Svetový deň Červeného kríža a Červeného polmesiaca si ľudia na celom svete pripomínajú 8. mája. V roku 1828 sa v tento deň narodil Jean Henry Dunant, spolutvorca myšlienky na založenie svetovej organizácie - Červeného kríža. Spolu so 186 národnými spoločnosťami Červeného kríža a Červeného polmesiaca si ho pripomína aj Slovenský Červený kríž (SČK). Svetový deň Červeného kríža a Červeného polmesiaca umožňuje každý rok upriamiť pozornosť svetovej verejnosti na osudy ľudí postihnutých vojnovými konfliktami, rôznymi násilnosťami, ale aj katastrofami rôzneho druhu.
Zrodenie medzinárodného humanitárneho hnutia
Jean Henry Dunant sa narodil v dobre situovanej rodine v Ženeve. Hoci mu rodičia predurčili životnú dráhu bankára a obchodníka, od detstva mal citlivý prístup k chudobným a chorým ľuďom, ktorým často pomáhal. Ako obchodný riaditeľ istej obchodnej spoločnosti sa v júni 1859 vybral po obchodné povolenie za francúzskym cisárom, ktorý tiahol do severnej časti Talianska patriacej vtedy Habsburgovcom. Mladý Švajčiar netušil, čo ho čaká. Pri Solferine sa stretli vojská Napoleona III. a Františka Jozefa. Dunant bol svedkom utrpenia vojakov i civilných obyvateľov, ktorí pri severotalianskom mestečku krvácali, trpeli a zomierali. Táto skúsenosť sa podpísala na jeho ďalšom živote - k obchodu sa nebol schopný vrátiť. Začal organizovať pomoc pre ranených a rozhodol sa poskytovať lekársku pomoc trpiacim vo vojnách.
Vojnovú udalosť zo severu Talianska popísal v knihe „Spomienky na Solferino“. Predložil v nej i návrhy, aby sa podobné udalosti viac neopakovali, ktoré sa stali základmi budúcich Ženevských konvencií. Pre založenie Hnutia Červeného kríža sa stal rozhodujúcim rok 1863. Vo februári vznikla v rámci Ženevskej spoločnosti pre verejné blaho komisia, ktorej úlohou bolo v praxi realizovať Dunantovu výzvu. Komisia sa najskôr nazývala Medzinárodný výbor pomoci raneným, neskôr Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK). V dňoch 26. až 29. októbra 1863 sa v Ženeve konala medzinárodná konferencia za účasti predstaviteľov 16 národov a položili sa základy Červeného kríža. Znakom ranených na celom svete sa stal červený kríž v bielom poli.
Princípy a symboly hnutia
Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca patrí medzi najväčšie humanitárne organizácie na svete. Pomerne často sa označuje jednoducho „Červený kríž“. Riadi sa siedmimi základnými princípmi, schválenými v roku 1965 vo Viedni na Medzinárodnej konferencii Červeného kríža. Ide o nasledujúce princípy: ľudskosť, nestrannosť, neutralita, nezávislosť, dobrovoľnosť, jednota a univerzálnosť. Hnutie združuje približne 15 miliónov dobrovoľníkov a je trojnásobným držiteľom Nobelovej ceny mieru.
Znakom Červeného kríža, popri „obrátenej“ švajčiarskej zástave, je v islamských krajinách Červený polmesiac (používaný od roku 1929). Tretí emblém, Červený kryštál na bielom pozadí, sa začal používať 14. januára 2007. Je znakom izraelských humanitárnych pracovníkov organizácie Magen David Adom (MDA) a jeho úlohou je chrániť ich v konfliktných oblastiach.
Počiatky Červeného kríža na území Slovenska
Prvé stopy o činnosti Červeného kríža na území dnešného Slovenska sa viažu s rokom 1881, keď tu vyvíjal úsilie Uhorský Červený kríž, ktorý bol založený v Uhorsku v roku 1879. Aj počas prvej svetovej vojny sa na našom území organizačne rozvíjala pomoc Červeného kríža v nemocniciach a lazaretoch. Takmer vo všetkých slovenských mestách pracovali dobrovoľné sestry Červeného kríža. Jedným z najstarších a najaktívnejších bol Spolok Červeného kríža v Banskej Štiavnici.
Ešte predtým, v čase napoleonských vojen začiatkom 19. storočia, pôsobili v regióne ľudia, ktorí vykonávali tradičnú červenokrížsku činnosť pri ošetrovaní chorých a ranených v skalickom kláštore, medzi ktorými vynikal František Madva. Ďalšou významnou aktivizátorkou zdravotnej pomoci bola Jana Hrebendová, zdravotnícka a osvetová pracovníčka. Už počas prvých bojov slovenských dobrovoľníkov v jeseni 1848 táto obetavá žena organizovala vo Vrbovciach skupinu žien, s ktorými vykonávala samaritánsku službu určenú všetkým raneným bojovníkom.
Vznik a prvé roky Československého Červeného kríža (ČSČK)
Novodobá história Červeného kríža na Slovensku sa začala písať vo februári 1919. Dňa 6. februára 1919 vznikol Československý Červený kríž (ČSČK) ako prvá národná spoločnosť Červeného kríža Čechov a Slovákov. Tento dátum sa považuje za oficiálne založenie ČSČK. Ešte 1. februára 1919 sa v Obecnom dome v Prahe zišli na prípravnej schôdzke sociálni pracovníci, ktorí zvolili užší výbor a vyslali delegáciu k prezidentovi T.G. Masarykovi so žiadosťou o súhlas a vymenovanie predsedníčky. Prezident Československej republiky (ČSR) Tomáš Garrigue Masaryk svojím podpisom zo 6. februára 1919 žiadosti vyhovel a do funkcie predsedníčky ČSČK vymenoval svoju dcéru Alicu Masarykovú.
Stanovy ČSČK schválilo Ministerstvo vnútra ČSR 23. júna 1919. Na žiadosť ČSČK ešte v roku 1919 pristúpila ČSR k Ženevskej a Haagskej konvencii. Medzinárodný výbor Červeného kríža v Ženeve uznal ČSČK 1. decembra 1919 a dňa 11. januára 1920 bol ČSČK prijatý za člena Ligy spoločností Červeného kríža. Koncom roku 1919 sa ČSČK stal členom Ligy spoločnosti Červeného kríža a Červeného polmesiaca v Ženeve.
V júni 1919 vzniklo riaditeľstvo Slovenskej divízie ČSČK, sídlo bolo v Bratislave, neskôr ho presunuli do Trenčína a od roku 1924 sídlila Slovenská divízia už v Turčianskom Sv. Martine. V prvom období ČSČK zameriaval svoju činnosť na pomoc pri budovaní zdravotníctva, šírenie zdravotníckej osvety a sociálno-charitatívnu činnosť. Zbierali sa príspevky pre sirotince, chudobince, nemocnice, internáty, ale aj jednotlivcov (vdovy, siroty, invalidov). Počas vysťahovaleckej vlny zabezpečoval poradne, stravovne a ubytovne pre migrantov. Postupne sa začali budovať sociálno-zdravotné domovy, poradne a ozdravovne. V roku 1926 s pomocou prezidentky Alice Masarykovej a spolku Živena bol v Martine otvorený Ústav Milana Rastislava Štefánika, čo bola prvá škola sociálno-zdravotníckych pracovníčok na Slovensku. V 30-tych rokoch Slovenský výbor ČSČK organizoval ošetrovateľské kurzy po celom Slovensku.
ČSČK počas 2. svetovej vojny a v povojnovom období
V prvých rokoch činnosti ČSČK prišla k nám aj pomoc zo zahraničia, napríklad z Britského kráľovstva, USA, Francúzska, Kanady a Švajčiarska. Počas druhej svetovej vojny sa Československo rozpadlo a prvýkrát vznikol aj samostatný Slovenský Červený kríž. V roku 1940 bola založená spoločnosť ČSČK v Londýne, ktorá organizovala sociálnu a samaritánsku pomoc českým a slovenským vojakom na západnom fronte a robila zbierky pre domáce obyvateľstvo. V auguste 1944 bol Slovenský Červený kríž aktívny v zdravotníckej pomoci počas Slovenského národného povstania, staral sa o ranených aj utečencov a poskytoval materiálnu a zdravotnú pomoc partizánskym a vojenským skupinám.
Dňa 9. mája 1945 bol obnovený ČSČK a jeho poslania, obnovila sa i divízia ČSČK pre Slovensko. Naďalej sa venovali všestrannej humanitárnej pomoci, sociálnej a samaritánskej činnosti pre domáce obyvateľstvo, zajatcov a repatriantov. Založili pátraciu službu Červeného kríža, poskytovali ošetrovateľskú, sociálnu pomoc a poradenstvo. V období socializmu obnovený Československý Červený kríž fungoval v rámci brigád Národného frontu a štát podporoval angažovanie sa ľudí v Červenom kríži. V roku 1952 Československá republika prijala zákon o Československom Červenom kríži.
Dňa 8. mája 1948 sa prvýkrát na návrh ČSČK zorganizovali oslavy Svetového dňa Červeného kríža a Červeného polmesiaca v deň narodenín Henryho Dunanta. Návrh prijala s pozitívnym ohlasom Liga spoločností červeného kríža. Vznikali zdravotnícke družiny ČSČK, ktoré pomáhali zdravotníctvu v prevencii, organizovali nábor bezpríspevkových darcov krvi, školenia prvej pomoci a plnili úlohy v civilnej ochrane obyvateľstva. Šírili zdravotnícku osvetu a poskytovali doplnkovú ošetrovateľskú službu v rodinách. Tiež poskytovali aktívnu pomoc pri očkovaní proti detskej obrne a zakladali letné detské tábory pre zdravotne postihnuté deti. V 60. rokoch vzniklo hnutie za rozvoj bezpríspevkového darcovstva krvi a ČSČK začal oceňovať darcov krvi plaketami prof. MUDr. Jana Janského. V roku 1983 ČSČK prvýkrát udelil medailu Za záchranu života. Začala sa organizovať dobrovoľná opatrovateľská služba. Na začiatku 90. rokov Červený kríž na Slovensku založil prvé domy humanity Červeného kríža, napríklad v Trenčíne, Žiline, Rožňave, Senici, Spišskej Sobote a Trebišove, mnohé z nich fungujú dodnes.
Slovenský Červený kríž (SČK) po roku 1993
Predchodcom Slovenského Červeného kríža, ktorý vznikol v roku 1993, bol Československý Červený kríž. V dňoch 8. a 9. mája 1993 sa vo veľkej zasadacej miestnosti Prešovskej univerzity uskutočnilo rokovanie delegátov Slovenského Červeného kríža (SČK) zo všetkých územných spolkov z celého Slovenska na ustanovujúcom zjazde, čím oficiálne vznikol samostatný Slovenský Červený kríž.
Kľúčové aktivity a dosiahnuté úspechy SČK
Slovenský Červený kríž (SČK) pomáhal pri riešení závažných problémov spoločnosti, v boji proti epidémiám, organizoval pomoc do zahraničia, zbierky pre hladujúcich a poskytoval sociálnu pomoc. SČK sa hneď zapojil do poskytovania humanitárnej pomoci po celom svete, napríklad v Rumunsku, Albánsku, krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a bývalej Juhoslávie, ale i v Rwande, Somálsku, Angole a Severnej Kórei. V roku 2000 v spolupráci s Rakúskym Červeným krížom vzniklo Koordinačné centrum Mobilných odberových jednotiek SČK. Po roku 2000 SČK začal spolupracovať s viacerými ministerstvami aj súkromnými spoločnosťami na rozličných projektoch, ako napríklad Mojakrvnaskupina.sk, Krajina záchrancov, vzdelávanie o bezpečnosti na cestách a ďalších. Tiež organizoval rekvalifikačné kurzy a prispieva k zamestnanosti obyvateľstva. Zapojil sa aj do európskej kampane Červeného kríža Bezpečnosť na cestách a pravidelne spolupracuje s Policajným zborom SR na preventívnych aktivitách. Výrazný úspech SČK zaznamenal, keď zorganizoval európsku súťaž ČK v prvej pomoci (FACE) vo Svidníku.
Činnosť SČK sa orientuje aj na bezpríspevkové darcovstvo krvi, výučbu prvej pomoci (od škôlok po autoškoly a podniky), vodnú záchrannú službu, vzdelávanie opatrovateliek i organizovanie rôznych zdravotno-výchovných podujatí pre verejnosť. Do platnosti vstúpila nová legislatíva v oblasti výučby prvej pomoci - kurz prvej pomoci sa stáva povinným pre všetkých žiadateľov o vodičské oprávnenie. Založenie Call centra - núdzovej linky sociálnej pomoci v Leviciach, terénne sociálne služby a rozširovanie asistenčnej služby SČK v zdravotníckych zariadeniach sú tiež dôležitými aspektmi ich práce. Dňa 8. februára 2012 vláda SR a SČK podpísali Zmluvu o vzájomných vzťahoch a spolupráci. Rozbehla sa dlhoročná a široká spolupráca SČK so spoločnosťou Kaufland - podpora bezpríspevkového darcovstva krvi, humanitárnej a sociálnej činnosti, ako aj kampaň Pomáhame potravinami.
Členom Slovenského Červeného kríža sa môže stať ktokoľvek od 5 rokov. Členovia tvoria členskú základňu SČK v jednotlivých zložkách, ako sú miestne spolky SČK, Mládež SČK, Vodná záchranná služba SČK. V súčasnosti eviduje takmer 70 000 členov a je najväčšou humanitnou organizáciou na Slovensku. Stará sa o ľudí na okraji spoločnosti - hendikepované deti, starých ľudí, týrané matky, ľudí bez domova, vytopených, vyhorených, zaplavených. Desiatky tisíc ľudí sú vyškolení v prvej pomoci, ročne sa podá pol milióna obedov (z toho polovica s rozvozom do bytu), 500 obyvateľov je v sociálnych zariadeniach nonstop a viac ako 400 000 balíčkov je doručených v rámci potravinovej pomoci pre sociálne odkázaných. Organizovanie oceňovania pre 11 000 mnohonásobných darcov ročne si tiež vyžaduje veľké úsilie. Vďaka pomoci Červených krížov z Británie, USA, Rakúska či Švajčiarska je SČK dnes sebestačný a aktívne pomáha aj iným krajinám. Slovenský Červený kríž je veľká otvorená rodina, do ktorej starostlivej náruče sa zmestia početní slabí, osamelí a chudobní, ktorí si momentálne nevedia a nemôžu pomôcť. Takmer každý môže prispieť ako dobrovoľník svojím časom alebo vecným či finančným darom na podporu aktivít.
Oslavy 100. výročia ČSČK a ocenenia
Pri príležitosti 100. výročia vzniku organizácie Červeného kríža na území bývalého Československa, si členovia tejto organizácie, darcovia krvi a hostia pripomenuli význam tohto jubilea. Reprezentačný ples Českého Červeného kríža, slávnostné zhromaždenia a predstavenie publikácie „Století s Červeným křížem“ boli len niektorými z udalostí venovaných tomuto významnému míľniku.
Storočná história SČK bola príležitosťou na ocenenie darcov krvi zlatou, diamantovou Janského plaketou a Kňazovického medailou. Zo Seničanov boli zlatou plaketou ocenení Ing. Marián Lisinovič a Jozef Búda, Kňazovického medailou Jarmila Barcaj Drinková, Pavol Škrha a Dušan Koníček. Pocty sa dostalo aj výrazným osobnostiam SČK v regióne, ako MUDr. Ivanovi Vavříkovi (bývalý riaditeľ OÚNZ v Senici), RNDr. Jozefovi Janoškovi (vedúci mikrobiologického oddelenia v NsP Myjava) a Anne Sadloňovej (vrchná sestra HTO NsP Myjava). Organizátori z Územného spolku SČK ďakovným listom ocenili aj prácu primátorov a starostov, inštitúcií, firiem a regionálnych médií (Naša Senica a TV Sen), ktorí pomáhajú napĺňať ciele SČK. Slávnostný podvečer pri 100. výročí vzniku SČK dotvárala cimbalovka a detský folklórny súbor Juránek z Borského Sv. Jura. Územný spolok SČK v Senici od 1. februára 1992 prevádzkuje Dom humanity na Kalinčiakovej ulici, v ktorom sa vykonávajú mnohé sociálne aktivity.
Pri príležitosti mimoriadneho výročia - 100 rokov od založenia ČSČK, ako najväčšej humanitárnej organizácie Čechov a Slovákov, sa konalo v jednej z obcí 7. júna 2019 slávnostné oceňovanie viacnásobných darcov krvi. Medzi ocenenými boli František Beňuš (držiteľ diamantovej plakety prof. MUDr. Janka Janského za 90 darovaní krvi), Iveta Špitálová a Ľubor Palkovič (držitelia zlatej Janského plakety), Ing. Jozef Mačuda a Daniel Benco (držitelia striebornej Janského plakety). Do histórie ČSČK prítomných podrobne zasvätila bývalá vedúca tajomníčka Územného spolku v Rimavskej Sobote - pani Júlia Oravcová. Oceňovanie budúcich darcov a organizovanie odberov krvi patrí k hlavným prioritám SČK, pretože darovať niekomu krv je ten najšľachetnejší dar, ktorý môže znamenať záchranu života a zdravia.