Vianoce sú bezpochyby jedným z najobľúbenejších sviatkov vo svete. Pre mnohých sú ideálne Vianoce časom, kedy sa všetci na chvíľku zastavíme, stretneme sa v kruhu najbližších, pripomenieme si tradície, uvaríme si dobré jedlo, zaspomíname na staré časy, pozrieme rozprávky alebo zaspievame vianočné koledy. V rodine sa mama snaží, aby bolo všetko dokonalé a na nič sa pri tom zhone nezabudlo. Ak sa rodina rozrastie o nevesty a zaťov, ktorí doma dodržiavali trošku iné tradície, je dôležité hľadať kompromisy, aby boli všetci spokojní. Každý rok sa tešíme na čarovnú atmosféru, rodinu, vôňu dobrôt a ozdobovanie stromčeka. Ich podoba sa však v priebehu desaťročí menila vplyvom zmeny životného štýlu a pokroku.
Historické korene a vývoj vianočných tradícií
Vianoce majú svoje korene v starovekých pohanských oslavách zimného slnovratu. V strednej Európe sme ich ako súčasť kresťanstva začali sláviť až niekedy medzi 8. a 10. storočím. Väčšina ľudových tradícií pochádza z vidieka, kde v minulosti žilo až 90 % obyvateľov nášho územia, zatiaľ čo len 10 % v mestách. Zlomovým momentom, kedy sa zvyky v rodinách začali meniť, je obdobie po druhej svetovej vojne, a to najmä vplyvom zamestnanosti žien.
Predvianočné obdobie a prípravy
Prípravy na Vianoce sa začínali už dlhší čas pred Štedrým dňom. Od Kataríny začal takzvaný malý pôst, čo znamenalo prestávku v hlučných oslavách, svadbách a zábavách. Tento čas sa využíval na dôkladné upratovanie domov. Nevynechali sa podlahy, obloky či dokonca fasáda, ktorú bielili vápnom. Izby sa poodťahovali alebo sa z nich vyniesol nábytok, všetko sa pozametalo a vyčistilo. Často to bývalo spojené s vybielením stien a vymazaním hlinenej podlahy. Počas Adventu boli pôstne dni spojené s očistou duše aj tela. Zdravie spolu s hospodárskou prosperitou bolo pre našich predkov veľmi dôležité a vo sviatočný deň mali byť aj všetci členovia rodiny čistí a vyumývaní.
Počas tmavých zimných večerov sa v rodinách začali pripravovať ozdoby na vianočný stromček. Deti lepili papierové reťaze, z hodvábneho papiera a staniolu sa vyrábali salónky, zlátilo sa imelo, šišky a orechy. Pred Vianocami sa po celom Slovensku pieklo pečivo, ktoré malo byť predzvesťou bohatej úrody v nasledujúcom roku. Starostlivé mamy a staré mamy vypekali sladkosti - medvedie tľapky, medovníčky, linecké kolieska, ďumbierniky, šuhajdičky, grilážky, kokosky, anízky či vanilkové rožteky.
Štedrý deň - tradície, povery a stolovanie
Štedrý deň, prípadne večer, je známy už od 14. storočia a bol spájaný najmä s obdarovávaním. Celý Štedrý deň bol vždy akýsi čarovný s množstvom povier, ktoré sa museli dodržať, aby sa rodine ďalší rok darilo. Samotné prípravy začínali už od rána, deti zdobili stromček a gazdinky chystali rôzne koláče a jedlo na štedrovečerný stôl.
V tento sviatočný deň sa vstávalo skoro, krátko po polnoci, aby ženy stihli pripraviť a navariť všetko potrebné do východu slnka. Úlohou muža v rodine bolo narúbať dostatok dreva a nanosiť vodu. Počas Štedrého dňa gazdovia dopriali aj svojmu statku; dobytok dostal oplátku potretú cesnakom alebo kúsok z obradného koláča. Nejaká tá dobrota čakala na každého v hospodárstve.
Pôst a prvá hviezda
Na Štedrý deň sa zvykol dodržiavať prísny pôst, ktorý končil východom prvej hviezdy. Až vtedy sa rodina mohla zísť pri štedrovečernom stole. Pokiaľ sa neobjavila prvá hviezda, alebo až do polnočnej, sa na Štedrý deň dodržiaval prísny pôst. Deťom sa sľubovalo, že ak vydržia v ten deň nejesť, uvidia zlaté prasiatko, ale doteraz ho vraj ešte nikto nevidel. Na obed ľudia varili polievku zo sušených jabĺčok, sliviek, hrušiek, datlí a fíg sladenú medom a jedli sa aj makové či orechové záviny.
Tradície pri štedrovečernom stole
Pri štedrovečernom stole sa po východe prvej hviezdy vždy zišla celá rodina a všetko sa začalo spoločnou modlitbou. V niektorých krajoch nasledoval prípitok, po ňom gazdinka namočila strúčik cesnaku alebo prst do medu, aby mohla urobiť krížik na čelo otcovi a deťom. Pri štedrovečernom stole vždy obsluhoval jeden člen rodiny, spravidla gazdiná, zatiaľ čo ostatní museli sedieť. Verilo sa, že ak sa niekto postaví, do roka môže zomrieť. Od štedrovečerného stola sa nesmelo odbiehať, to platilo pre všetkých!
Na stôl sa dával biely obrus vyšívaný červenou niťou, pretože červená farba mala ochrannú funkciu. Súčasťou slávnostného prestierania bola aj sviečka a biblia. Do kútov sa dával kúsok slamy ako symbol toho, že sa Ježiš Kristus narodil v maštali. Pod obrus na stole sa dávali peniaze alebo šupiny z kapra, ktoré mali priniesť rodine dostatok všetkého, tento zvyk si väčšina rodín zachováva dodnes. Pani domu ovinula slávnostne prestretý štedrovečerný stôl papierovou reťazou, aby bola rodina súdržná, a pod tanier dala mincu a rybaciu šupinku, ktorá sa po celý rok nosila v peňaženke, aby bolo toľko peňazí, koľko má ryba šupín. Pod obrusom ste mohli nájsť aj šošovicu alebo fazuľu.
Na stôl sa prestieral párny počet tanierov, pri nepárnom počte by si po posledného stravníka mohla prísť smrť. V niektorých regiónoch sa dával na stôl aj tanier navyše, to ak by počas večere zavítal do domu hosť; týmto gestom sa spomínalo aj na zosnulých príbuzných. Ak počas roka niekto z rodiny zomrel alebo nemohol byť na sviatky doma, na stôl dali tanier aj pre neho. Okolo prestretého stola sa uviazala reťaz, na ktorú celá rodina vyložila nohy. Reťaz symbolizovala súdržnosť a pevnosť rodiny, čím sa upriamila pozornosť na silu rodiny a jej súdržnosť, keďže v jednom dome často žilo aj niekoľko generácií pokope.
Rovnako sa k stolu dávala sekera, kde išlo najmä o jej čepeľ, ktorá symbolizovala oceľové zdravie pre celú rodinu. Neoddeliteľnou súčasťou bol aj šechtár s čerstvo nadojeným mliekom. Takáto nádoba pripomínajúca vedro bola vyrobená z dreva alebo kovu. Šechtár s mliekom symbolizoval blahobyt, pretože kravu naši predkovia považovali za živiteľku rodiny, keďže dávala mlieko, z ktorého sa vyrábalo maslo, smotana a syry.
Štedrovečerné menu a jeho symbolika
Neexistuje jedno univerzálne menu, ktoré sa podáva, pretože každý kraj a rodina má iné zvyky. Vianočná večera v podobe, ako ju poznáme, bola tradičná v období od 12. do 20. storočia. Podľa tradícií sa na stole malo objaviť 9 až 12 chodov, pripravovali sa z úrody, ktorá sa počas roka rodine urodila. Viacerým z nich sa pripisoval magický význam; na stole nesmel nikdy chýbať chlieb, vianočka, oplátky, cesnak, orechy a jablko.
- Hody začínali oplátkou s medom, ktorá mala zaručiť zdravie, cesnak ochraňoval pred zlými silami, oriešok prinášal dobré myšlienky a chren dodával odvahu.
- Pokračovali kapustnicou, no stretnúť ste sa mohli aj s hrachovou, šošovicovou, rybacou, hŕstkovou alebo inou sviatočnou polievkou. V katolíckych rodinách sa varila kapustnica pôstna, ale evanjelické gazdinky do nej pridávali aj mäso, údené a klobásku. Na večeru sa jedávala nielen spomínaná rybacia polievka, ale v horských regiónoch polievka hubová, šošovicová a kapustnica.
- Strukoviny symbolizovali blahobyt, teda toľko peňazí, koľko šošovice alebo hrachu v hrnci, malo byť v rodine peňazí.
- Pokračovalo sa rybami, ktoré sú symbolom tradičných Vianoc a môžu sa konzumovať aj v období pôstu. Vyprážaný kapor alebo rybie filé so zemiakovým majonézovým šalátom, niekde sa robil iba zemiakovo-cibuľový šalát, inde zase opekané zemiaky.
Pastierske koledy
Vianočné ryby sa na trhoch objavili 18. decembra a do sviatkov ich na veľkú radosť detí nechávali plávať vo vaniach či drevených diežach, aby sa prečistili. Kapor nesmel mať menej ako dva a viac ako tri kilá - menší bol veľmi kostnatý a väčší zas príliš mastný.
Povianočné zvyky a dôležitosť rodiny
Po výdatnej večeri sa spievali koledy, rozbaľovali darčeky, na ktoré sa tešili nielen deti. Po večeri sa rozbalili darčeky, deti sa radovali z hračiek a otcovia boli každoročne prekvapení, že dostali pyžamo s ponožkami. Tradícia hovorila, že na Vianoce sa má jesť trojaké mäso, pripravené na tri spôsoby: na Štedrý večer mäso beznohé - teda ryba, na prvý sviatok mäso dvojnohé - morka plnená gaštanmi či kačica a na Štefana bolo na obed mäso štvornohé. Nepatrilo sa ani opakovať spôsob prípravy sviatočných pokrmov. Vianoce boli výsostne rodinné sviatky; na Štedrý večer sa stolovalo výlučne v najužšom rodinnom kruhu a ani na prvý vianočný sviatok sa na návštevy nechodilo a ani sa návštevy neprijímali. Ľudia verili, že aj tá najmenšia zvada sa prenesie do budúcnosti a bude trvať po celý rok. Všetko navarené a napečené sa muselo dojesť do Troch kráľov.
Vianočné symboly včera a dnes
Vianočný stromček - od betlehemu k moderným trendom
Typickou ozdobou príbytkov na našom území bol až do polovice 20. storočia betlehem, až neskôr stromček. Ozdobený stromček tak, ako ho poznáme dnes, je súčasťou moderných dejín. Určitú jeho podobu ale poznali už starí Slovania, ktorí do domov nosili vetvičky zo stromčekov. Neskôr, približne v druhej polovici 18. storočia, sa stromčeky začali využívať v šľachtických rodinách, odkiaľ sa tento trend rozšíril aj do miest a následne do dedín. Ozdobovali ho slamou, orechmi či sušenými jablkami.
Hovorí sa, že táto tradícia má korene ešte v dávnej keltskej minulosti, pričom v samotnom stromčeku je veľa kresťanskej symboliky. Hviezda na vrcholci symbolizovala Betlehemskú hviezdu, sviečka bola Kristovým svetlom, jabĺčko pripomínalo prvý hriech a orechy znamenali hojnosť. Na Luciu začali na trhoviskách predávať stromčeky a v lepších rodinách si veľké jedličky, ktoré siahali až po strop vysokých meštianskych izieb, objednávali u niektorého horára v okolí. Otec s deťmi išli pre stromček spoločne a domov ho dotiahli na sánkach. Zo severu vlakovou poštou posielali rodinám stromčeky zabalené do papiera a po meste ich rozvážali tmavomodré poštárske vozy ťahané párom koní.
Darčeky a konzumerizmus
V ďalekej histórii sa za dar považovalo slovo, prianie jeden druhému. Verilo sa, že to, čo druhému zo srdca prajete, sa počas roka skutočne splní. V minulosti sa ľudia menej ponáhľali, menej pracovali, vychutnávali si atmosféru a rodinu. Po tom, čo sa postarali o teplo domova, nachovali zvieratá a pripravili jedlo pre rodinu, ich dni spomalili. Venovali sa prítomnosti, navštevovali sa, veľa sa rozprávali, spievali koledy a smiali sa.
Dnes sa vianočné výzdoby svietia v obchodoch už v októbri, všade na nás blikajú svetielka, predvianočné zľavy a nútia nás kupovať všetky tie nepotrebné sprostosti. Množstvo darčekov už ostáva len akýmsi prísľubom, že vianočné priania si môžete splniť neskôr v podobe rôznych poukážok, darčekových kariet a iných výmyslov, pretože po Vianociach predsa začnú výpredaje! Vianočný stromček predsa nemôže mať tento rok tie isté ozdoby ako minulý, pretože tento rok je v kurze ružová, zelená alebo nebeská modrá! Aj dnes mnohí podliehajú vianočným trendom a snažia sa každý rok ísť s dobou a neustále vymýšľať novú výzdobu.
Vianoce však nie sú o najmodernejšom stromčeku, svetelnej výzdobe, ktorá ide susedom vypáliť oči pri pohľade na Váš balkón alebo okno. Sviatočné menu? Dnes už na stole nevidíte len vyprážaného kapra, stretnete sa s rôznymi druhmi rýb a ich úpravou na masle, pare alebo grile. Majonézové šaláty sa tiež netešia veľkej obľube, každý volí skôr zdravšiu verziu šalátu s kyslou smotanou alebo jogurtom. Zbytočné kalórie budete musieť po sviatkoch vypotiť v posilňovni, stojí to vôbec zato?
O Vianociach našich predkov sa zvykne hovorievať, akoby boli ustálené a časom sa nemenili. Pre našich prarodičov bolo vianočné obdobie magické. Spájalo sa s množstvom tradícií, zvykov i čarov, ktoré svedomito dodržiavali. Nikto totiž nechcel v dome či na poliach nešťastie. Rozdiely tiež ovplyvňovalo vierovyznanie i to, či išlo o obyvateľov miest alebo vidieka.
Slovensko má bohatú históriu vianočných tradícií, ktoré sa po stáročia odovzdávajú z generácie na generáciu. Aj keď sú vianočné tradície pomerne stabilné a viaceré sa zachovali dodnes, len za posledné polstoročie sa veľmi zmenili, pričom príčinu vidí etnologička Katarína Nádaská najmä v zmene životného štýlu dnešných ľudí. Kedysi žilo takmer 90 percent obyvateľov Slovenska na vidieku a len desať percent v mestách, dnes je to takmer naopak. Vianočné tradície, ktoré sa kedysi zameriavali na prosperitu roľníckej práce, podľa nej takmer úplne vymizli. Ľudia už akosi nevidia dôvod, prečo by si mali na Vianoce obkrúcať stôl reťazou. A to je len jeden z mnohých zvykov, ktoré v minulosti dodržiavali všetky slovenské domácnosti, no dnes prežívajú už len v niektorých dedinkách. Nájdete vo zvyklostiach našich predkov podobnosti s dnešnou dobou?