Zámocký areál v Bytči, situovaný v centre obce, patrí medzi najvýznamnejšie renesančné pamiatky nielen v rámci Slovenska, ale aj celej strednej Európy. Jeho dominantou je renesančný Bytčiansky zámok, postavený na mieste pôvodného vodného hradu. Súčasťou tohto unikátneho komplexu je aj slávny Sobášny palác, ktorý má mimoriadny historický význam, najmä v súvislosti s honosnými svadbami.
História Zámku a Rodu Thurzovcov
Bytčiansky zámok sa spomína už od roku 1248. V druhej polovici 16. storočia bol prestavaný na renesančnú stavbu rodom Thurzovcov na mieste starého gotického hradu. Predtým ho vlastnilo aj nitrianske biskupstvo a rod Podmanických, vrátane lúpežných bratov Rafaela a Jána. Rod Thurzovcov, pochádzajúci z Poľska, prišiel do Uhorska v 15. storočí a vlastnil a zveľaďoval zámok od roku 1560 až do roku 1624. Zámok sa stal centrom nielen bytčianskeho panstva, ale odtiaľto boli spravované aj ostatné thurzovské majetky, najmä lietavské a oravské panstvo.
Renesančný zámok v Bytči dal v rokoch 1571 - 1574 palatínovi Jurajovi Thurzovi postaviť jeho otec, František Thurzo, pravdepodobne na mieste bývalého staršieho objektu (vodného hradu). Na realizáciu stavby pozval Thurzo talianskeho staviteľa Kiliána z Milána. František Thurzo mal dve manželky; prvou bola Barbora Kostková, dcéra majiteľa Lietavského hradu. Po smrti Františkovho svokra sa hrad Lietava vrátil do kráľovských rúk, no František Thurzo prejavil záujem o Lietavu a svoj zámer obhajoval tým, že ako zať do hradu veľa investoval, takže by mal naň prednostné právo. Barbora Kostková zomrela mladá, a panstvá Františka Thurzu potrebovali mužského potomka, ak mali zostať v dedičnej držbe.
Sobášny Palác: Svadby Thurzových Dcér
Uhorský palatín Juraj Thurzo pokračoval v otcovej činnosti a v roku 1601 dal postaviť tzv. Sobášny palác. Dôvodom bolo predovšetkým usporiadanie svadieb pre jeho sedem dcér (mal len jedného syna Imricha), keďže v tej dobe svadby znamenali aj dôležité rozširovanie majetkov. Dnes patrí Sobášny palác medzi najvýznamnejšie renesančné stavby na Slovensku.
Z viacerých dekoračných detailov, ako sú výzdoba portálov, sgrafitové rámovanie okien a podobnosť pôvodných komínov s komínmi na zámku, možno usúdiť, že palác je dielom talianskych majstrov, ktorí sídlili v Bytči, pravdepodobne majstrov Antonia a kamenára Pocabella. Sobášny palác sa vyznačuje bohatou sgrafitovou ornamentikou s figurálnymi a rastlinnými motívmi okolo kamenných okien a portálu.
V jednoposchodovej stavbe obdĺžnikového tvaru je obzvlášť zaujímavá vstupná hala na prízemí a sála na poschodí - sobášna sieň, ktorá má rozmery 34,5 m x 12,5 m. Táto sála bola dlho najväčšou svojho druhu na Slovensku. Dominantným prvkom exteriéru je portál s erbami Juraja Thurzu a jeho druhej manželky Alžbety Czoborovej a nápisom, ktorý vo voľnom preklade hovorí, že palác dal postaviť na slávu svojich dcér.
Honosné Svadby a Mýty
Priestory Sobášneho paláca a zámku boli neraz svedkami honosných svadobných hostín dcér Juraja Thurzu a veľkolepých pohrebov samotného palatína a jeho manželky. Historicky sa traduje, že tieto svadby trvali, kým sa nenarodil potomok, prípadne až rok. Tieto tvrdenia sú však nepodložené. Z denníka Juraja Thurzu z roku 1612 sa dozvedáme, že ani svadba palatínovej najmladšej dcéry Barbary netrvala dlhšie ako týždeň. Zámocký areál sa zapísal do histórie aj chýrnymi svadbami Thurzových synov a dcér. Napríklad svadba dcéry Judity trvala dva roky, počas ktorých panstvo okrem iného spotrebovalo 35 volov, 117 teliat, 156 jahniat, 116 prasiat a 784 sliepok.
Život na Zámku: Archív, Klenotnica a Knižnica
Architektonické riešenie bytčianskeho zámku, vychádzajúce z historických daností, skĺbilo v sebe dva dôležité komponenty - fortifikačný účel a pohodlné, reprezentatívne bývanie. V zámku sa nachádzali dve lekárne, škola, pisáreň, bibliotéka a dvoranská izba. Vo východnej časti bola tzv. veľká sála, určená na zasadania v čase palatinátu Juraja Thurzu.
Zámocké Klenotnice
Klenoty Juraja Thurzu a jeho rodiny boli zhromažďované a uschovávané v dvoch zámockých klenotniciach, jedna bola na prízemí, druhá na poschodí. Obsah zodpovedal postaveniu a zámožnosti Thurzovcov, v tom čase pravdepodobne najbohatšej rodiny. Thurzovci mali príjem zo štyroch panstiev (Bytča, Lietava, Orava a Tokaj), z obchodu s vínom, soľou, šindľom a kožušinami. Mali tiež monopolné postavenie v nakupovaní poľskej soli, ktorú prepravovali na pltiach až do Bytče a odtiaľ až do miesta odbytu. Juraj Thurzo poberal aj honorár z titulu svojej palatínskej funkcie, ročne 1000 zlatých, čo sa pre porovnanie rovnalo cene 1000 teliat.
Klenotnice mali železné dvere a zamrežované okná, a mohli do nich vstupovať len majitelia zámku a členovia rodiny, prípadne vyčlenené osoby z personálu, a to len za prítomnosti majiteľov. V čase ohrozenia zámku bola klenotnica premiestnená na Lietavský hrad, spolu aj s archívom a knižnicou, kde boli ukryté aj poklady iných rodín. Juraj Thurzo nakupoval klenoty vo Viedni a v Prahe.
Thurzovská Knižnica
Thurzovskú knižnicu usporiadal v roku 1610 profesor Hammel z Košíc. Knižnica Juraja Thurzu patrila v tom čase medzi pozoruhodné a pomerne dobre vybavené bibliotéky, nielen čo do počtu kníh, ale aj do obsahu. Obsahovala diela ako Dejiny Perzie od Petra Bizara, História Rimanov od Alexandra Appianiho a diela Aristotela a Sokrata. Dokumentuje stupeň vzdelanosti vtedajšej vládnucej triedy feudálnych pánov, ktorá bola však veľmi rozdielna. Zaujímavosťou je, že druhá manželka Juraja Thurzu, Alžbeta Czoborová, nevedela čítať ani písať.
Zámok po Thurzovcoch: Od Esterházyovcov po Súčasnosť
Po vymretí Thurzovcov začiatkom 17. storočia zámok získali Esterházyovci. Tí z honosného sídla urobili hospodársku budovu a jeho vzhľad obohatili len cyklom nástenných malieb v arkáde. Severné krídlo objektu, kde bola zámocká klenotnica, Esterházyovci premenili na kaplnku a dolnú klenotnicu zriadili ako zásobáreň pre rozličné naturálie. Klenotnica ako taká prestala za Esterházyovcov existovať.
Neskôr, v roku 1868, panstvo s majetkom odkúpila obchodnícka rodina Popperovcov, ktorá kaštieľ upravila na byty a Sobášny palác na okresný súd.
Bytča v Súvislostiach
Bytčiansky zámok je spojený aj s inými významnými historickými udalosťami. V roku 1611 sa tu konal povestný súd s pomocníkmi Alžbety Báthoryovej. Ján Ujváry zvaný Ficko, pomocník Alžbety Báthory, bol v Bytčianskom zámku väznený. Zaujímavosťou je aj to, že tu začiatkom 18. storočia vo väzenskej strážnej službe pôsobil Juraj Jánošík, ktorý sa tu stretol s vtedajším väzňom Tomášom Uhorčíkom, a preto možno práve v Bytči sa začala písať Jánošíkova zbojnícka história.
Zámok Bytča - história, vývoj v čase
Obnova a Expozície
V roku 1856 objekt vyhorel a od tej doby sa datovalo obdobie rôznych stavebných úprav a zmien využitia. Obnova Sobášneho paláca v celkovej hodnote takmer 2,3 milióna eur sa začala v apríli 2008. Komplexnou renováciou prešli počas 18 mesiacov obe poschodia - vnútorné, ako aj vonkajšie priestory. Cieľom bolo prinavrátiť objektu, freskám a maľbám pôvodnú podobu zo 17. storočia. Palác bol slávnostne otvorený 23. októbra 2009.
V súčasnosti je v Bytčianskom zámku umiestnený Štátny archív v Bytči, zatiaľ čo Sobášny palác patrí Považskému múzeu v Žiline. Palác ponúka dve stále expozície:
- Sobášny palác v Bytči - stredoeurópsky klenot: stála výstava o histórii paláca.
- Uhorský palatín Juraj Turzo - renesančný človek: reprezentatívna pripomienka jedinečnej historickej osobnosti palatína Juraja Thurza.
Bytčiansky Zámok ako Architektonický Vzor
Zámocký areál, pozostávajúci z vlastného renesančného paláca, Sobášneho paláca, ako aj z hospodárskych a obytných budov a časti opevnenia, patrí k najvýznamnejším a architektonicky najpôsobivejším feudálnym sídlam na Slovensku. Kaštieľ v Bytči sa stal pre Slovensko čímsi viac - myšlienka pravidelnej štvoruholníkovej dispozície so štyrmi nárožnými vežami sa tu uchytila natoľko, že sa stal jedným z najčastejších typov renesančných kaštieľov. V zámockom komplexe je vyobrazených niekoľko reliéfnych dvojíc erbov. Okrem erbov Juraja Thurzu a jeho manželky Alžbety Czoborovej nad portálom Sobášneho paláca sú to aj erby Františka Thurzu a jeho manželky Kataríny Zrínskej, ktoré sa opakujú aj na portáli na poschodí z nádvoria. Na fasáde veže sú to erby Juraja Thurzu a jeho prvej manželky Žofie Forgáčovej.
Fotenie Svadobčanov v Interiéri
Sobášny palác aj dnes ponúka jedinečné prostredie pre špeciálne udalosti. Fotenie svadobčanov v interiéri je možné po dohode za poplatok 50 €. Pre rezerváciu a ďalšie informácie je možné kontaktovať Považské múzeum na číslach 0917 598 905 alebo +421 41 552 30 27.
tags: #bytciansky #zamok #svadba