustále predčítanie, cestovanie a psychické vypätie sa však nemilosrdne podpísalo na jeho zdraví a zomrel v roku 1870 na mŕtvicu.
Viktoriánske Anglicko a inšpirácia pre „Vianočnú koledu“
Viktoriánske Anglicko 19. storočia bolo krajinou rozporov - na jednej strane rýchly rozvoj priemyslu a vedy, na druhej strane obrovská sociálna nerovnosť a bieda. Priemyselná revolúcia priniesla množstvo pracovných miest, avšak často za cenu vykorisťovania pracujúcich a ich rodín. Dickens takéto pomery výstižne opísal aj v iných svojich dielach, ako napríklad „Oliver Twist“ alebo „Veľké nádeje“. „Vianočná koleda“ vzniká práve ako reakcia na bezduchý kapitalizmus a šokujúcu nevšímavosť bohatých k utrpeniu slabších. Dickens využíva nielen realistický opis sociálnej reality, ale aj prvky fantázie - duchov a nadprirodzené zjavenia - aby ešte silnejšie poukázal na potrebu súcitu a solidarity.
K napísaniu „Vianočnej koledy“ Dickensa viedli hlboko ponižujúce skúsenosti z vlastného detstva, jeho sympatie k chudobným a príbehy Washingtona Irvinga o tradičných anglických Vianociach. V roku 1843 podnikol cestu ku cornwallským cínovým baniam, kde uvidel deti pracujúce v otrasných podmienkach. Dojmy z utrpenia, ktoré videl, boli umocnené návštevou Field Lane Ragged School, jednej z londýnskych škôl založenej na vzdelávanie hladných a negramotných detí z ulice. Irvingov popis starých anglických vianočných zvykov a tradícií Dickensa priťahoval, pričom obaja autori zdieľali vieru, že predstavenie nostalgických anglických Vianoc môže obnoviť sociálnu harmóniu a pohodu, ktoré sa v modernom svete stratili.
Hlavné postavy
- Ebenezer Scrooge: Ústredná postava príbehu, bohatý, ale lakomý a sebecký starý muž. Malý, zakrpatený a starý muž so sivými vlasmi a vráskavou tvárou. Pred premenou bol vysoký, štíhly štyridsiatnik, ktorý nosil čierne oblečenie. Dával dôraz na materiálne hodnoty, zaujímali ho ľudia s veľkým majetkom. Bol taký chamtivý, že v zime nekúril, hoci chlad v jeho izbe by sa dal prirovnať k bodu mrazu. Flegmatický a pesimistický postoj zaujímal aj k chudobným ľuďom. Nemal veľa priateľov, ba nemal žiadnych. Ľudia ho považovali za zlého človeka bez štipky citu. Ak ho stretli na ulici, radšej sa mu vyhli, než by sa mu mali pozdraviť. Neveril v Boha, veril sám sebe a jediné, o čo sa snáď bál, boli peniaze. Neustále ich počítal a šetril na všetkom - nedoprial ani sebe, ani iným.
- Bob Cratchit: Scroogeov asistent v jeho obchode s pôžičkami. Zosobňuje extrémne oddaného zamestnanca, ktorý aj napriek neľudským podmienkam zachováva dôstojnosť a lásku k rodine. Napriek mrazivému počasiu mu Scrooge nedovolí prikladať uhlie do ohňa.
- Tiny Tim: Najmladší syn Boba Cratchita, ktorý je vážne chorý. Príbeh jeho utrpenia ešte viac umocňuje kontrast medzi bohatstvom Scroogea a biedou Cratchitovcov.
- Jacob Marley: Dávny obchodný partner a spoločník firmy Scrooge & Marley, ktorý je na začiatku príbehu už sedem rokov mŕtvy. Jeho duch navštívi Scroogea s varovaním pred reťazami hriechov.
- Fred: Scroogeov synovec, syn jeho zosnulej sestry Fan. Je veselý a srdečný, neúnavne sa snaží nájsť v strýkovi to dobré a pozýva ho na vianočnú hostinu.
- Belle: Pôvabná a vlídna žena, ktorú kedysi mladý Scrooge hlboko miloval a bol s ňou aj zasnúbený. Rozišla sa s ním, keď si uvedomila, že ju nikdy nebude milovať tak, ako miluje peniaze.
- Duch minulých Vianoc: Malá postavička s tvárou dieťaťa a vlasmi starca. Pôsobí príjemne a pozitívne, snaží sa Scroogeovi pomôcť spomenúť si na pekné chvíle minulých Vianoc.
- Duch súčasných Vianoc: Zjaví sa v podobe hodujúceho obra. Ukazuje Scroogeovi, ako zástupcovia všetkých spoločenských tried na rôznych miestach prežívajú Vianoce.
- Duch budúcich Vianoc: Strašidelný a hrozivý duch, tmavá a tichá postava v kápe. Neukazuje Scroogeovi nič potešujúce alebo dojímavé, skôr mu ukazuje, kam sa dostane, ak sa nevráti k tomu, čím bol ako mladý muž.
Podrobný obsah príbehu „Vianočná koleda“
Dej sa začína na Štedrý deň, keď Ebenezer Scrooge, nesmierne lakomý a chladný londýnsky obchodník, ako obvykle sedí v kancelárii spoločnosti Scrooge & Marley, ktorú založil so svojím už pred siedmimi rokmi zosnulým a nemenej chamtivým spoločníkom Jacobom Marleym. V jeho pracovni je zima, a tak sa jeho spolupracovník, Bob Cratchit, bojí spýtať sa, či môže priložiť do ohňa, a radšej sa tuhšie zabalí do kabáta. Do kancelárie príde Scroogeov usmievavý synovec Fred, ktorý ho srdečne pozve na sviatočnú hostinu, čo Scrooge hrubo odmietne slovami: „Ale čo! je to podvod!“ Podobne sa zachová aj o chvíľu neskôr, keď ho dvaja muži vyberajúci peniaze pre chudobných a potrebných požiadajú o finančný príspevok. Keď sa deň nachýli ku koncu, neochotne dá svojmu biedne platenému a prepracovanému zamestnancovi Bobovi Cratchitovi platené voľno na Božie narodenie, nezabudne mu však pripomenúť, že zajtra ráno o ôsmej hodine presne ho čaká späť.
Návšteva ducha Jacoba Marleyho
Po osamotenej večeri v hostinci sa Ebenezer vydáva domov. Hneď ako odomyká dvere svojho domu, klepadlo sa na okamih premení v hlavu jeho spoločníka Jacoba Marleyho. Racionálny Scrooge neverí svojim vlastným očiam, aj napriek tomu radšej zamkne na dva západy. Vtom sa mu zjaví Marleyho duch, ktorý má k sebe pripútaný dlhý reťaz pozostávajúci zo všetkých ukradnutých truhiel a mešcov, čím platí za svoje hriechy. Marley varuje Scroogea, že jeho reťaz hriechov je už teraz oveľa dlhšia a ťažšia než ten, ktorý spočíva na ňom samom. Informuje Ebenzera o následnej návšteve v podobe troch duchov. Keď Marley zmizne, Scrooge to považuje za obyčajný sen a znovu zaspí.
Vánoční koleda | film cz dabing | 1999
Príchod Ducha minulých Vianoc
Prvý z duchov, Duch minulých Vianoc, na seba nenechá dlho čakať. Záriaca prízračná postava ukáže Ebenezerovi, ako slávil Vianoce v detstve a mladosti, keď bol oveľa láskavejší. Najprv ho zavedie do malomesta, kde Scrooge navštevoval školu a cítil sa tu osamelý. Úsmev na tvári mu vyčaroval až príchod jeho milovanej mladšej sestry Fan, už dávno zosnulej matky synovca Freda, ktorá si ho prišla odviezť na Vianoce domov. Duch mu tiež ukáže jeho šťastnú dobu v učení, bujaré večierky a svoju prvú lásku. Scroogeova negatívna premena charakteru je prvýkrát zreteľná v okamihu, keď sa s ním rozhodne rozísť jeho opomínaná snúbenica Belle, lebo si uvedomí, že ju nikdy nebude milovať tak, ako miluje peniaze. Postupom času začal Scrooge stavať prednosti zárobku nad prednosti svojho srdca, a tak sa láska vytratila z jeho života. Nakoniec duch zavedie lakomého obchodníka do domácnosti už šťastne vydatej Belle, ktorá spolu so svojím manželom vyjadruje opovrhnutie nad osudom Scroogea. Hoci sa Scrooge držal svojho „Bah! Humbug!“, je viditeľne pohnutý víziami svojej rodiny a svojej minulej lásky. Keď prosil ducha, aby ho viac netýral, v okamihu sa prebudil vo svojej posteli.
Príchod Ducha súčasných Vianoc
Ako druhý ho navštívi Duch súčasných Vianoc. Zjaví sa v podobe hodujúceho obra a ukáže Ebenezerovi, ako sa zástupcovia všetkých spoločenských tried na rôznych miestach tešia z Vianoc. Najprv ho prevedie vianočným Londýnom, kde sa veriaci schádzajú k sviatočnej bohoslužbe, obchody žiaria prvotriednym tovarom a všetci ľudia sú k sebe vľúdnejší než kedykoľvek inokedy. Duch ďalej Scroogeovi ukáže, že tieto sviatky slávia aj unavení baníci, osamelí strážcovia majáku či námorníci brázdiaci rozbúrený oceán. Značná časť tejto sloky sa odohráva v skromnom obydlí Boba Cratchita v Camden Towne. Tu sa celá rodina chystá na skromnú slávnostnú večeru, lebo viac si kvôli Cratchitovej nízkej výplate nemôžu dovoliť. Aj napriek tomu sa radujú z toho, že majú jeden druhého, a to najmä keď domov dorazí Bob aj so svojím najmilším synom, chorľavým Tiny Timom. Scrooge je svedkom ťažkostí, ktorými prechádza rodina Cratchitovcov, vrátane nedostatku peňazí na poriadne vianočné jedlo a choroby Tiny Tima. Napriek všetkému Tim pripíja na pána Scroogea. Duch oznámi Ebenezerovi, že ak sa osud tejto rodiny nezmení, Tiny Tim čoskoro zomrie. Duch ďalej zavedie Scroogeho do domu jeho synovca Freda, kde sa aj Fred snaží strýka hájiť pred niektorými príbuznými, ktorí ho ohovárajú. Na konci mu duch predstaví dve zúbožené deti, jedno je Bieda a to druhé Nevedomosť - tým sa má najmä vyvarovať. Scrooge je šokovaný tým, čoho je svedkom, ale otázky zostanú nezodpovedané a on sa vráti do svojej postele, aby čakal na svoju poslednú návštevu.
Príchod Ducha budúcich Vianoc
Tretím duchom, ktorý ho navštívi, je Duch budúcich Vianoc. Na rozdiel od predchádzajúcich návštev je strašidelný a hrozivý. Neukazuje Scroogeovi nič potešujúce alebo dojímavé, skôr mu ukazuje, kam sa dostane, ak sa nevráti k tomu, čím bol ako mladý muž. Temná a tichá postava v kápe ho zavedie k situáciám, z ktorých vyplýva, že nedávno zosnula veľmi neobľúbená osoba, na ktorej pohreb nikto netúži doraziť. Ďalej vyjde najavo, že hrobár so slúžkou a práčkou tohto muža mu odcudzili osobné veci, aby ich mohli predať. Bez vysloveného slova je duch schopný oznámiť, že Scrooge musí zomrieť ako nemilovaný, nešťastný muž, ktorého si zapamätajú ako strašnú ľudskú bytosť, ak bude pokračovať vo svojom súčasnom kurze. Duch zavedie Scroogeho k Bobovi Cratchitovi, v jeho dome je ticho a smutno, lebo malý Tim svojej chorobe nakoniec podľahol. A nakoniec mu duch ukáže, kto bol ten muž, ktorý zomrel sám. Ebenezer sa vydesí, pochopí, že by jedného dňa mohol skončiť podobne ako ten nebožtík, a preto požiada ducha, aby odhalil nejakú osobu, ktorá smúti kvôli tomuto mužovi. Duch mu zároveň dovolí nahliadnuť na náhrobný kameň zarasteného hrobu onoho všetkými nenávideného muža, na ktorom je napísané meno Ebenezer Scrooge. Ebenezer sa vydesí a prisahá, že sa zmení a Vianoce bude ctiť. Duch nakoniec povolí a vydesený Scrooge sa prebudí vo svojej posteli.
Scroogeova premena a vykúpenie
Scrooge sa prebudí do mrazivého rána ako úplne iný človek. S radosťou zisťuje, že je ešte len Božie narodenie, čo znamená, že duchovia ho stihli napraviť za jedinú noc. Okamžite nechá poslať Bobovi Cratchitovi najväčšieho a najchutnejšieho moriaka v celom mäsiarstve a prispeje tučným finančným obnosom mužom, ktorých o deň skôr tak hrubo vypudil. S radostným úsmevom na tvári vybehne do ulíc a dokazuje tak, že sa naozaj zmenil a napravil. Chudobným rozdáva peniaze, prispieva aj výbercovi na sirotky. Svojho pisára pána Boba Cratchita odmení zvýšením platu a zaplatí všetky liečebné výdavky, ktoré budú potrebné na uzdravenie malého Tima. Jeho príchod na Fredovu vianočnú hostinu všetkých hostí aj samotného synovca nevýslovne prekvapí. Ebenezer však v ich spoločnosti prežije nádherný večer. Následujúceho dňa Scrooge výrazne navýši Cratchitovi plat a pre Tiny Tima, ktorý sa nakoniec uzdraví, sa postupne stane druhým otcom. Od tej doby jedná Ebenezer Scrooge s každým človekom láskavo, štedro a empaticky. Stal sa štedrým mužom, dobrým zamestnávateľom a ešte lepším priateľom.
Motívy a posolstvo diela
Azda najdôležitejším motívom „Vianočnej koledy“ je proces morálneho prerodu hlavnej postavy. Pod vplyvom duchov a vlastného precitnutia Scrooge prehodnocuje celý svoj život a jeho hodnoty. Rozhodne sa konať dobro a naprávať krivdy, čím vnáša do príbehu silnú nádej, že zmena je možná za každých okolností. Príbeh má povedať, že každý sa môže zmeniť bez ohľadu na to, aký je. Hovorí, že každý rozhoduje sám o tom, aký bude.
Dickens prostredníctvom Scroogeovho príbehu nastoľuje otázky spoločenskej zodpovednosti. Krutá situácia Cratchitovcov nie je len individuálny osud, ale symptóm doby, keď sa nižšie vrstvy stávali obeťami systému. „Vianočná koleda“ ponúka zaujímavý kontrast medzi uzavretým, individualistickým spôsobom života (Scrooge) a radosťou zo spoločného prežívania sviatkov, ktorý je typický pre Cratchitovcov. Peniaze a ich správne či zlé využitie sú ďalším symbolickým prvkom príbehu. Scrooge zneužíva bohatstvo na posilnenie vlastnej izolácie, kým na konci príbehu objavuje hodnotu štedrosti.
Dielo ukazuje typické znaky rozprávky: zlý človek urobí chyby, poučí sa z nich a stane sa dobrým človekom. Zlý človek urobí chyby, poučí sa z nich a stane sa dobrým človekom. Traja duchovia sú protikladmi Scroogeovho sebectva - predstavujú posolstvo Vianoc, čiže lásku, radosť a záujem o druhých - a sú zároveň aj Dickensovým liekom na rozdiely a nespravodlivosti v krajine. Tak, ako sa duchovia usilovali obmäkčiť Scroogea, aby sa stal láskavým, aj Dickens sa usiloval obmäkčiť svojich čitateľov a presvedčiť ich, aby vnášali do života ducha Vianoc nielen na Vianoce, ale počas celého roka.
Dickens vyniká svojou schopnosťou zobrazovať kontrasty. Teplo, svetlo a vôňa vianočného večera u Cratchitovcov ostro kontrastujú so studeným, tmavým Scroogeovým bytom. Štruktúra rozprávania je nápadito rozdelená na päť častí - „strofy“ (staves) -, čím Dickens odkazuje na hudobno-slovné štruktúry koledy. Využitie retrospektívy a vízií umožňuje beletrizáciu morálneho dozrievania postavy.
Vplyv a dedičstvo „Vianočnej koledy“
„Vianočná koleda“ je jedna z najkrajších kníh, aké sa kedy napísali. Svojim nadčasovým príbehom dokáže dokonale naladiť na blížiace sa sviatky a pripomenúť ich skutočný význam, na ktorý netreba zabúdať. Je až zarážajúce, ako veľmi aktuálna je aj po takom dlhom čase. Vidina bohatstva a chamtivosť je bežná črta mnohých ľudí aj v dnešnej dobe. Príbeh dokáže deti aj dospelých veľa naučiť, či sú to drobnosti, z ktorých sa vedia ľudia tešiť, alebo to, ako dokáže rodina držať spolu aj v ťažkých časoch. Táto kniha je v podstate výzvou ku každodennej osobnej reflexii: sme ochotní niesť spoluzodpovednosť za ostatných, alebo sa uzatvárame do sveta vlastných problémov?
Idylické vianočné scény, ktoré Dickens vykreslil, boli také očarujúce, že sa stali všeobecne platným návodom na to, ako by Vianoce mali vyzerať. Dickensovo radostné zobrazenie Vianoc má svoje korene v starovekých saturnáliách a prijatí predkresťanských zvykov stredovekou cirkvou. Kniha redefinovala ducha a význam Vianoc a vyvolala znovuzrodenie sviatočného veselia. Podľa historika Ronalda Huttona je dnešná podoba slávenia Vianoc z veľkej časti výsledkom viktoriánskeho obnovenia sviatkov propagovaných „Vianočnou koledou“. Dickens videl Vianoce ako najmä rodinnú oslavu veľkorysosti, v kontraste k spoločenským a cirkevným oslavám. Svojou laickou predstavou sviatkov Dickens ovplyvnil mnoho aspektov osláv Vianoc v dnešnej západnej kultúre, akými sú rodinné stretnutia, sviatočné jedlo a pitie, tanec, hry a slávnostná veľkorysá ústretovosť. Príbeh tiež spopularizoval frázu „Merry Christmas“. Meno Scrooge sa v angličtine stalo synonymom lakomca a slová „Bah! Humbug!“ sú dodnes známe.
Adaptácie a osud rukopisu
Príbeh bol spracovaný do rady adaptácií, vrátane scénických inscenácií, filmov, televíznych seriálov a animovaných filmov. Zatiaľ čo niektoré verzie presne sledujú pôvodný text, iné sa od neho odkláňajú.
Keď bol Dickensovi po vytlačení vrátený rukopis knihy, nechal ho sviazať v červenej marokánskej koži a venoval ho Thomasovi Mittonovi. Svazok menil majiteľov, až ho v 90. rokoch 19. storočia nakoniec získal americký finančník a zberateľ umenia J. P. Morgan.