Blíži sa 6. apríl, deň, kedy oslavujeme 116. narodeniny Pier Giorgia. Tento rok si pripomíname aj 100. výročie zjavenia Panny Márie vo Fatime, kde vyzvala všetkých svojich veriacich k obnove zasvätenia ružencu. Pier Giorgio bol veľkým obdivovateľom ruženca a rád sa oň delil s ostatnými.
Vo štvrtok 6. apríla tohto roku sa zjednotíme v modlitbe, ak je to možné, v rovnakom čase (medzi 15:00 až 20:00). V tomto nehmotnom zväzku sa spolu s Pier Giorgiom pomodlíme tajomstvá Ruženca svetla.
Dnes Pier Giorgio oslavuje svoje 116. narodeniny. Ako každý rok, aj tento rok by sme tento dátum radi oslávili darom pre neho - odpovedajúc na jeho pozvanie: „Bol by som rád, keby sme vytvorili pakt, ktorý nepodlieha zemským hraniciam a časovým limitom: zjednotenie v modlitbe.“
V tomto mimoriadnom roku si môžeme iba predstaviť, s akým nadšením by Pier Giorgio rozdával svojim priateľom množstvo ružencov, zhotovených zo semienok z jeho vlastnej záhrady. Chceme Pier Giorgia poprosiť, aby mladí ľudia siahli po ruženci s takým nadšením ako on, ktorý ho vždy nosil vo vrecku - a aby na príhovor Panny Márie rozpoznali svoje povolanie. Budeme sa spoločne modliť za mládež na celom svete, v duchu nadchádzajúcej synody „Mladí, viera a rozlišovanie povolania“.
Viera a oddanosť
Pier Giorgiova viera bola taká jasná ako jeho oči, taká silná a široká ako jeho ramená, a taká živá ako jeho úsmev. Bola vždy čerstvá a nová ako voda, voda krstu, ktorý dáva život.
15. januára 1925 napísal svojmu priateľovi Isidorovi Boninimu: „Kým študujem, vždy sa tu i tam pýtam sám seba: Mám sa snažiť viesť dobrý život? Mám silu vytrvať dokonca po všetkom? V tomto obrovskom konflikte pochybností viera daná mi pri krste, hovorí ku mne istým hlasom: sám neurobíš nič, ale ak je Boh stredom tvojej činnosti, dosiahneš všetko.“
29. januára 1925 Pier Giorgio napísal svojmu priateľovi Isidorovi Bonninimu: „Viera je jedinou kotvou spásy, a my by sme sa mali na ňu mali pevne zavesiť. Čím by bol náš život bez nej? Nič, alebo ešte horšie, žili by sme nadarmo, pretože vo svete je len smútok a smútok bez viery je neznesiteľný. Ale smútok živený maličkou fakľou viery sa stáva nádherným dielom, pretože jeho oheň očisťuje dušu pre boj.“
Tridsať rokov po Pier Giorgiovej smrti, jeho priateľ Marco Beltramo povedal: „Ak by ste sa ma spýtali aké boli zaručené prostriedky, ktorými dosiahol také trvalé majstrovské dielo života, jeho intímne zjednotenie s Bohom, tak by som sa nebál povedať, že tajomstvo Pier Giorgiovej duchovnej dokonalosti treba hľadať v jeho oddanosti k Márii.“
Evanjelium a blahoslavenstvá
Z evanjelia podľa sv. Matúša:
Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“
„Ak chceme ohlasovať Božie kráľovstvo, musíme byť pokorní, musíme byť chudobní v duchu, musíme mať čisté srdce… Musíme byť mužmi a ženami ôsmich blahoslavenstiev, ako pápež Ján Pavol II.“
Osobný rozvoj a viera
V tú noc, vo vlaku z Turína do Oulxu, vo všetkej tej snehovej belosti, nám Pán dal neoceniteľný dar - vidieť ho v rozličných situáciách: obliekať si prišiplášť, pomáhať železničiarovi s batožinou, recitovať nahlas jeho milovanú poéziu… Potom sa vrátil naspäť do kupé - pamätáš sa? - a každý sa sťažoval na hlasný rámus, ktorý robil. A tak si ticho sadol vedľa mňa, na opačnú stranu ako bola opierka na ruku.
Pier Giorgio napísal svojmu priateľovi Isidorovi Boninimu 29. januára 1925: „Viera je jedinou kotvou spásy, a my by sme sa mali na ňu mali pevne zavesiť. Čím by bol náš život bez nej? Nič, alebo ešte horšie, žili by sme nadarmo, pretože vo svete je len smútok a smútok bez viery je neznesiteľný. Ale smútok živený maličkou fakľou viery sa stáva nádherným dielom, pretože jeho oheň očisťuje dušu pre boj.“
Odovzdanie a zasvätenie
Otec Pietro Occelli spomína toto: „Len čo vystúpil z električky na Monterosa, na predmestí Turína, aby navštívil chudobných…. Pier Giorgio, držiac zrnká svojho obovského ruženca fra Savonarolu v pravej ruke, zrazu zašepkal s veľkou zbožnosťou: „Prvé tajomstvo Bolestného ruženca: Ježiš, ktorý sa pre nás potil krvou.“
Tridsať rokov po Pier Giorgiovej smrti povedal Marco Beltramo o ňom: „V záhrade pestoval rastlinu, ktorej tvrdé semená zbieral a dával mníškam, ktoré z nich robili ružence, ktoré potom dával svojim priateľom. Niekedy sme spievali, keď sme preberali ich obrovské krikľavé zrnká, a hovorili sme, že boli dedičstvom po starej matke predstavenej.“
V zime 1926-27 (rok po Pier Giorgiovej smrti) sme išli do Sauze D’Oulx, a v čierno-čiernej noci som počul tichý zvuk prichádzajúci z vrecka môjho spoločníka, ktorý išiel so mnou na výlet. Bolo to zvonenie ruženca, ktorý mu dal Pier Giorgio. Spýtal som sa ho: “Bojíš sa?” Odpovedal: “Nie, modlím sa desiatok ruženca s Pier Giorgiom. On sa často modlil, keď tadeto prechádzal.“ Povedal som: “Chceš, aby sme sa modlili s ním?” Odpovedal: “Áno, Pier Giorgio počuje modlitby prednesené pod horskou oblohou. Z miesta pokoja počuje svojich priateľov, tak ako mnohokrát predtým, keď mu znova a znova opakovali v ťažkých chvíľach: ‘Pier Giorgio, pomôž nám . . . Pane, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.“
Zázrak a Mária
Z evanjelia podľa sv. Jána:
Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú víno.“ Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“ Jeho matka povedala posluhovačom: „Urobte všetko, čokoľvek vám povie.“
„Zázrak mení vodu na víno, a zázrak mení bohatého mladého muža, šťastného a silného mladíka na svätca. Rovnaká milosť spôsobuje zázrak a to isté tajomstvo obsahuje milosť: tým tajomstvom je Mária.“
Osobný odkaz
Pier Giorgio napísal Marcovi Beltramovi 20. decembra 1924: „Smrť: Čo to slovo znamená? Ak chápeš smrť v bežnom zmysle slova, potom som nažive teraz, ak mi moje zmysly hovoria pravdu. Ale ak chápeš skutočný význam smrti, potom možno nie lenže som zomrel, ale bohužiaľ, niekedy som povstal len aby som znovu umrel. Rád by som sa dal na správnu cestu, ale na každom kroku zakopnem a padnem. A tak na teba nalieham, aby si sa modlil za mňa, koľko len môžeš, aby deň, ktorý Božská prozreteľnosť určí za koniec môho trápenia, príde, ale správnou cestou.“
Modlitba a odkaz
R. (Všetci sa spolu modlia modlitbu sv. Bernarda k Panne Márii zo Spevu 33 - Nebo - z Božskej komédie od veľkého talianskeho básnika Dante Alighieriho.)
„Lebo ty si Boh a žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Ak predsedá kňaz alebo diakon, dá požehnanie.“
„...a privedie do života večného.“
tags: #krasne #narodeniny #wanda