Úvod do debaty o štátnych sviatkoch v roku 2018
V roku 2018 sa na Slovensku rozprúdila intenzívna diskusia o štátnych sviatkoch, najmä v súvislosti so storočnicou vzniku Československa. Vládny návrh na vyhlásenie 30. októbra za jednorazový štátny sviatok nebol na júnovej schôdzi Národnej rady SR jedinou iniciatívou na uctenie si tejto významnej udalosti. Súčasne s ním doručila pätica opozičných poslancov do NR SR návrh vyhlásiť za štátny sviatok 28. október.
Historický význam 30. októbra: Martinská deklarácia
Dňa 30. októbra 1918 sa prostredníctvom Martinskej deklarácie prihlásili slovenskí politici k československej myšlienke. Ide nepochybne o dôležitú historickú udalosť. V roku 2018 si Slovensko pripomenulo 100. výročie prijatia Deklarácie slovenského národa z 30. októbra 1918 v Turčianskom Svätom Martine. Touto deklaráciou sa predstavitelia slovenského národa prihlásili k sebaurčovaciemu právu národov a k vzniku samostatného česko-slovenského štátu.
Politológ Juraj Marušiak označil Martinskú deklaráciu za významný politický dokument, ktorý by sa dal nazvať „prvým slovenským odbojom“. Vďaka nej sa dokázali zjednotiť najvýznamnejší predstavitelia slovenských politických síl a prihlásili sa k spoločnej Československej republike. Podľa Marušiaka bola deklarácia konsenzom rozhodujúcich politických síl napriek ideologickým rozdielom - od sociálnych demokratov cez národniarov, agrárnikov až po ľudákov. „Deklarácia vyjadrila vôľu rozísť sa s uhorskou štátnosťou a povedal by som, že v pravom zmysle slova na vtedajšie pomery a možnosti, ako sa vtedy dala robiť politika, to bol sebaurčovací akt Slovákov,“ uviedol Marušiak.
Alternatívny návrh: 28. október ako trvalý štátny sviatok
Československo však vzniklo 28., nie 30. októbra 1918. Pätica opozičných poslancov, konkrétne Ondrej Dostál (OKS, v klube SaS), Peter Osuský (SaS), Zuzana Zimenová (nezávislá), Viera Dubačová (SPOLU) a Martin Klus (SaS), predložila návrh vyhlásiť za štátny sviatok 28. október. Zdôvodňujú to tým, že demokratická a humanistická tradícia prvej Československej republiky je pre občanov Slovenskej republiky významným zdrojom národnej hrdosti a občianskeho sebavedomia. Táto tradícia je vo vedomí ľudí spojená s 28. októbrom a je to tak správne aj z historického hľadiska.
Poslanci Osuský a Dostál predložili rovnaký návrh už v júli predchádzajúceho roku, no parlament ho neschválil. „Ide o jeden z najvýznamnejších dní v novodobej histórii Slovenska a v októbri si pripomenieme jeho 100. výročie. 28. október jednoznačne patrí medzi štátne sviatky,“ argumentoval Osuský. Zároveň spolu s Dostálom presadzuje, aby v Bratislave vzniklo Masarykovo námestie. Ako poslanci miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Staré Mesto spolu s ďalšími miestnymi poslancami a starostom mestskej časti iniciovali v máji 2018 schválenie uznesenia, ktorým mestská časť žiada vyhlásiť časť Vajanského nábrežia, kde sa nachádza pamätník československej štátnosti a socha T. G. Masaryka, za Masarykovo námestie. OKS sa k tradícii prvej Československej republiky dlhodobo hlási a s viacerými organizáciami každoročne 28. októbra pripomína vznik štátu.
Počas trvania česko-slovenského štátu bol 28. október štátnym sviatkom. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 a prijatí zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch sa 28. október nedostal nielen do zoznamu štátnych sviatkov SR, ale dokonca ani medzi pamätné dni. Pamätným dňom ako Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu sa stal až v roku 1999. Odvtedy sa objavilo niekoľko pokusov preradiť 28. október medzi štátne sviatky.
Legislatívny proces a argumenty proti jednorazovému sviatku
Návrh novely zákona o štátnych sviatkoch, ktorá zavádzala 30. október 2018 ako jednorazový štátny sviatok, poslanci posunuli do druhého čítania.
Nesúhlas a obavy zamestnávateľov
Proti návrhu sa ostro postavili zamestnávatelia. Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka považoval odobrenie novely do ďalšieho čítania za populizmus. Argumentoval, že jeden štátny sviatok znamená zníženie hrubého domáceho produktu o 0,2 až 0,4 percenta. S návrhom na vyhlásenie jednorazového štátneho sviatku nesúhlasila ani koaličná SNS, ktorá sa stotožnila s obavami zamestnávateľov, že by išlo o precedens. Na vyhlásení 30. októbra 2018 za jednorazový štátny sviatok sa nedohodla ani tripartita.
Politické postoje a diskusie o počte sviatkov
Predseda OKS Ondrej Dostál považoval vládny návrh, presadený členmi vlády za SMER-SD napriek nesúhlasu zástupcov SNS a MOST-HÍD, za nezmyselný vzhľadom na to, že 30. október mal byť iba jednorazovým štátnym sviatkom, teda len v roku 2018. „Štátny sviatok nie je štátny smútok,“ podotkol.
Opozícia mala iné návrhy. Uvedomujúc si, že nie je vhodné, aby sa celkový počet štátnych sviatkov zvyšoval, navrhovala vymeniť 28. október za 1. september. „Preto navrhujeme, aby 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky bol preradený zo štátnych sviatkov medzi pamätné dni,“ uviedol Ondrej Dostál. Zdôvodnil to tým, že 1. september pripomína prijatie Ústavy SR v roku 1992, ktoré priamo súvisí so vznikom samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, pričom na túto udalosť sa už viaže ďalší štátny sviatok - 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky.
Národniari pripomenuli, že Slovenská republika má dva štátne sviatky, ktorými si pripomíname našu modernú históriu: Deň vzniku Slovenskej republiky a Deň Ústavy Slovenskej republiky. Tieto štátne sviatky považovali za dostatočné. Napriek počiatočným obavám a nesúhlasu koaličnej SNS s návrhom na vyhlásenie jednorazového sviatku, všetci prítomní národniari nakoniec zahlasovali za posunutie novely do druhého čítania.
Poslankyňa za OĽaNO Natália Milanová uviedla: „Ak chceme vzniku Československej republiky dať skutočne vážnosť a úctu, riešením je vyhlásiť za trvalý štátny sviatok 28. október.“ Diskusia o počte sviatkov bola živá aj počas jednofarebnej vlády Smeru, keď zamestnávatelia požadovali zrušiť dva štátne sviatky. Kabinet vtedy zvažoval možnosť zrušenia Dňa ústavy 1. septembra a sviatku Sedembolestnej Panny Márie 15. septembra, no cirkev bola proti a napokon sa s počtom sviatkov nepohlo.
Slovensko má celkovo päť štátnych sviatkov a desať dní pracovného pokoja. Kým počas štátneho sviatku má zamestnanec platené voľno, pamätné dni sú pracovné dni.
V politike: Rudolf Huliak vs. Tamara Stohlová
Právny rámec a mzdové zvýhodnenie pre 30. október 2018
Národná rada Slovenskej republiky prijala 12. septembra 2018 zákon č. 281/2018 Z. z., ktorým sa do zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch vkladá prechodné ustanovenie (§ 4a). V zmysle tohto ustanovenia bol v roku 2018 30. október štátnym sviatkom. Dôvodom tohto kroku bolo jubilejné sté výročie prijatia Deklarácie slovenského národa z 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine.
Tento jednorazový štátny sviatok, ktorý v roku 2018 pripadol na utorok, schválila NR SR pri príležitosti stého výročia prijatia Deklarácie slovenského národa a s tým spojeného založenia ČSR. Zákaz práce v dňoch štátnych sviatkov sa rozšíril novelou § 94, ods. 5 Zákonníka práce na všetky štátne sviatky, ktoré sú v Zákonníku práce výslovne vymenované. MPSVR SR pre tento mimoriadny sviatok do Zákonníka práce nezasahovalo.
Napriek tomu platilo, že zamestnanci, ktorí pracovali v tento deň, mali nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v štátny sviatok vo výške 100% priemerného zárobku. Toto zvýhodnenie bolo zavedené na základe komplexu opatrení pre zvýšenie miezd zamestnancom platných od 1. mája 2018, ktoré mzdové zvýhodnenie zdvojnásobili.