S Vianocami sa spája množstvo vianočných tradícií, ktoré prežili až dodnes. Vianočné sviatky sú plné symbolov, ktoré berieme ako samozrejmosť - od adventného venca a kalendára až po vianočný stromček. Za každým z nich sa však skrýva fascinujúci príbeh, ktorý sa formoval stáročia. Vianočné sviatky sa nezadržateľne blížia a s nimi aj záplava vôní, svetiel, dekorácií a milých tradícií. Mnohé z týchto zvykov sú už pre nás také prirodzené, že nad nimi ani nepremýšľame.
Vianočný stromček: Od pohanského zvyku k celosvetovej tradícii
Jedným z najkrajších symbolov Vianoc je vianočný stromček. Vianočný strom patrí nespochybniteľne k tým najkrajším symbolom Vianoc. Ozdobený vianočný stromček sa stal na prelome 18. a 19. storočia neodmysliteľným a bezpochyby tým najkrajším symbolom Vianoc.
Pôvod a symbolika
Možno vás to prekvapí, ale ozdobený stromček nebol s počiatku vôbec spojený s kresťanstvom, jeho pôvod nie je ani biblický a ani kresťanský. Pôvodom bol pohanský zvyk, pri ktorom sa počas slnovratu vešali jedľové vetvy alebo iné zelené rastliny pred dvere domu. Zelené rastliny, teda aj jedľa, symbolizovali plodnosť a životnú silu. Počas zimného slnovratu mali jedľové vetvy navyše odháňať zlých duchov. Vždyzelené rastliny a stromy už po stáročia predstavovali prísľub jari a večného života, a preto si zelená farba našla miesto aj v súčasných tradíciách.
Rozšírenie tradície
Tradícia zdobenia stromčekov pochádza z Nemecka, kde sa nachádzajú aj počiatky vianočného stromčeka. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka. Predpokladá sa, že v roku 1597 stál v adventnom období v cechu v Brémach ozdobený vianočný stromček, ktorý je historicky doložiteľný. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Populárna bola najprv medzi šľachtou, neskôr medzi mešťanmi a nakoniec prenikla až na vidiek. V 17. storočí mala väčšina bohatých mešťanov a vysokých úradníkov ozdobený strom v obývačke. Vianočný stromček sa spomína už v knihe „Utrpenie mladého Werthera“ od Goetheho z roku 1774.
V 19. storočí sa vianočný stromček začal šíriť po celej Európe a aj ďalej. Harvardský profesor s nemeckými koreňmi si v roku 1832 postavil vianočný stromček vo svojej obývačke a preniesol tak tento zvyk do Severnej Ameriky. Súčasná popularita ozdobeného stromčeka sa prekvapivo pripisuje kráľovnej Viktórii. O prvenstvo prvého ozdobeného vianočného stromčeka sa dodnes sporia Tallinn (Estónsko) a Riga (Lotyšsko). Cirkev sa dlho bránila tomuto „nekresťanskému“ zvyku. Až od polovice 20. storočia bolo dovolené stavať vianočné stromčeky v kostoloch. V roku 1982 priniesol pápež Ján Pavol II. vianočný stromček prvýkrát do Vatikánu.
Vianočný stromček na Slovensku
Na naše územie sa tento zvyk dostal až na konci 19. a začiatku 20. storočia. Pred príchodom vianočného stromčeka ľudia vo svojich domoch vystavovali malé betlehemy, ktoré pripomínali podstatu tohto sviatku. Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské, a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami.
Evolúcia vianočných ozdôb
Pôvodné vianočné stromčeky nemali takú podobu ako dnes a boli zdobené veľmi jednoducho a skromne. Stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov. V 16. storočí sa vianočné stromčeky ozdobovali najmä jedlými ozdobami, ako napríklad jabĺčkami. Obyčajní občania používali ovocie alebo orechy či vlastnoručne upečené sušienky.
Svetielka na stromčeku
Čo by to bol za vianočný stromček, keby nesvietil? Na začiatku to boli klasické sviečky, ktoré sú symbolom svetla a čistoty a v ľudovej kultúre mali význam ako ochrana pred nebezpečnými silami. Neskôr sa objavili prskavky. V 19. storočí elektrické vianočné osvetlenie bolo prvýkrát predvedené v roku 1882 v USA. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes.
Vraví sa, že to bol práve Martin Luther, teológ zo šestnásteho storočia, ktorý prišiel s nápadom Vianočných svetielok na stromčeku. Legenda vraví, že jednej noci kráčal lesom a bol doslova očarený hviezdami, ktoré žiarili skrze stromy. Keď sa vrátil domov, tento kúzelný úkaz pretvoril na vlastnom stromčeku, kde ho dozdobil niekoľkými zapálenými sviečkami. Dnes je vysvietený stromček akousi stálicou v našich domácnostiach. Vianočné svetielka na stromček dnes vešiame aj vďaka teológovi Martinovi Lutherovi.
Vianočné gule a iné ozdoby
V polovici 19. storočia sa začali vyrábať ručne fúkané sklenené gule ako dekorácia na stromček. Vianočné gule, ako ich poznáme dnes, boli patentované v roku 1889 Francúzom Pierrom Duponom. Najskôr boli jednofarebné a fúkané z jemného skla. Obľubu si získali prakticky okamžite a čoskoro sa začali objavovať s rôznymi maľovanými ornamentmi, kvetmi či symbolmi kresťanstva. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi. To sa zmenilo, keď sa vianočné gule počas industrializácie začali vyrábať hromadne a zrazu boli dostupné pre všetkých.
Tipy na moderné zdobenie
Na otázku, či vytiahnuť staré ozdoby z pivnice, alebo radšej kúpiť nové, sa odporúča kombinácia. Spotrebitelia majú základné zásoby gúľ, hviezd a sviečok, ktoré na stromčeku radi vidia opakovane, a preto je ťažisko v regáloch na doplnkových prvkoch.
Stromček sa často zdobí červenou, zelenou a zlatou farbou. Sú to farby, ktoré v obývačke vykúzlia vianočnú náladu. Červená a zlatá symbolizujú teplo a harmóniu. Naopak, pri zelenej farbe je potrebná opatrnosť, keďže gule v tomto odtieni nemusia príliš vyniknúť od samotného vianočného stromčeka. Pri správnej kombinácii však aj zelené odtiene pôsobia harmonicky. Od prílišného množstva ozdôb na stromčeku sa v každom prípade odporúča upustiť. Preplnené stromčeky pôsobia neusporiadane a pohlcujú svetlo zo svetielok. Kto má rád obzvlášť náladové osvetlenie, urobí dobre, ak svetelné reťaze nezavesí len na konce vetiev, ale ich omotá ďalej vo vnútri okolo kmeňa. Takto vznikne mäkké, slávnostné svetlo. Červeno-zelená kombinácia farieb sa spája dodnes s Vianocami. Skutočný dôvod, prečo je červená farba spájaná s Vianocami, je však jednoduchší - vďaka Santa Clausovi, presnejšie umelcovi menom Haddon Sundblom, ktorý sa v 20. storočí podieľal na výrobe reklamy pre Coca-Colu.
Ďalšie vianočné symboly a tradície
Vianočné darčeky
Zvyk vianočných darčekov siaha až do stredoveku. Symbolika vychádza z biblického príbehu: Narodením Ježiša dostalo ľudstvo dar Božieho Syna. Dary priniesli aj Traja králi. Zo začiatku sa obdarovávali hlavne deti, obľúbené boli hračky, drevené, maľované, plátenné. Tradícia vianočných darčekov sa zachovala až dodnes, a mnohí ju kritizujú ako príliš konzumnú. U nás nosí deťom darčeky Ježiško. Protestanti nám taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov, ktoré zaviedli v 20. storočí.
Adventný veniec
Skutočný pôvod adventného venca nie je presne známy. Veniec so sviečkami sa totiž objavuje v rôznych častiach sveta. Predkresťanské germánske národy počas chladných a tmavých decembrových dní vyjadrovali pomocou venca so zapálenými sviečkami nádej túžobne očakávaných dlhších a teplejších jarných dní. V Škandinávii boli počas zimy zapálené sviečky umiestnené do kruhu a ľudia sa modlili k bohu svetla, aby otočil Zem späť k Slnku, predĺžil dni a vrátil na Zem teplo. Tvorenie vencov začalo svoju tradíciu v 16. storočí v Nemecku - ako prakticky využiť opadané vetvičky zo stromčeka. Tento symbol nekonečného kolobehu bol pre pohanov aj prísľubom jarného znovuzrodenia počas osláv slnovratu. Neskôr z neho kresťania spravili symbol Vianoc. Vence doplnili o sviečky a odpočítavali týždne do narodenia Ježiša. Podľa tradícií by sa vetvičky na vianočnom venci mali ukladať v smere hodinových ručičiek - ako symbolika večného kolobehu či večného života.
Jeden z príbehov vzniku adventného venca sa odohráva až v 19. storočí v Nemecku, keď sa istého učiteľa deti v škole vypytovali na Vianoce a nevedeli sa ich dočkať. A tak vzal koleso z voza a ozdobil ho sviecami, ktorých počet zodpovedal počtu dní do Vianoc. Každé ráno po príchode do školy si spoločne zapálili jednu z nich a čakali na príchod Štedrého dňa.
Adventné kalendáre
Adventné kalendáre vznikli zo staršieho kresťanského zvyku - odpočítavania štyroch nedieľ do Vianoc. Technicky môže advent v niektorých rokoch začínať už 27. novembra, avšak moderné kalendáre najčastejšie začínajú 1. decembra. Za vznik adventného kalendára, ako ho poznáme dnes, sa zaslúžil nemecký vydavateľ Gerhard Lang na začiatku 20. storočia. Pre svoje deti pripravil krabicu s vrecúškami, v ktorých boli zašité sušienky - na každý deň adventu. Neskôr vznikol nápad s otváracími okienkami a malými prekvapeniami.
Vianočné koledy
Predpokladá sa, že samotné koledy ako oslavné piesne majú pôvod v Rímskej ríši - oslavách nového roka - calendae. Odtiaľ pochádza aj používanie tohto slova u rôznych národov. V čase, keď kresťania začali nahrádzať pohanské oslavy zimného slnovratu Vianocami, biskupi naprieč Európou vyžadovali počas vianočných omší spev akýchsi hymien. Mnohí skladatelia sa chceli na tomto zvyku podieľať a tvorili vlastné koledy. Zlom nastal až v roku 1233, keď František z Assisi založil tradíciu betlehemských hier. Zakomponoval do nich chválospevy rozprávajúce príbeh narodenia Ježiša Krista - zvyčajne v jazyku, ktorému publikum dobre rozumelo. Netrvalo dlho a ľudia si ich začali pospevovať. In Dulci Jubilo patrí medzi najstaršie doteraz spievané koledy, vznikla v prvej polovici 14. storočia a jej pôvodný text je latinsko-nemecký.
Asi najznámejšou vianočnou piesňou je Tichá noc (Stille Nacht), ktorá bola preložená do asi 300 jazykov a nárečí. Vznikla v roku 1818 a prvýkrát zaznela na Štedrý večer 24. decembra v Salzburgu v kostole sv. Mikuláša.
Pôvody Vianočnej koledy
Vianočná hviezda
Ďalším symbolom svetla počas sviatkov je Vianočná hviezda, ktorá podľa legendy viedla troch kráľov k malému Ježiškovi. Mnohí z nás dnes pokladajú hviezdu na vrchol stromčeka alebo pečú perníky v tvare hviezd. Podobne, ako iné symboly počas zimného slnovratu, aj hviezda symbolizuje nádej pre ľudstvo počas zimy. Vedci sa zhodujú, že pôvodná betlehemská hviezda mohla byť skutočná. Je dosť možné, že Betlehemská Hviezda je reálny vedecký úkaz: Veľká konjunkcia Jupitera a Saturnu. Každých niekoľko sto rokov sa vďaka tzv. konjunkcii Jupiteru a Saturnu objaví na oblohe výrazne žiarivá „hviezda“. Hoci k tomuto javu dochádza približne raz za 20 rokov, len zriedka sú planéty dostatočne blízko, aby sa pri pozorovaní voľným okom javili ako jeden útvar. Naposledy sa tak stalo v decembri 2020 (predtým ešte v roku 1623).
Vianočné zvončeky
Prečo sú zvončeky symbolom Vianoc? Roľničky, kostolné zvony, zvončeky na saniach - najmä počas sviatkov ich vidíme všade, kde sa pozrieme. V pohanských aj kresťanských tradíciách sa zvončeky dlho používali na odohnanie zlých duchov. V našej kultúre si zvuk zvončeka nesie so sebou ešte jeden milý význam: najmenší členovia rodiny na neho netrpezlivo vyčkávajú počas vianočnej večere.
Imelo
Zavesiť imelo nad dvere malo už od nepamäti priniesť do domu šťastie a požehnanie. Pôvod tohto zvyku siaha do nórskej mytológie, kde podľa legendy bohovia použili imelo na oživenie Baldura, syna boha Ódina. V 18. storočí v Anglicku mohli muži počas Vianoc pobozkať každú ženu, ktorá stála pod imelom.
Vianočná ruža (Poinsettia)
Prýštec najkrajší (poinsettia), známy najmä ako vianočná ruža, k nám prišiel až z Mexika. Jeho sýta červená farba sa už od pohľadu môže spájať s Vianocami, no jeho história ako vianočnej dekorácie je omnoho zaujímavejšia. Svoje meno poinsettia dostala po americkom veľvyslancovi v Mexiku, Joelovi Robertsovi Poinsettovi, ktorý ju priniesol so sebou do Ameriky.
Svätý Mikuláš a sladkosti
Asi každý z nás v detstve zažil to nadšenie, keď sme si 6. decembra našli v čižme či ponožke sladké prekvapenie. Podľa legendy sa skutočný svätý Mikuláš dopočul o chudobnom vdovcovi, ktorého dcéry sa pre chýbajúce veno nemohli vydať. V noci sa preto spustil cez komín do ich domu a pančuchy zavesené nad krbom naplnil zlatom. Týmto skutkom dievčatám zabezpečil budúcnosť. Drobnosti v čižmách sú pripomienkou dobročinnosti svätého Mikuláša.
Vianočné pohľadnice
V dnešnej digitálnej dobe sú Vianoce asi jediným sviatkom, keď ešte siahneme po papierovej pohľadnici. Klasické vianočné pozdravy majú stále svoje čaro a rozhodne patria k vianočným tradíciám. Predtým, v roku 1841 v Škótsku, boli blahoprajné lístky k Vianociam posielané v zalepených obálkach. Prvá vianočná pohľadnica bola odoslaná v roku 1843. Pohľadnicu navrhol známy maliar John Callcott Horsley, ktorý ju vytvoril na objednávku sira Henryho Cola, riaditeľa Victoria and Albert Museum. Ten pohľadnice využil na osobné pozdravy a tie, čo mu zvýšili, predal vo svojom obchode za cenu 1 šiling.
Snehuliak
Úplne prvý zdokumentovaný snehuliak sa objavil už v roku 1380. Historici však predpokladajú, že ľudia ich stavali dávno predtým. Tento zimný zvyk bol obzvlášť obľúbený v stredoveku, keď boli tradičné materiály na umeleckú tvorbu drahé a často nedostupné. Snehuliaci sa začali čoraz častejšie objavovať ako vianočná dekorácia - a že ich nebolo málo!
