Vianočné zvyky a tradície Božidary Turzonovovej

Vianoce sú pre mnohých obdobím pokoja, no pre hereckú stálicu Božidaru Turzonovovú to platí dvojnásobne. Hoci je babičkou, nespomaľuje a jej kalendár je nabitý pracovnými povinnosťami. O to viac sa teší na sviatky, ktoré prežíva o čosi výnimočnejšie. Slávna slovenská herečka, ktorú si mnohí pamätajú aj ako Janku Nitschneiderovú z Paneláku, prežíva sviatky v kruhu rodiny a tých najbližších.

Rodinné stretnutia a vzťahy s vnúčatami

Božidara Turzonovová je mamou dvoch dcér a starou mamou šiestich vnúčat. Tým, že je stále pracujúcou babičkou, jej dcéry a vnúčatá vedia, že s ňou nemôžu vždy počítať. Napriek tomu sa na blížiace Vianoce teší a prežije ich v kruhu najbližších a trochu nostalgicky, aj napriek tomu, že mnohé z jej vnúčat už dávno vyleteli z hniezda a majú vlastné životy.

Herečka zdôrazňuje, že jej vnúčatá už sú priveľké na rozmaznávanie, no vyhľadáva možnosť byť s nimi čo najviac. „Rada ich lákam k sebe, napríklad na obed. Na rybu alebo na jedlo podľa ročného obdobia. Alebo ich na obed niekam pozvem,“ hovorí. Čo sa týka vianočných darčekov, niekedy sa jej podarí kúpiť ich v predstihu, ak natrafí na ponuku, ktorej neodolá. Svojmu najmladšiemu vnukovi, ktorý má desať rokov, nemá problém zaobstarať darček aj na poslednú chvíľu, lebo obchody sú dnes tovarom doslovne prepchaté. Napriek tomu sa občas nevie rozhodnúť, čo by jej vnúčatá potešilo, preto sa ich pýta a vyzvedá. „Občas mi to povedia a uľahčia mi to. Vtedy robím všetko pre to, aby som im prianie splnila.“

Pre Božidaru Turzonovovú sú Vianoce predovšetkým o stretnutiach, rozhovoroch a vzájomnej blízkosti. „Sme radi, keď sa zídeme. Chceme byť počas týchto dní - pokiaľ je to možné, čo najviac spolu,“ potvrdzuje.

Vianočné rituály a kulinárske tradície

Božidara Turzonovová dodržiava viaceré vianočné zvyky. „Áno, zapaľujem adventné sviečky, podľa mňa je to veľmi milý zvyk. Mám to rada,“ hovorí. Má aj špeciálne vianočné rituály, z ktorých jeden dodržiavali už jej rodičia a druhý mal rád jej zosnulý manžel. „Tak nikdy nezabúdame na med, vianočné oblátky a cesnak. Aby sme boli zdraví. Urobíme si na čelo medový krížik.“

Pokiaľ ide o vianočné menu, herečka varí rybaciu polievku. Vyprážaný kapor deťom príliš nechutí, všetci milujú dobrého lososa. „Tak aj počas tohto roku bude losos, ale nezabudnem podľa tradície ani na podkovičky z kapra a náš domáci vianočný šalát. Recept naň mám od mamy. Je podobný ako klasický majonézový, ale s trochu inými ingredienciami a musím ho vždy pripraviť za plný kotol,“ prezrádza. Kapustnicu a aj ryby robí tiež ona.

Rodinné stretnutia sú pre ňu dôležité. Má skvostnú sestru s vlastnou rodinou a vnúčatami. V minulosti, keď ešte žili jej rodičia, prichádzali k nim aj oni, a tiež ich rodinný kamarát a všetci mladí. „Máme obrovský stôl, zmestí sa tam aj s deťmi 17 ľudí,“ spomína. V posledných rokoch sa schádza len jej najbližšia rodina a niektoré z jej dospelých vnúčat pricestujú zo zahraničia.

Tradíciu zdobenia vianočného stromčeka u nich vždy robil otec Jozef, potom mu asistovala staršia dcéra, neskôr vnúčatá Alex a Mariam. „A Mariam výzdobu teraz celkom prevzala, ozdoby po Vianociach aj odkladá. Presne vie, kde sa čo uloží, robí to podľa otcovej tradície a vzoru. Máme všelijaké pekné ozdoby.“

Hudobné Vianoce a spomienky

Hudba hrá v rodine Božidary Turzonovovej dôležitú úlohu. Vnučka Aninka študuje muzikológiu v Utrechte a vnuk Alex hrával na violončele. „Mali sme jedno nádherné štvorručné klavírne číslo, ktoré som hrala s tým vnúčaťom, ktoré práve chodilo na klavír, ale teraz nemôžem nájsť tie noty. Musíme nacvičiť niečo iné,“ vraví s úsmevom. Večer musí byť dôstojný a pekný, a všetko sa v posledných rokoch chystá najmä kvôli jej osemročnému vnukovi. Nálada neklesá: „Pamätám si z detstva, že nálada klesala, keď sme sa pozreli a jeden človek tvrdo spal. Môj drahý otec.“

Herečka s láskou spomína aj na vianočné ozdoby. „Poliaci mali nádherné ozdoby! Vždy sme odtiaľ niečo doniesli.“

Kariéra a odkaz Božidary Turzonovovej

Božidara Turzonovová, herečka a pedagogička, sa narodila 28. mája 1942 v Sofii, no vyrastala na Slovensku. Vyštudovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave a hneď po jej absolvovaní v roku 1963 sa stala členkou činoherného súboru SND, kde pôsobí dodnes, čo je úctyhodných 62 rokov. Patrí medzi najvýraznejšie a najobsadzovanejšie filmové a televízne herečky, s desiatkami hraných filmov a známymi televíznymi seriálmi.

Už od 60. rokov bola veľmi výrazne obsadzovaná slovenskými aj českými filmovými režisérmi. Spomedzi filmov z dielne slovenských režisérov spomeňme napríklad Víkend za milión Dušana Trančíka, Suzanne Dušana Rapoša či Orbis Pictus Martina Šulíka, za ktorý bola nominovaná na Českého leva za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Z českej produkcie sú to diela ako Hry lásky šálivé, Akce Bororo, Bouřlivé víno, Príbeh lásky a cti či divákmi veľmi obľúbená snímka Božská Ema. Za svoju tvorbu získala mnoho ocenení.

Dôležitou sa stala aj jej pedagogická činnosť, prednášala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a stala sa prvou dekankou Fakulty dramatických umení na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Stvárnila aj viacero postáv v televízii, predovšetkým pani Janku zo seriálu Panelák. Jej manželstvo s Jozefom Adamovičom trvalo viac než pol storočia, pričom mu Božidara stála vždy po boku aj v najťažších chvíľach. Jozef Adamovič odišiel do hereckého neba 2. augusta 2013.

Dnes exceluje napríklad v Ruských denníkoch, v inscenácii Čaj a apokalypsa, v Sove, v Salemských bosorkách či v Malých ženách. Účinkuje aj v Divadle GUnaGU (Riaditeľky zemegule) a v Štúdiu L+S (Pani plukovníková). Stále veľa hrá a v deň predstavenia myslí na ťažšie pasáže už od rána, ktoré si musí určite zopakovať. Napríklad úloha Pani plukovníková v Štúdiu L+S je veľmi ťažká.

Nová vianočná pieseň a verejné aktivity

Božidara Turzonovová sa stala aj tvárou kampane STVR a Národnej banky Slovenska, ktorá ukazuje, ako sa vyhnúť pokusom o podvody, zacielené najmä na seniorov. Je považovaná za výborný príklad aktívneho prístupu k životu bez ohľadu na vek.

Unikátne hudobné spojenie priniesla novinka „Vianoce s Božidarou“, v ktorej sa stretli skupina NO NAME a herecká legenda. Autorom hudby aj textu je Igor Timko. Pieseň nahrali spoločne so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu a premiéru mala v rámci charitatívneho galavečera Noc nádejí. „Vianoce sú vskutku jednou z posledných istôt, ku ktorej počas roka smeruje väčšina sveta. A z toho sme vychádzali pri tvorbe piesne. Po dokončení textu a melódie sme následne hľadali niekoho, kto je dostatočne čistý a skúsený životom na to, aby to mohol interpretovať,“ vyjadrili sa tvorcovia k angažovaniu herečky. Jej legendárny spevácky výstup sa spája s realizáciou muzikálu Na skle maľované.

„Trošku som váhala, lebo už som dlho nespievala a v minulosti som spievala spravidla sama. Keď som však čítala ten text, ktorý ma zasiahol, tak som súhlasila,“ hovorí Božidara Turzonovová. Text piesne považuje za úžasný a vychádzajúci z kontextu doby a životného pocitu. Novinka „Vianoce s Božidarou“ je vôbec prvým výhradne slovenským duetom kapely NO NAME.

Reflexie o živote, umení a hodnotách

„Čím som staršia, tým som duchovnejšia,“ hovorí Božidara Turzonovová. Vianoce sú pre ňu aj časom rozjímania, historickým sviatkom, ktorý nás vracia do minulosti. Myslí si, že odvtedy, čo bola korona, sa ľudia zamýšľajú o niečo hlbšie. „Doba je bizarná, ale to vlastne vždy bola. Vždy sa objavovali neuveriteľné výroky či epizódy.“

Herečka sa zamýšľa aj nad kritickým myslením: „Stále nás nabádajú, aby sme kriticky mysleli, ale keď máš kriticky myslieť, musíš mať kritériá. Najčastejšie sa hovorí o hodnotových kritériách, ale to nestačí. Musíš mať nejaký fundus. Odborné znalosti, skúsenosť.“ Poukazuje na to, že hodnoty vyrastajú z faktov, nie náhodne podľa želaní. Verí, že umelá inteligencia nemusí vždy správne uhádnuť tieto hodnoty.

V divadle je pre ňu vzácna práve tá väzba medzi divákmi a hercami, to zvláštne fascinujúce prepojenie medzi hľadiskom a javiskom. „Áno, to prepojenie je zázrak. Prúdia tadiaľ aj nevyslovené myšlienky, inotaje.“ V minulosti existovala tichá dohoda, ľudia chápali každú narážku. Dnes to už nie je nutné a niekedy sa táto väzba oslabuje prílišným experimentovaním a intelektualizovaním. Napriek kritickým hlasom k predstaveniu Malé ženy, na ktoré chodí väčšinou mládež, tá „starina z minulého storočia“ zrazu mladých imponuje. „Jeho výtvarná stránka, možno až na pokraji gýča, hudba, vzťahy, tá starina z minulého storočia, zrazu mládeži imponuje. Prečo?“ pýta sa.

Božidara Turzonovová, ktorá bola aj Svätou Janou, želá čitateľom to, čo sebe a blízkym: „Mám na mysli, že žijeme v skľučujúcich okolnostiach, mám na mysli tie strašné vojnové udalosti či pandémie. A želám sebe aj nám všetkým, aby sme napriek tomu všetkému aj všetkým klimatickým katastrofám, ktoré sa opakujú vo svete čoraz hustejšie, aby sme si uvedomovali, aké je vzácne, keď máme prácu, keď sme zdraví, keď sme pohromade, keď sa máme radi.“

tags: #bozidara #turzonovova #vianoce