Osobnosť svätej Lucie a jej atribúty
Lucia má vo folklórnych predstavách tri podoby, uvádza Viera Feglová v publikácii Šťastie, zdravie, pokoj svatý, alebo Vianoce na Slovensku. Podľa prvej predstavy je Lucia tá najväčšia bosorka, ktorá ani v ohni nezahynula. Paradoxne jej predobrazom je kresťanská svätica - vychádza z legendy o svätej Lucii, ktorá mala byť upálená, ale oheň jej neublížil.
Podľa druhej predstavy bola Lucia považovaná za ochrankyňu pradenia a žien, ktoré pradú. Práve v deň Lucie majú ale ženy zakázané priasť. A keď tento zákaz porušia, Lucia ich vraj kruto potrestá.
Tretia predstava Lucie je stelesnená maskou ženy v bielych šatách zahalenej do plachty. Ženy takto odeté vstupujú na Luciu do príbytkov a bez slova ich vymetajú husími krídlami. V Lendaku každému členovi rodiny vkladali do úst cesnak a zariekali: „Nech vám iidze šicka psota, nech ide šicka bida, von, von, von.“ Táto tretia predstava Lucie, ktorá vyháňa z obydlia zlé sily, je nám najsympatickejšia a venovali sme jej naše rýmovačky o Lucii.
Lucia ako symbol bosorky a ochrankyne
Sviatok svätej Lucie sa v minulosti považoval za stridží deň. Po domoch chodili ženy, ktoré vymetali zlých duchov z kútov a ochranu predstavovala aj zvýšená konzumácia cesnaku. Lucia žila v treťom storočí v sicílskom meste Syrakúzy. Vyznávala kresťanstvo, svoj život zasvätila Bohu. Sľub, že zostane až do smrti pannou a nevydá sa, však nikomu neprezradila. Matka chcela, aby si vzala za manžela pohanského chlapca, ktorý sa zamiloval do jej nádherných očí. Lucia presvedčila svoju matku, nech sa ide modliť za svoje uzdravenie z vážneho ochorenia k hrobu svätej Agáty. Z choroby sa vystrábila a vtedy jej Lucia povedala o svojom zasvätení. Matka na znak vďaky súhlasila, že dcéra sa nemusí vydať. Sklamaný nápadník Luciu ako kresťanku udal, v tých dobách boli kresťania vystavení prenasledovaniu. Mladú ženu chytili a postavili pred súd, aby odvolala svoju vieru. Tá však odmietla. Za trest ju poslali do nevestinca, ale keď ju chceli odviesť, nepohla sa z miesta. Je veľkým paradoxom, že horlivá kresťanka sa dodnes považuje za symbol čarodejníc, dokonca za najväčšiu z nich.
Trinástemu decembru, kedy má Lucia sviatok, dokonca naši predkovia hovorili stridží deň. Je veľkým paradoxom, že horlivá kresťanka sa dodnes považuje za symbol čarodejníc, dokonca za najväčšiu z nich.
Lucia bola známa ako bosorka či striga, lebo ju vraj neusmrtili ani plamene ohňa. Ľudia sa v tento deň od nepamäti snažia všemožne odháňať zlé sily, choroby strigy aj bosorky.
Predvianočné obdobie a magické dni
Predvianočný čas bol veľmi bohatý na ľudové zvyky a tieto dni sa považovali aj za "magické či bosorácke". 13. december bol ešte pred zavedením gregoriánskeho kalendára dňom zimného slnovratu, nakoľko bol deň najkratší a najdlhšia noc v roku.
Celé adventné obdobie sa spájalo s mocnejúcimi magickými silami. Ľudia kedysi verili, že práve v tomto čase majú temné stvorenia väčšiu moc a potrebujú sa pred nimi viac chrániť. I preto zrušili akékoľvek zábavy a snažili sa združovať ako rodina spolu doma.
Ďalšie zvláštne schopnosti sa spájali s tzv. stridžími dňami. Išlo o magické dni počas zimného slnovratu. Za obdobie popretkávané zlými čarami a mágiou sa považovali dni na Katarínu (25. novembra) i na Ondreja (30. novembra), Barboru (4. decembra), Mikuláša (6. decembra) a posledný práve na Luciu (13. decembra).
Najvýznamnejším zo stridžích dní bola Lucia, v minulosti sa s ňou vždy spájali ochranné obyčaje a veštby. Najviac stríg a bosoriek sa potulovalo po dedinách práve v tento deň, verilo sa, že o polnoci mútia pod mostami mlieko. Pastieri ich odháňali trúbením a práskaním bičov z chotára aj krížnych ciest.
Aké sú od Lucie do Vianoc dni, také budú aj mesiace. Keď príde Lucia, nájde ju už zima. Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc. Svätá Lucia je kráľovnou zimy.
Ochranné zvyky a obrady na Luciu
Cesnak ochráni pred zlými silami. Typickým ľudovým zvykom bolo jesť v predvečer sviatku, teda 12. decembra čo najviac cesnaku, ktorý ochráni pred zlými silami. Krížik s cesnakom sa robieval na čele, brade, spánkoch aj zápästí.
Na Luciu nemohla do domu vstúpiť žiadna cudzia žena, pretože by to mohla byť čarodejnica. Nesmelo sa ani nič nikomu dávať či požičiavať, a to najmä po západe slnka.
Ráno nesmela vkročiť ako prvá do domu cudzia ženy, aby sa tomu zabránilo, chlapci chodili ešte pred svitaním oceľovať: „Doniesol som vám oceli, aby sa vám hrnce, misky nebili, reťaze netrhali, sekery nelámali. Koľko máte v plote kolov, aby ste mali v maštali volov, Koľko máte lyžičiek, aby ste mali jalovičiek, Koľko máte tanierov, aby vaša dievka mala toľko frajerov.“
Na dvere domov, stajní a hospodárskych budov ľudia kreslili svätenou vodou kríže, jedli cesnak a dávali ho dokonca spolu s chlebom aj zvieratám.
Po domoch chodili ženy zahalené v bielych plachtách, s pomúčenou tvárou, aby ich nebolo možné poznať. Mlčky povymetali kúty. Týmto obradom z domov a dvorov vyháňali temné sily, zlých duchov a všetko zlé, čo sa mohlo rodine prihodiť.
Dievčatá boli večer na Luciu poobliekané celé v bielom a vyháňali z domu zlo tým, že vymetali kúty pierkom alebo metličkou. Tváre mali zaprášené múkou, na niektorých miestach aj sadzami. Zlé sily, ktoré sa sústredili v tento deň, odháňali ľudia prostredníctvom veľkého hluku.
Podľa inej rady, kto sa pozrie každý večer od Lucie do zrkadla, na Štedrý večer v ňom uvidí strigu.
Ľúbostná mágia a veštenie
Slobodné dievčatá využívali sviatok na ľúbostné čary. Na papieriky si napísali mená dvanástich potencionálnych mužov a potom každý deň jeden z nich hodili do ohňa alebo roztrhali. Ten posledný otvorili na Štedrý deň po večeri. V niektorých častiach Slovenska sa písalo iba desať mužských mien, jedenásty papier bol vyhradený slovu smrť a na dvanásty sa písalo stará dievka. Asi netreba zdôrazňovať, že pre dievky bol akýkoľvek muž lepší ako dva posledné papieriky.
Na sv. Katarínu púšťali dievčatá dolu vodou vetvičky. Na sv. Ondreja liali dievky aj roztopené olovo cez ucho kľúčika a odriekali: „Ondreju Ondreju, olovo tebe leju, aby si mi dal znať, koho ja budem za muža mať.“ Ďalším ľúbostným rituálom bolo varienie halušiek. Do každej halušky dievčatá vložili papieriky s menami a hodili do vriacej vody. V Čičmanoch zas na sv. Ondreja dieťa pozametalo izbu a vynieslo špinu von.
V tento deň dievčatá nezabúdali ani na ľúbostnú mágiu. Na desať lístočkov napísali mená chlapcov, na jedenásty stará dievka, na dvanásty smrť. Lístočky si uložili pod vankúš a každý deň jeden bez pozrenia spálili. Posledný, ktorý zostal, obsahoval veštbu.
Zvykli odložiť aj vajíčko, znesené na Luciu. Na Štedrý večer vyliali bielok do vody a tak hádali ženíchovo remeslo. V tomto pre čary priaznivom období nechýbalo ani zaklínanie. K tým dievčenským patrilo napríklad „trasenie plotov“, pričom odriekali: „Klopem, klopem s týmto plotom všetkým svätým mým životom. Klopem, klopem dnes, kde je môj najmilší, nech mi tam vyštekne pes.“
Iný spôsob súvisel s ovocím. Mladé dievča ponorilo jedno jabĺčko do vody v deň sv. Lucie. Každý deň potom odpilo trošku z vody, v ktorej bolo jabĺčko ponorené. V noci po večeri, keď idú všetci z rodiny do kostola, zobrala jabĺčko so sebou na omšu - po Polnočnej omši, počas cesty domov, bude jesť jablko. Pri úteku za seba hádzal mak, pomiešané obilie alebo ihly, ktoré strigy nemohli prekročiť a zbieranie im zabralo toľko času, že dotyčný stihol utiecť. Čičmanci sa pred bosorkami chránili tak, že hodili za seba plachtu. Strigy sa začali o ňu hašteriť a trhať, pričom na utekajúceho v tej chvíli zabudli.
Muž, ktorý začal na Luciu s výrobou dreveného stolčeka bez použitia klincov, kladiva a na polnočnej svätej omši na ňom sedel, uvidel pri oltári všetky dedinské strigy. Mali pri sebe aj predmety, pomocou ktorých robili ľuďom zle. Jedna mala šechtárik na dojenie, do ktorého odoberala krave mlieko, iná mala maselnicu, ďalšia zas lopatu na chlieb.
Čo je advent? pre deti | Advent vysvetlený za 2 minúty | Odkiaľ pochádzajú adventné kalendáre?
Básničky a priania k menu Lucia
Ak poznáte niekoho, kto sa volá Lucia, určite mu urobíte radosť pekným prianím k meninám. Tu je niekoľko inšpirácií:
Lucia, dnes tvoje meno v kalendári svieti,
nech ti radosť a šťastie každý deň letí.
K tvojim meninám ti prajeme úsmev a smiech,
nech ti úsmev zdobí tvár na každom kroku nech.
Lucia naša,
vzácna, krásna biela pani,
príď dnes večer,
aspoň chvíľku buď aj s nami.
Lucia, dnes tvoj sviatok krásne žiari,
nech ti život len to najlepšie darí.
Zdravie, pohodu a lásku ti prajeme,
nech tvoje dni šťastím a spokojnosťou naplníme.
Lucia, nech dnešný deň ticho k tebe príde,
ako jemný vánok, čo do srdca pokoj vnesie.
Nech ti prinesie úsmev, čo dlho vydrží,
a priania, ktoré sa splnia bez veľkej námahy.
K tvojmu sviatku nech svetlo v duši žiari,
každý krok nech sprevádzajú dobré čary.
Lucia, nech tvoj sviatok rozžiari deň,
ako keď hviezda padá splniť skrytý sen.
Nech ti život dopraje zdravie, úsmev a silu,
nech každý okamih máš v krásnom žiarym chvíľu.
K meninám ti prajeme veľa radosti,
a nech ti šťastie otvára dvere príležitostí.
Lucia, dnes patrí svetlo tebe,
meniny píšu úsmev na tvoje čelo i nebesa.
Nech ti do života vstúpi pokoj a teplá nádej,
nech každý deň cítiš, že život je krajší ako sa zdá.
Prajem ti dni, ktoré potešia, ľudí, ktorí podržia,
a sny, čo sa menia na krásnu skutočnosť.
Lucia, nech na tvoj sviatok ticho zasneží,
nech ti vločky prinesú pokoj do duše.
Nech každý okamih zahreje láskavé slovo,
a nech ťa dobré časy sprevádzajú znova a znova.
K meninám ti prajem krásu, čo nevädne,
a úsmev, ktorý sa nikdy nestratí.
Lucia, meno, čo svieti v zime najviac,
dnes nech ti do života prinesie svoj jas.
Nech ti šťastie sadne na plecia ako vták,
nech v tvojom svete kvitne každý malý zázrak.
K meninám ti prajem pokojné dni,
a srdce vždy pripravené veriť na krásne sny.
Lucia, nech je tvoj sviatok jemný ako vánok,
čo pohladí tvár a odnesie starosti ďaleko.
Nech ti osud pripraví chvíle plné radosti,
nech ti v živote nechýbajú priatelia ani láskavosti.
Prajem ti cestu, ktorá vedie k šťastiu,
a silu, ktorá vždy stojí pri tvojom boku.
Vianočné básničky
Vianočné básničky sú neodmysliteľnou súčasťou sviatočnej atmosféry. Tu je niekoľko básničiek, ktoré môžete použiť na Vianoce:
Vianočná básnička č. 1
Na Vianoce zvykom býva,
že sa chytí veľká ryba.
Keď sa pečú dobroty,
máme veľa roboty.
Vianočná básnička č. 2
Vločka k vločke tíško sadá,
anjel dobré deti hľadá,
je len pár dní do Vianoc,
zvláštne čaro nesie noc.
Vianočná básnička č. 3
Vianočný stromček v izbičke stojí,
mamička pri stole jabĺčko krojí.
Keď ho rozkrojí, uvidím hviezdičku,
čo bola schovaná v červenom jabĺčku.
