Cirkevné sviatky a ich význam

História prikázaných sviatkov siaha do raných kresťanských čias, keď sa veriaci začali pravidelne stretávať na liturgických sláveniach, aby si uctili nielen Pánov deň - nedeľu, ale aj významné udalosti ako Narodenie Pána či Zmŕtvychvstanie. Dodržiavanie prikázaných sviatkov nie je len otázkou povinnosti, ale predovšetkým príležitosťou na prehĺbenie viery, modlitbu a účasť na Eucharistii.

Niektoré dni sú v živote človeka významnejšie ako iné dni. Podobne je to aj v živote kresťana. Tým najvýznamnejším dňom pre kresťana by mala byť nedeľa. Vtedy slávime Ježišovo zmŕtvychvstanie. Okrem toho nás Cirkev osobitne pozýva aj v iné dni sláviť Eucharistiu. Týmto dňom hovoríme tiež prikázané sviatky.

Prikázané sviatky v Katolíckej cirkvi

V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na celej svätej omši, okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu (Kán 1247). Túto povinnosť splní aj ten, kto sa nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na svätej omši v deň slávnosti.

Medzi prikázané sviatky Katolíckej cirkvi patria:

• Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. januára
• Zjavenie Pána (Traja králi) - 6. januára
• Nanebovstúpenie Pána - pohyblivý sviatok, 40. deň po Veľkej noci. Pán Ježiš na štyridsiaty deň po svojom zmŕtvychvstaní pred očami apoštolov a iných učeníkov odchádza k svojmu Otcovi do neba.
• Najsvätejšie Kristovo Telo a Krv - pohyblivý sviatok. Je to slávnosť, ktorou si Cirkev uvedomuje nesmierny poklad, ktorý je skrytý v Eucharistii.
• Svätí Peter a Pavol, apoštoli - 29. júna. Obidvaja boli horliví kazatelia evanjelia. Petra ustanovil za hlavu Cirkvi sám Pán Ježiš a Pavol sa stal apoštolom pohanov. Obaja zomreli mučeníckou smrťou v Ríme okolo roku 67.
• Nanebovzatie Panny Márie - 15. augusta. Panna Mária, aj keď bola uchránená od každého hriechu, predsa musela podstúpiť smrť.
• Všetkých svätých - 1. novembra. Cirkev v tento deň slávi pamiatku všetkých Božích svätých a svätíc.
• Nepoškvrnené počatie Panny Márie - 8. decembra. Panna Mária bola pre zásluhy svojho Syna vopred uchránená od dedičného hriechu.
• Narodenie Pána - 25. decembra. Nikde vo Svätom Písme nenájdeme presný dátum narodenia Pána Ježiša Krista. Cirkev však na základe tradície už oddávna slávi Ježišovo narodenie 25. decembra.

Sviatky a spomienky spojené s dátumom 11. júna

Dátum 11. júna môže byť v cirkevnom kalendári spojený s viacerými významnými udalosťami, či už ide o konkrétne spomienky na svätcov, alebo o pohyblivé sviatky, ktoré naň v danom roku pripadnú.

Svätá Trojica - Sviatok jedného Boha v troch osobách

Katolícka cirkev si napríklad 11. júna (týždeň po Zoslaní Ducha Svätého, ktoré v danom roku bolo 4. júna) pripomína sviatok Najsvätejšej Trojice. Tvoria ju tri Božské osoby - Otec, Syn a Duch Svätý. Výraz "Trojica" (po grécky trias) prvýkrát použil Teofil z Antiochie okolo roku 180. Od 3. storočia náuka o Svätej Trojici - jeden Boh v troch Božských osobách - tvorí jeden z hlavných článkov kresťanskej viery. V Anglicku sa sviatok Najsvätejšej Trojice slávil v prvú nedeľu po Zoslaní Ducha Svätého už v 12. storočí ako osobitné privilégium, ktoré vymohol od Svätej stolice biskup a mučeník sv. Tomáš Becket (1118-1170).

V roku 1198 bol založený rád trinitárov (Ordo Sanctissimae Trinitatis), ktorý spolu s rádom cisterciánov v 13. storočí horlivo šíril úctu k Svätej Trojici a presadzoval oficiálne zaradenie tohto sviatku do cirkevného kalendára. Viera všetkých kresťanov má základ v Najsvätejšej Trojici a kresťania sú krstení "v mene Otca i Syna i Ducha Svätého". V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) sa sviatkom Svätej Trojice uzatvára svätodušný kruh.

Svätci a blahoslavení slávení 11. júna

Na 11. júna pripadajú aj spomienky viacerých svätých a blahoslavených osobností, ktoré svojím životom prispeli k šíreniu kresťanskej viery a príkladného života.

Blahoslavená Maria Candida Schinina (1844-1910)

Narodila sa 10. apríla 1844 v Raguse na Sicílii ako piata dcéra kresťanského šľachtica Jána Battista Schinina a Rosalie Arezzo Grimaldi. Maria mala ďalších sedem súrodencov. Bola pokrstená v tom istom mesiaci. Rodina mala doma ako učiteľa svojich detí kňaza. Od útleho veku Maria nepreukazovala žiadnu náklonnosť k viere či k náboženstvu, ani v sebe ani vo svete. V mladosti sa Maria vzhľadom k požiadavkám doby venovala móde, hre na klavír a v domácom prostredí sa zúčastňovala rada aj tanečných zábav.

Svätá Paula Frassinetti (1809-1882)

Narodila sa 3. marca 1809 v Janove ako tretie dieťa v rodine Jána Krstiteľa (Giovanni Battista) a Angely Frassinettiovcov. Pochádzala z piatich detí. Pokrstená bola v deň svojho narodenia. Keď mala deväť rokov, zomrela jej matka. Keďže mala len bratov, na ňu pripadla starosť o domácnosť. Hlboko sa jej dotkol deň jej prvého svätého prijímania a takisto kňazská vysviacka jej brata Jozefa. S ním sa veľa rozprávala o duchovných veciach.

Blahoslavená Jolana Uhorská (1235-1298)

Jolana (Jolanta, Jolanda, Jolenta), ktorej meno znamená "fialka" (gr.), bola dcérou uhorského kráľa Bela IV. a neterou svätej Alžbety Uhorskej. Narodila sa v roku 1235. Vychovávaná bola v duchu kresťanstva. Zaslúžila sa o to hlavne jej staršia sestra svätá Kinga (Kunigunda). Aj jej ďalšiu sestru Margarétu Uhorskú si uctievame ako svätú. Belo IV. bol františkánskym terciárom. Celá rodina mala vo veľkej úcte svätú Hedvigu, svätého Štefana a svätého Ladislava. Jej sestra Kunigunda sa vydala za poľského kráľa Boleslava V.

Svätý Ján González (okolo 1430-1479)

Svätý Ján González, ktorého meno Ján znamená "Boh je milostivý" (hebr.), sa narodil v Sahagúne (San Facundo) v španielskom kraji León okolo roku 1430. Jeho otec sa volal tiež Ján González a matka Senzia Martinezová. Obaja patrili k slávnemu rodu Castrillovcov. Spolu mali sedem detí a Ján bol najstarší. Rodičia ho dali na výchovu k benediktínom, kde sa vzdelával vo vedách a napredoval v nábožnosti. Rád sa modlil, postil sa, napriek svojej živej povahe mal rád samotu.

Svätý Barnabáš - "Syn útechy"

Význam mena Barnabáš je "syn útechy" (hebr.). Jeho atribútmi sú skala a Matúšovo evanjelium. Je patrónom debnárov, tkáčov, a pomáha pri sporoch, smútku, pred dažďom a krupobitím. Život svätého Barnabáša poznáme len veľmi málo z toho, čo sa píše o ňom v Novom Zákone, najmä v Skutkoch apoštolov. Bol Hebrejom z Léviho pokolenia a rodom z Cypru. Najprv sa volal Jozef Josiali. Meno Barnabáš dostal od apoštolov alebo od prvých kresťanov vďaka tomu, že vedel pekne hovoriť a mal osobitný dar iných presviedčať a potešovať.

Pri čítaní Skutkov apoštolov nás zarazí veľký počet spolupracovníkov, ktorí sprevádzali svätého Pavla počas jeho života. Apoštol pohanov sa vedel spoliehať na iných, bol otvorený spolupráci a nerobil všetko sám. „Svätý Pavol nevystupuje ako sólista, ako izolovaný jednotlivec, ale spolu s týmito spolupracovníkmi v ‚my‘ Cirkvi. Toto Pavlovo ja nie je izolovaným ja, ale ja v my Cirkvi, v my apoštolskej viery“ [1]. Medzi jeho najbližšími spoločníkmi, ktorí zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu, vyniká postava svätého Barnabáša.

Bol to Žid z kmeňa Lévi, pôvodom z Cypru. Bol jedným z prvých, ktorí prijali vieru v Jeruzaleme po Ježišovom zmŕtvychvstaní. Aby zmiernil potreby najbiednejších, predal pole a peniaze dal apoštolom (porov. Sk 4, 37). Tento prejav štedrosti nebol ojedinelým činom, ale čímsi stálym, čo sa tiahlo celým jeho životom. Keď do Jeruzalema dorazila správa o dobrom prijatí evanjelia v sýrskej Antiochii, apoštoli poslali Barnabáša. „Keď ta prišiel a videl Božiu milosť, zaradoval sa a povzbudzoval všetkých, aby vytrvali v Pánovi, ako si zaumienili v srdci“ (Sk 11, 23). Neskôr sa vydal do Tarsu hľadať Saula; našiel ho a odišiel s ním do Antiochie. „Vyslaní Duchom Svätým“ (Sk 13, 4) celý rok spoločne pracovali na evanjelizácii tohto významného mesta a práve tam prvýkrát nazvali učeníkov „kresťanmi“. Neskôr sprevádzal svätého Pavla na jeho prvej misijnej ceste, keď prechádzal oblasťami Cypru a Malej Ázie v dnešnom Turecku (porov. Sk 13-14). Pre Pána znášali „plní odvahy“ (Sk 13, 46) mnohé ťažkosti. Napriek tomu sa vďaka svätému Barnabášovi „Pánovo slovo rozšírilo po celom kraji“ (Sk 13, 49).

BARNABÁŠ je opísaný ako „muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery“ (Sk 11, 24). Vo svojom živote, od prvých apoštolských skúseností až po svoju smrť, bol neúnavným svedkom evanjelia. Jeho apoštolská horlivosť pramenila z Kristovho príkazu, ktorý sme počuli na jeho sviatok: „Choďte a hlásajte: Priblížilo sa nebeské kráľovstvo. Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. Neberte si do opaskov ani zlato, ani striebro, ani peniaze; ani kapsu na cestu si neberte, ani dvoje šiat, ani obuv, ani palicu, lebo robotník si zaslúži svoj pokrm“ (Mt 10, 7-10). Barnabášov život bol plný intenzívnej činnosti, pretože práve v tejto misii našiel zmysel svojho života. Pracoval pre evanjelium s úplnou štedrosťou, ako to Pán žiadal od svojich učeníkov: „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte“ (Mt 10, 8). Podľa Skutkov apoštolov Boh požehnal jeho kroky hojným ovocím: napríklad po jeho kázaní v Antiochii „sa k Pánovi pridal veľký zástup“ (Sk 11, 24). Dôvera v Boha podporovala celé jeho dielo. V deň jeho sviatku nám liturgia vkladá do uší prosbu k Bohu: „daj, prosíme, aby sa Kristovo evanjelium, ktoré on tak neochvejne šíril, stále s vierou ohlasovalo slovami i skutkami“ [2].

PAVOL A BARNABÁŠ mali na začiatku druhej misijnej cesty nezhody kvôli mladému kresťanovi Markovi. Barnabáš ho chcel vziať so sebou, ale Pavol to odmietol, pretože Marek ich počas predchádzajúcej cesty opustil (porov. Sk 13, 13; 15, 36-40). Kvôli tomuto rozdielu sa ich cesty rozišli. Barnabáš s Markom odišli na Cyprus (porov. Sk 15, 39), kým Pavol pokračoval v ceste bez nich. V skutočnosti sa nezhody môžu vyskytnúť aj medzi svätými. Je normálne, že niektorí majú iné názory alebo sú citliví na iné veci ako ostatní. „Svätí nespadli z neba. Sú to ľudia ako my, aj so zložitými problémami. Svätosť nie je o tom, že nikdy neurobíme chybu alebo nikdy nezhrešíme. Svätosť rastie so schopnosťou obrátenia, pokánia, ochoty začať odznova a predovšetkým so schopnosťou zmierenia a odpustenia (...). Preto to, čo nás robí svätými, nie je skutočnosť, že sme nikdy neurobili chybu, ale schopnosť odpustenia a zmierenia“ [5].

Prostredie prvých kresťanov, v ktorom žil svätý Barnabáš, môže byť pre nás vzorom, a to pre ich jasné presvedčenie, že evanjelium osvetľuje životy, ktoré sa od seba veľmi líšia. Je pochopiteľné, že svätý Josemaría mal oči upreté na tieto prvé spoločenstvá. Z tohto dôvodu „rozmanitosť, ktorá existuje a vždy bude existovať medzi členmi Opus Dei, je (...) prejavom dobrého ducha, čistého života, rešpektovania legitímnej voľby každého z nich“ [6]. Na príhovor svätej Márie môžeme prosiť Boha o apoštolský zápal svätého Barnabáša a o milosť oživovať kresťanské prostredia, ako to robili títo prví učeníci. Všetci kresťania slúžia evanjeliu tak, že sa spoliehajú na dary, ktoré nám Boh dal, a podľa svojho osobného povolania. Aby sme boli stále verní, spoliehame sa na pomoc našej nebeskej Matky, Kráľovnej apoštolov.

Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi (Božie Telo)

Po sviatku Najsvätejšej Trojice nasleduje ešte aj ďalší sviatok - Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, ktorý je známy ako Božie telo. V danom roku, keď pripadla Trojica na 11. júna, sviatok Božieho tela pripadol na štvrtok 15. júna.

Je to mimoriadne krásna a vzácna slávnosť, kde si uctievame Eucharistiu, ktorú ustanovil Pán Ježiš pri Poslednej večeri na Zelený štvrtok. Významný podnet pre zavedenie Slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi treba vidieť v opakujúcich sa videniach bl. Juliány z Luttichu z roku 1209, ktorá videla žiarivý mesiac s tmavým miestom, čo jej bolo vyložené tak, že v ročnom cykle liturgických sviatkov chýba sviatok Eucharistie. Práve ona naliehala na svojho biskupa Róberta z Luttichu, aby tento sviatok zaviedol, preto sa po prvýkrát slávil v jeho diecéze v roku 1246.

Neskôr pápež Urban IV., kedysi pôsobiaci v Luttichu, predpísal bulou Transiturus de hoc mundo slávenie tohto sviatku pre celú Cirkev v roku 1264. Tradícia hovorí, že na jeho prianie pripravil liturgické texty na tento sviatok pre omšu a Liturgiu hodín svätý Tomáš Akvinský. Kňaz Daniel Dian pripomína, že spočiatku sa slávnosť konala len v chrámoch. Pápež Ján XXII. upravil slávenie sviatku tak, aby sa slávnosť konala so slávnostným sprievodom, pri ktorom sa má niesť ulicami Oltárna sviatosť.

Postupne sa na Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi na mnohých miestach konali triumfálne sprievody s Najsvätejšou sviatosťou v monštrancii, pri ktorých oslavujeme Krista Spasiteľa. Procesie sú v Cirkvi starobylou formou oslavy Boha. Cirkev v Enchiridion liturgicum z roku 1960 hovorí, že slávnostné verejné modlitbové pobožnosti veriaceho ľudu, ktoré sú vedené duchovnými podľa svojho poriadku z jedného posvätného miesta na iné posvätné miesto, sa majú konať ako pripomienky obsiahnutého Božieho dobrodenia, tiež ako vďaky za obsiahnutú Božiu pomoc. Procesie poznali už pohania v Egypte i Babylone, najmä z psychologických dôvodov. V Starom zákone židovský národ konal procesie s Archou zmluvy, pred ktorou kráľ Dávid dokonca tancoval na oslavu Boha. Nie je prekážkou, že Cirkev prebrala tento spôsob oslavy Boha. V 5. storočí sa konala procesia na sviatok Obetovania Pána. Tiež v tomto storočí sa konali v Jeruzaleme podľa výpovede pútničky Egérie iné procesie. V Ríme sú známe Stationes procesie, ktoré sa konajú z rôznych rímskych kostolov. Už svätý Ambróz a svätý Augustín spomínajú procesie s relikviami mučeníkov.

Tradícia procesií sprevádza aj jeden z najväčších cirkevných sviatkov, ľudovo nazývaný Božie telo, je zviditeľnením viery v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii, tajomstvo Ježišovho Tela a Krvi, na ktoré sa pri každej omši premieňa chlieb a víno. Účastníci procesie sa postupne zastavujú pri štyroch oltároch, symbolizujúcich štyri svetové strany. Sprievod tak naznačuje Božiu ochotu a ústretovosť aj voči tým, čo ho nepoznajú. „Oltáriky“ vytvoria rodiny zo zelene, kvetov a domácich devocionálií (predmety, ktoré sa používajú na prehĺbenie nábožnosti: obrázky, krížiky, ruženec, medailóny a podobne) pred svojimi domami. Na týchto miestach sa koná bohoslužba, verejná poklona a udelenie požehnania Eucharistiou. Deti na znak svojej úcty a lásky k Bohu rozsypávajú na cestu lupene kvetov a veriaci zhromaždení v procesii spievajú náboženské piesne.

Veriaci, ktorí sa zúčastnia na Eucharistickej procesii tak vonku, ako aj vo vnútornom priestore chrámu, môže získať za zvyčajných podmienok úplné odpustky. Popri sviatku Božieho tela sa od 17. storočia slávil aj sviatok Predrahej Krvi. Blahoslavený Pius IX. v roku 1849 rozšíril tento sviatok na celú Cirkev a ustanovil, aby sa svätil na prvú nedeľu mesiaca júla. V roku 1914 svätý Pius X. ustanovil jeho slávenie na 1. júla. Posledná reforma liturgického kalendára spojila oba sviatky a zaviedla spoločné slávenie Božieho Tela a Krvi na štvrtok po slávnosti Najsvätejšej Trojice, alebo v nasledujúcu nedeľu. Spojením sviatkov Kristovho Tela a Krvi sa vyjadruje pôvodný úmysel pápeža Urbana IV., ktorý vo svojej bule písal o jednotnom tajomstve Eucharistie, ktoré zahŕňa tak Ježišovo Najsvätejšie Telo ako aj jeho Krv. Slávenie tejto slávnosti v súčasnosti nám chce pripomínať veľké tajomstvo Kristovej lásky k nám. Každá svätá omša je vlastne obetou, pri ktorej sa premieňa chlieb na Kristovo Telo a víno na Kristovu Krv. Tak to chcel samotný Ježiš Kristus.

Ďalšie významné cirkevné sviatky a spomienky

Okrem spomenutých prikázaných sviatkov a slávností existuje v cirkevnom kalendári mnoho ďalších významných dní, ktoré pripomínajú dôležité udalosti alebo svätcov:

• Najsvätejšie meno Ježiš - 3. januára
• Obetovanie Pána - 2. februára
• Svätý Jozef, ženích Panny Márie - 19. marca
• Zvestovanie Pána - 25. marca
• Narodenie svätého Jána Krstiteľa - 24. júna
• Návšteva Panny Márie - 2. júla
• Svätí Cyril a Metod, slovanskí vierozvestovia - 5. júla
• Premenenie Pána - 6. augusta
• Narodenie Panny Márie - 8. septembra
• Povýšenie Svätého kríža - 14. septembra
• Sedembolestná Panna Mária - 15. septembra
• Spomienka na všetkých verných zosnulých - 2. novembra
• Výročie posvätenia Lateránskej Baziliky - 9. novembra
• Nášho Pána Ježiša Krista Kráľa neba i zeme - pohyblivý sviatok (napr. 22. novembra)
• Svätý Štefan, prvý mučeník - 26. decembra
• Svätá Rodina - pohyblivý sviatok (napr. 27. decembra)

Okrem týchto pevných dátumov sú aj pohyblivé sviatky, ktoré sa viažu na Veľkú noc:

• Popolcová streda
• Palmová (Kvetná) nedeľa
• Veľký piatok
• Veľkonočná nedeľa
• Veľkonočný pondelok
• Turíčny pondelok
• Najsvätejšie Srdce Ježišovo
• Zoslanie Ducha Svätého
• I. Adventná nedeľa

Medzi ďalšie cirkevné spomienky a slávnosti, ktoré majú regionálny alebo osobitný význam, patria aj Celodenná poklona Sviatosti Oltárnej, slávnosti Prvého svätého prijímania a Hody - Posvätenie chrámu.

tags: #11 #jun #sviatok #cirkevny