Veriaci katolíckej cirkvi slávia vo štvrtok po Zoslaní Ducha Svätého sviatok Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza. Tento sviatok, ktorý nie je prikázaným, má stupeň slávenia sviatok. Na Slovensku sa začal sláviť od roku 2014.
Pôvod a Ustanovenie Sviatku
Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí v júli 2012 oznámila listom biskupským konferenciám rozhodnutie pápeža Benedikta XVI., ktoré umožnilo tým biskupským konferenciám, ktoré o to požiadajú, zapísať tento sviatok do svojich liturgických kalendárov. O zavedení sviatku na Slovensku rozhodla Konferencia biskupov Slovenska v roku 2012, pričom toto rozhodnutie bolo následne potvrdené dekrétom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí z 11. októbra 2013.
Zavedenie sviatku Krista Veľkňaza je potrebné vnímať v kontexte Svetového dňa modlitieb za posväcovanie kňazov, ktorý zaviedol bl. Ján Pavol II., a v duchu nedávneho Roka kňazov (19. júna 2009 - 11. júna 2010) sláveného na podnet pápeža Benedikta XVI. Tieto iniciatívy podporujú svätosť života duchovenstva a povolania na sviatostné kňazstvo.
Sviatok sa začal sláviť najprv v Španielsku, kde ho pápež Pavol VI. oficiálne povolil pre španielske diecézy v roku 1970. Od roku 1974 bol zavedený do tamojšieho liturgického kalendára. O zavedení tohto sviatku pre celú Cirkev v roku 2012 rozhodol pápež Benedikt XVI.
Liturgická komisia Konferencie biskupov Slovenska pripravila slovenský preklad liturgických textov z latinčiny pre sviatok Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza. Tieto texty boli schválené Konferenciou biskupov Slovenska dekrétom zo dňa 8. augusta 2013, pod číslom K-551/2013.
Význam Kristovho Kňazstva
Biblickým základom pre pochopenie cirkevnej náuky o Ježišovom večnom kňazstve je novozákonný List Hebrejom. V porovnaní so židovským kňazským úradom, ktorý bol rezervovaný mužským potomkom z kmeňa Léviho, tento list nádherným spôsobom vysvetľuje novosť a výnimočnosť Ježišovho kňazstva.
Biblické Rozmery Kristovho Kňazstva
Evanjeliové texty zdôrazňujú Ježišov kňazský rozmer predovšetkým v dvoch kľúčových udalostiach:
- Pri jeho nanebovstúpení evanjelista Lukáš uvádza, že Ježiš požehnal svojich učeníkov. Žehnanie bolo v židovskom náboženstve úkonom, ktorý bol osobitným spôsobom vyhradený kňazom.
- Druhým zásadným momentom je Ježišova posledná večera. Počas nej Boží Syn použil slovník, ktorý sprevádzal prinášanie obiet v jeruzalemskom chráme, keď hovoril o svojom tele, ktoré sa vydáva - obetuje, a o svojej krvi, ktorá sa vylieva. Už to však nie je obeta zvierat, ale samotný Ježiš Kristus prináša svoj život ako najvyššiu obetu.
List Hebrejom opisuje:
"Keďže teda máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania. Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol s našimi slabosťami súcitiť; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. Lebo každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti. A kvôli nej musí prinášať obete za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého. Ale túto hodnosť si nik nemôže prisvojiť sám, len ten, koho povoláva Boh tak ako Árona. Tak ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale ten, ktorý mu povedal: „Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil,“ ako aj na inom mieste hovorí: „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“" (Hebr 4, 14-16; 5, 1-6)
Kristus Veľkňaz je jediným prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi, ktorý priniesol jedinú obetu na kríži, ktorá navždy zdokonalila tých, ktorých posväcuje. Jeho kňazstvo je večné a neprestajne trvá v Cirkvi. Všetci pokrstení prostredníctvom svojho krstného kňazstva participujú na Kristovom poslaní.
Formulár svätej omše o Našom Pánovi Ježišovi Kristovi, najvyššom a večnom kňazovi, sa nachádza v Rímskom misáli medzi votívnymi omšami. Má vlastnú prefáciu, ktorá zdôrazňuje:
"Lebo ty si svojho jednorodeného Syna posvätil Duchom Svätým, ustanovil si ho za Veľkňaza novej a večnej zmluvy a rozhodol si, že jeho jediné kňazstvo bude neprestajne trvať v tvojej Cirkvi."
Myšlienky Benedikta XVI. o Kristovom Kráľovstve
V nedeľu 23. novembra 2008 sa pápež Benedikt XVI. na Námestí sv. Petra vo Vatikáne prihovoril veriacim počas mariánskej modlitby Anjel Pána. Poukázal na slávnosť Krista Kráľa celého vesmíru a vysvetlil povahu Kristovho kráľovstva.
Benedikt XVI. povedal: „Z evanjelií vieme, že Ježiš odmietol titul kráľa v jeho politickom zmysle, teda „vládcu národov“ (porov. Mt 20, 25 - 28). Svoju kráľovskú hodnosť však potvrdil pred Pilátom vo chvíli svojho umučenia, keď sa ho Pilát výslovne spýtal: ,Tak predsa si kráľ? Ježiš odpovedal: Sám hovoríš, že som kráľ` (Jn 18, 37). Kráľovská hodnosť Krista je v skutočnosti zjavením a uskutočnením kráľovskej hodnosti Boha Otca, ktorý vládne všetkým veciam v láske a v spravodlivosti. Otec zveril Synovi poslanie, aby daroval ľuďom večný život tým, že ich miloval až po najvyššiu obetu, a zároveň mu zveril sudcovskú moc - od okamihu, keď sa Syn človeka stal vo všetkom podobný nám (porov. Jn 5, 21 - 22. 26 - 27).“
Pápež tiež zdôraznil podobenstvo o poslednom súde (Mt 25, 31 - 46), ktoré ukazuje kritérium, podľa ktorého budeme súdení: „Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma.“ Toto posolstvo poznačilo dejiny kresťanských národov a ich kultúr.
„Kristovo kráľovstvo naozaj nie je z tohto sveta, privádza však k zavŕšeniu všetko dobro, ktoré vďaka Bohu existuje v človeku a v dejinách. Ak uskutočňujeme lásku k nášmu blížnemu v súlade s evanjeliovým posolstvom, dávame tak priestor pôsobeniu Boha a jeho kráľovstvo sa uskutočňuje uprostred nás. Ak, naopak, každý myslí iba na vlastné záujmy, svet zákonite musí spieť k zániku,“ dodal Benedikt XVI.
Božie kráľovstvo je podľa neho „spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom“ (Rim 14, 17). Pánovi leží na srdci dobro každého človeka, aby mal život, a zvlášť aby tí „najmenší“ mohli mať účasť na hostine, ktorú Pán pripravil pre všetkých.