Kanada je severoamerický štát, ktorý pozostáva z desiatich provincií a troch teritórií. Rozprestiera sa od pobrežia Atlantického oceánu na východe až po pobrežie Tichého oceánu na západe a na severe až po Severný ľadový oceán. Názov Canada pochádza z reči prvých národov - konkrétnejšie z kmeňa Hurónov - a znie kanata, čo sa do slovenčiny dá preložiť ako „dedina“, „zoskupenie dedín“ či „osídlenie“. V roku 1535 Indiáni použili toto slovo na označenie osady Stadacona v rozhovore s Jacquesom Cartierom, ktorý ho začal používať ako označenie oblasti okolo svojej osady, dnes už časti Quebecu. Od roku 1547 sa toto označenie začalo objavovať na mapách ako označenie rozsiahlej oblasti.
Politický systém a medzinárodné postavenie
Kanada je federálny štát, riadený ako parlamentná demokracia a konštitučná monarchia s kráľom Karolom III. ako hlavou štátu. Je to bilingválny národ s oficiálnymi jazykmi angličtinou a francúzštinou na federálnej úrovni. Ako jedna zo svetovo najvyspelejších krajín, Kanada má rôznorodú ekonomiku, ktorá sa spolieha na svoje hojné prírodné zásoby a na obchod - najmä s USA, s ktorými Kanada má dlhé a komplexné vzťahy.
Kanada je členom významných medzinárodných organizácií ako G7, G8, G20, NATO, OECD, WTO, Spoločenstvo národov, Frankofónia, OAS, APEC a OSN.
Historický vývoj Kanady
Krajina, ktorá je dnes Kanada, bola obývaná po tisícročia rôznymi skupinami pôvodných obyvateľov. Archeologické štúdie datujú prvé ľudské osídlenie do doby pred asi 26 000 rokmi na miestach severného Yukonu a pred asi 9 500 rokmi na miestach južného Ontária. Prvé európske osídlenie založili na kanadskom území Vikingovia okolo roku 1000 v L’Anse aux Meadows, to však existovalo iba krátko a z dlhodobého hľadiska nemalo žiadny význam.
Kanada (resp. jej východné pobrežie) bola pre Európu znovu objavená na prelome 15. a 16. storočia výskumnou plavbou Johna Cabota (1497). Ďalšie výpravy podnikli Jacques Cartier (1534) a ďalší. Na konci 15. storočia sa začali britské a francúzske expedície, ktorých účastníci neskôr začali obývať región pozdĺž Atlantického oceánu. Prvé dlhodobé európske osídlenie tu založili Francúzi. Išlo o Port Royal (1605) a Quebec (1608). Angličania ich nasledovali v roku 1610 v oblasti Newfoundlandu. Francúzska kolónia Kanada vznikla pozdĺž Rieky svätého Vavrinca a severne od Veľkých jazier.
Francúzi v 17. storočí kolonizovali okolie Rieky svätého Vavrinca, kým Briti osídľovali trinásť kolónií na východnom pobreží dnešných Spojených štátov. Spoločnosť Hudsonovho zálivu sa sústredila na oblasť Zemi princa Ruprechta. Francúzsko v roku 1763 prenechalo skoro všetky svoje kolónie v Severnej Amerike po Sedemročnej vojne Spojenému kráľovstvu.
Počas americkej vojny za nezávislosť sa Kanada nepripojila ku povstaniu 13 kolónií a stala sa cieľovou krajinou desiatok tisíc lojalistov odchádzajúcich z územia dnešných USA. Tým sa dostal na územie Quebecu rad anglicky hovoriacich protestantov usídľujúcich sa predovšetkým v oblasti Veľkých jazier. V britsko-americkej vojne v rokoch 1812 - 1815 hrala kanadská fronta enormne dôležitú úlohu. USA sa opakovane pokúšali obsadiť Hornú aj Dolnú Kanadu, ale ich vpády boli odrazené. Významný bol v tomto ohľade postoj indiánskeho obyvateľstva, ktoré podporovalo skôr Britov (na britskej strane bojovali hlavné kmene z oblasti Veľkých kanadských jazier a Tecumsehova únia) a takisto miestnych kolonistov.
Neskôr získalo územie Spojené kráľovstvo, ktoré na ňom následne založilo dve kolónie: Hornú (Upper Canada) a Dolnú Kanadu (Lower Canada), dohromady označované ako Kanady (The Canadas). Tieto zanikli v roku 1841, keď boli zjednotené do Provincie Kanada (Province of Canada). Nasledovala expanzia na sever a západ s pomocou Severozápadnej spoločnosti a Spoločnosti Hudsonovho zálivu, ktorá intenzívne prebiehala už niekoľko desaťročí. V roku 1837 došlo k povstaniu časti francúzskeho obyvateľstva. V roku 1846 boli podpísaním Oregonskej zmluvy ukončené teritoriálne spory medzi USA a Kanadou, pričom za hranicu na západe bola určená 49. rovnobežka.
Prudký rast kanadskej populácie vďaka veľkej emigrácii z Európy a vysokej pôrodnosti viedol k osídľovaniu kanadského vnútrozemia a zakladaniu nových kolónií: Vancouver a Britská Kolumbia. Zároveň niektorí Európania začali Kanadu opúšťať a odchádzali do USA.
Konfederácia a nezávislosť
V roku 1867 bol prijatý Zákon o Britskej Severnej Amerike, ktorý zjednotil britské severoamerické kolónie Provinciu Kanada, Nové Škótsko a New Brunswick do jedného, už do značnej miery autonómneho domínia. Krátko nato došlo k znovuvytvoreniu provincií Ontário a Quebec. Do týchto provincií bola začlenená Zem princa Ruprechta a pričlenené boli oblasti bývalej Severozápadnej spoločnosti ako Severozápadné teritóriá a novo vytvorená provincia Manitoba. Následne bola pripojená Britská Kolumbia (od roku 1866 zjednotená s Vancouverom). Odvtedy pribúdajú provincie a teritóriá a rastie autonómia vzhľadom na Spojené kráľovstvo. Toto rozširovanie autonómie bolo zvýraznené hlavne Balfourskou deklaráciou a opätovne potvrdené Westminsterským štatútom, ktorý deklaroval samoriadené domíniá s presne vyrovnaným Britským impériom.
Kanada vstúpila do prvej svetovej vojny automaticky vyhlásením vojny s Veľkou Britániou a poslala na európske bojisko kontingent zložený prevažne z dobrovoľníkov. Straty však boli natoľko ťažké, že pre doplnenie kanadských síl v roku 1917 musel premiér Robert Borden vypísať povinné odvody do armády. V roku 1919 Kanada v rámci ďalšieho osamostatňovania sama za seba vstúpila do Spoločnosti národov a v roku 1931 Westminsterský štatút potvrdil jej nezávislosť.
Pred druhou svetovou vojnou Kanada podporovala politiku appeasementu voči Nemecku, po invázii na Poľsko potom jej premiér William Lyon Mackenzie King presadil v kanadskom parlamente vyhlásenie vojny (10. septembra). Počas vojny došlo k obrovskému rozvoju zbrojného priemyslu; Kanada zásobovala svojimi produktmi nielen Veľkú Britániu, ale aj USA a ZSSR. Jej pozemné jednotky boli najprv dislokované prevažne vo Veľkej Británii, neskôr sa zúčastnili vojnových operácií. V roku 1949 sa do tej doby formálne nezávislé Domínium Newfoundland pripojilo ku Kanade ako jej 10. provincia.
Počas roku 1981 došlo k patriácii ústavy, ktorá mala definitívne zrealizovať z Kanady nezávislú krajinu. V roku 1982 bol prijatý zákon Canada Act, ktorý uvádza ako jediný oficiálny názov krajiny Canada.
Quebec a ekonomická integrácia
Sociálne a spoločenské zmeny v rámci kanadského zriadenia a zmienených ústavných zmien viedli k prudkému nárastu autonomizačných a separatistických snáh Quebecu a výsledkom boli dve referendá o osamostatnenie tejto provincie. Prvé bolo jednoznačne zamietavé (1980, ešte pred zmenou ústavy), výsledok druhého bol už veľmi tesný (1995, pre odtrhnutie 49,4% hlasujúcich). Kanadský najvyšší súd však vydal v roku 1997 stanovisko, že Quebec nemá právo na jednostranné vyhlásenie nezávislosti.
V priebehu povojnových rokov dochádzalo ku stále väčšej ekonomickej integrácii medzi Kanadou a USA. Tá v roku 1987 vyústila do kanadsko-americkej zmluvy o voľnom obchode, ktorá vytvorila kanadsko-americkú zónu voľného obchodu. Pod silným americkým vplyvom sú tiež kanadské médiá (v americkom pohraničí a v anglicky hovoriacich častiach krajiny všeobecne upadá pod konkurenciou amerických médií).
Geografické charakteristiky a rozloha
Kanadské územie zahŕňa severnú časť Severnej Ameriky. S rozlohou 9 984 670 km² je Kanada druhým najväčším štátom sveta. Veľkosťou prevyšuje svetadiel Austráliu a je len o niečo menšia ako Európa. Na severe k nej patrí rozsiahla skupina arktických ostrovov v Severnom ľadovom oceáne. Na severovýchode sú tieto ostrovy úzkymi prielivmi oddelené od dánskeho Grónska. Kanada reklamuje od roku 1925 svoje právo na časť Arktídy medzi 60 a 141° geografickej dĺžky, ale tieto nároky neuznávajú všetky štáty.
Na východe má pobrežie Atlantického oceánu, na juhu hraničí so Spojenými štátmi (Maine, New Hampshire, Vermont, New York, Pensylvánia, Ohio, Michigan, Wisconsin, Minnesota, Severná Dakota, Montana, Idaho a Washington) a na západe je pobrežie Tichého oceánu a hranica s americkým štátom Aljaška.
Fyzické regióny
- Kanadský štít: Stredo-severnú časť Kanady tvorí Kanadský štít, ktorý obklopuje Hudsonov záliv. Ide o oblasť skál odrených predchádzajúcou činnosťou ľadovcov. Je tu len slabá vrstva pôdy (pokiaľ vôbec nejaká je), veľké množstvo minerálov a tiež množstvo jazier a riek. Kanadský štít je najstaršou geologickou jednotkou budujúcou oblasť Severnej Ameriky, resp. severoamerickej platne. Tvoria ho najmä vyvreté a premenené horniny. Zaberá prevažne východnú a strednú Kanadu a tiež severovýchodnú časť USA. Z geologického hľadiska patrí ku Kanadskému štítu aj Grónsko a Hebridy, ktoré sa však oddelili od Severnej Ameriky neskôr počas vývoja Atlantického oceánu.
- Hory: Najvyšším vrchom Kanady je Mount Logan s nadmorskou výškou 5 959 m n. m., ktorý leží v juhozápadnej časti teritória Yukon na území Národnej prírodnej rezervácie Kluane. Mount Logan je po vrchu Denali (6 190 m n. m.) zároveň druhým najvyšším vrchom v Severnej Amerike.
- Pobrežné provincie: Na severovýchodnom konci Zálivu svätého Vavrinca leží ostrov Newfoundland. Južne od zálivu a polostrova Gaspé sa nachádzajú tzv. Prímorské provincie (Maritime Provinces). New Brunswick a Nové Škótsko sú tu rozdelené Fundyjským zálivom, ktorý je známy vysokým rozpätím medzi prílivom a odlivom.
- Vnútrozemie: Stred Kanady je z klimatického i tranzitného hľadiska silne ovplyvnený na severe hlboko do severoamerickej pevniny zasahujúcim Hudsonovým zálivom a Jamesovou zátokou, na juhu systémom Veľkých kanadských jazier. Na západe sa potom nachádzajú prérie.
Klimatické pásma a biodiverzita
Kanada má rozmanité podnebie. Od mierneho na západnom pobreží Britskej Kolumbie po subpolárne na severe. V polárnom pásme na severe Kanady môže byť po väčšinu roka sneh. Vo vnútrozemí prevláda kontinentálne podnebie s teplými letami. Výnimkou je oblasť juhozápadného Ontária, kde je vlhké kontinentálne podnebie s horúcimi letami. V častiach západnej Kanady je polosuché podnebie, zatiaľ čo v niektorých oblastiach Vancouverovho ostrova je dokonca stredomorské podnebie s chladnými letami.
Najnižšiu teplotu namerali 3. februára 1947 v lokalite Snag v teritóriu Yukon, kde bolo vtedy -63,0°C. Najvyššia teplota, 49,5°C bola zaznamenaná 30. júna 2021 v Lytton, Britská Kolumbia.
Vegetácia
Z vegetačného a klimatického hľadiska prechádza kanadské arktické územie od ľadových púští cez tundru a severský ihličnatý les až k prériám a zmiešaným a listnatým lesom mierneho pásma na juhu. Veľké kanadské jazerá potom stabilizujú priľahlé územia tak, že tam mrzne pomerne málo a na niektorých miestach sa vďaka priaznivým mikroklimatickým podmienkam dajú pestovať aj rôzne subtropické až tropické rastliny (napr. oblasť Niagarského polostrova).
- Tundra: V oblasti tundry nerastie takmer žiadna vegetácia. Darí sa tam však machom a lišajníkom. Ďalej na juh sa vyskytujú zakrpatené stromy, kríky a najodolnejšie trávy a ostrice.
- Tajga: Južne od lesotundry, ale stále na severe, sa rozprestiera najväčšia oblasť tajgy na svete. Hranica týchto lesov prebieha v oblúku zo stredného Labradoru k východnému pobrežiu Hudsonovho zálivu a pokračuje cez Veľké medvedie jazero až na Aljašku.
- Zmiešané a listnaté lesy: Na juhovýchode Kanady sa od Veľkých jazier až k Atlantiku rozprestierajú zmiešané lesy s javormi, bukmi, jedľami a jedľovcom kanadským (Tsuga canadensis). V južných nížinách prevažujú listnaté lesy.
- Pobrežie Tichého oceánu: Pozdĺž pobrežia Tichého oceánu sa tiahne jeden z najpôsobivejších lesných komplexov sveta s hustými porastmi duglasky tisolistej (Pseudotsuga menziesii), západného červeného cédru a jedľovca kanadského.
- Prérie: Prérie sú veľmi suché oblasti, preto tam stromy rastú vo veľmi malom počte. Prevažujú tu trávy.
Živočíšna ríša
V prevažne chladnej Kanade žijú najmä odolnejšie živočíšne druhy.
- Arktické oblasti: V severnej časti sa živočíchy koncentrujú predovšetkým popri Severnom ľadovom oceáne, kde žijú hlavne veľryby, mrože a tulene. Arktické oblasti obývajú medvede biele (Ursus maritimus) a v tundre žijú soby polárne (Rangifer tarandus), pižmone, vlky, líšky polárne (Vulpes lagopus) a lumíky. V lete sem prilietajú kŕdle sťahovavých vtákov, ako alka, rybár riečny (Sterna hirundo), kulík, kajka morská (Somateria mollissima) a čajka.
- Tajga: V tajge žijú soby, losy, rosomák, medviediky čistotné (Procyon lotor) a medvede čierne (Ursus americanus) a hnedé (Ursus arctos).
V minulosti sa obyvatelia týchto oblastí živili hlavne lovom zvierat na kožušiny: bobrov, kún, ondatier, norkov a ďalších zvierat, ktoré tu žijú dodnes. Dnes sa tieto živočíchy chovajú v špecializovaných farmách. Bobor kanadský (Castor canadensis) je národným zvieraťom Kanady.
Vodné zdroje
Kanada je krajina s najväčším počtom jazier na svete a v týchto jazerách sa nachádza tiež najväčšia svetová zásoba sladkej povrchovej vody. Jazerá na území Kanady vznikli z ľadovca, ktorým bol kedysi pokrytý Kanadský štít.
- Veľké kanadské jazerá: Medzi najvýznamnejšie jazerá patrí systém Veľkých kanadských jazier - Ontárijské, Michiganské, Erijské, Hurónske a Horné jazero, ktoré tvoria hraničné územie s USA.
- Ďalšie veľké jazerá: Najväčším kanadským jazerom je Veľké medvedie jazero s rozlohou 31 153 km². Pomerne rozľahlé je aj Veľké jazero otrokov na severe Kanady.
Riečna sieť Kanady je hustá a vývojovo mladá. Jej základom sú dlhé vodné toky, ktoré patria do úmoria Atlantického, Tichého a Severného ľadového oceánu.
- Rieky ústiace do Hudsonovho zálivu: Väčšina kanadských riek sa vlieva do Hudsonovho zálivu: Albany, Eastmain, Churchill a iné.
- Rieka svätého Vavrinca: Najvýznamnejšou riekou je Rieka svätého Vavrinca, ktorá odvodňuje juhovýchodnú časť územia. Ústí do Atlantického oceánu najväčším nálevkovitým ústím na svete.
- Ďalšie významné rieky: K významným riekam patrí aj Yukon, Fraser a Columbia.
- Rieka Mackenzie: Najdlhšou kanadskou riekou je Mackenzie s dĺžkou 1 738 km. Vyteká z Veľkého jazera otrokov a tečie smerom na sever do Beaufortovho mora, kde vytvára deltu s rozlohou 12 000 km². Dolina rieky obsahuje nivné vrstvy a ľadovcové usadeniny.