„Fašiangy, Turice, Veľká noc príde...“ je jedna z najznámejších a najrozšírenejších fašiangových pesničiek na Slovensku. Fašiangy predstavujú prechodné obdobie medzi zimou a jarou, plné veselosti, zábavy, hodovania a pitia. Ich dĺžka je premenlivá, pretože je podmienená začiatkom 40-dňového pôstneho obdobia, ktorý sa vždy začína tak, aby veľkonočná nedeľa pripadla na prvú nedeľu po prvom jarnom splne. Toto obdobie trvá od sviatku Troch kráľov (6. januára) až do polnoci pred Popolcovou stredou. Potom nasleduje 40-dňový pôst až do Veľkého piatku.
Pôvod a význam Fašiangov
Podľa hesla fašiangy v Encyklopédii tradičnej ľudovej kultúry Slovenska je obdobie od sviatku Troch kráľov do Popolcovej stredy prechodným obdobím medzi vianočnými sviatkami a veľkým pôstom. Názov fašiangy sme prebrali z nemeckého jazyka. V minulosti sa na území Veľkej Moravy v 9. storočí používal termín mjasopust, čo znamenalo koniec jedenia mäsa pred pôstom, a tento výraz sa v Česku dodnes zachoval ako masopust.
Fašiangy sú dozvukmi starších slávností, ktoré vznikli z troch podstatne odlišných zložiek:
- Slovenský pôvod majú obchôdzky či sprievody dospelej mládeže v maskách.
- Druhou zložkou je odraz karnevalových slávností a starorímskych bakchanálií.
- Tretím prvkom, ktorý sa dostal do fašiangového obdobia neskôr, boli slávnosti na počesť zosnulých a s nimi spojené sypanie popola na hlavu.
Charakteristika a tradičné aktivity
Fašiangy sú symbolom veselosti, zábavy, hodovania a pitia. Je to obdobie, počas ktorého prevláda bujará zábava, organizujú sa zabíjačky, plesy a svadby. V každom kraji majú fašiangy iný názov aj zvyky, no jedno majú spoločné - veselica, jedenie a nadmerné popíjanie alkoholu.
Tradičnými jedlami tohto obdobia boli fánky, šišky, pampúchy, rôzne záviny a tradičné zabíjačkové špeciality. Zvýšená konzumácia vajec mala plodonosnú funkciu a dostatok jedla sa mal blahodarne odraziť v nastávajúcom hospodárskom roku.
V minulosti boli fašiangy aj časom poriadku a ich neodmysliteľnou súčasťou boli tradičné fašiangové hry. Obdobie bolo považované za pokojné aj z hľadiska poľnohospodárskych prác, no v cirkevnom kalendári predchádzalo dlhodobému pôstu. Obdobie pred pôstom bolo často spojené s množstvom svadieb, zabíjačiek, zábav a priadok, kde sa stretávali dievčatá pri pradení ľanu a venovali sa zábavným hrám.
Fašiangové zvyky a sprievody
Symbolika sprostredkovaná prostredníctvom fašiangového diania, ako aj fašiangových masiek či jedál, je rozšírená a známa na väčšine územia Slovenska. Medzi najrozšírenejšie fašiangové zvyky patria sprievody masiek, výber potravín, príprava tradičného pečiva, tanec a pochovávanie basy.
Väčšina ľudí si pri slove „fašiangy“ predstaví veselé sprievody masiek alebo karnevaly. Tieto sprievody porušovali zaužívané formy správania (výmena pohlaví, výmena veková - mladý/starý), pričom ich vykonávateľmi bola najčastejšie slobodná mládež. Prechádzali dedinou a počas obchôdzky po domácnostiach vyberali dary. Účastníci sprievodu niesli so sebou vrecia, prútené koše, ražeň alebo šabľu na uschovanie vyzbieraných komodít. Odpredajom niektorých z nich získali finančný obnos na pokrytie nákladov, napríklad na zaplatenie priestorov pre „muziku“ alebo nákup alkoholu. Z ostatných surovín si pripravili obyčajne praženicu. Tzv. „zapisovateľ“ zapísal „kto čo dal“, čo sa zohľadňovalo pri vyberaní „vstupného na muzike“.
Fašiangové masky a ich symbolika
Tradičné masky s vegetačným významom mali magický charakter, často vďaka materiálu, z ktorého boli vyrobené (slama, prevrátená kožušina), alebo takýto predmet niesli (bábka dieťaťa, ražeň). V oravských fašiangových sprievodoch boli zastúpené zvieracie i ľudské masky, nechýbal známy turoň, medveď, slameník a niekoľko cigánok. Bujaré správanie masiek počas obchôdzok bolo tolerované a vinníka ukrytého pod maskou domáci málokedy spoznali.
- Turoň - najrozšírenejšia maska symbolizujúca silu a plodnosť. Znázorňoval sa ako volská hlava držaná na tyči s otvárateľnou papuľou.
- Slameník - zhotovený zo slamy stočenej do povriesla s korunkou zo slamy na hlave.
- Medveď - symbol fyzickej sily a znovuzrodenia, mal odpudzovať škodlivé sily i čary.
- Komediálne postavy - ako báby, cigánky s dieťaťom v koši či muži preoblečení za ženy, dodávali veselú náladu.
Farby použité pri výrobe masiek mali tiež symboliku, napríklad biela predstavovala smrť a čierna starobu.
Remeselnícke fašiangové zvyky
V minulosti sa fašiangové zábavy konali aj v rámci remeselníckych cechov, pričom hlavnými organizátormi boli tovariši. Často sa konali v dome majstra, kde sa vítali noví tovariši. V tomto období sa učni zvykli stávať tovarišmi po úspešnom zvládnutí rôznych skúšok, napríklad kúpania v studenej a potom teplej vode alebo nosenia na žrdi. Jednotlivé cechy usporadúvali sprievody a snažili sa o čo najväčšiu atraktívnosť - mlynári behali na chodúľoch, debnári krútili obručami. Remeselnícke fašiangové zvyky zanikli pred 1. svetovou vojnou.
Regionálne fašiangové tradície
Oslavy fašiangov sa regionálne líšili, aj keď sa vyskytovali aj spoločné črty. Napríklad tance s výskokmi „na vysoký ľan“ (obilie, konope) mali priniesť želaný efekt v úrode, podobne ako varenie dlhých cestovín (rezance, šúľance).
Fašiangové zvyky na Orave
Fašiangové obyčaje sú súčasťou tradičnej duchovnej kultúry regiónu Orava. Vplyvom spoločenských zmien nadobudli rôzne podoby, niektoré prvky sa vytratili, iné pretrvali do súčasnosti. Najintenzívnejšie oslavy prebiehali často posledné tri dni (nedeľa, pondelok a utorok) pred pôstom alebo Popolcovou stredou, nazývanou aj „Škaredá“ či „Popolečná“, ktoré boli vyvrcholením fašiangov - „posledný fašáng“, „ostatky“, „vôstatky“. Pri tejto príležitosti boli v dedinách rozšírené obchôdzky masiek. Vo večerných hodinách sa konala obyčajne zábava a pohostenie pripravené z vyzbieraných potravín.
Párnica
V obci Párnica, kde je vierovyznanie z väčšej časti evanjelické, prechádzal tradičný fašiangový sprievod od rána do neskorého večera, navštevujúc všetky domácnosti „z dom do domu“. Na jeho čele kráčala jedna alebo dve „cigánky“, z ktorých jedna bola „krotiteľkou“ držiacej na reťazi „medveďa“. Za nimi nasledovala skupina hudobníkov, mládenci v krojoch a muži nesúci ražne, vrecia, košíky a tzv. zapisovateľ.
- Maska medveďa pokrývala celé telo, pozostávala z ovčej kožušiny obrátenej vlnou smerom von, s čiernou kožušinou zakrývajúcou tvár a zvoncom na krku a páse.
- Kostým cigánky, ktorú predstavoval muž, tvoril dlhý ženský župan, šatka na hlave, maska zhotovená z pančuchy, červený papierový pás so strapcami okolo pása, roztrhané pančuchy, staré topánky a tmavá sukňa s „kombinetkou“.
Gazdiné sypali mužom do vriec jačmeň, ovos a pšenicu, či „švábku“ (zemiaky). Chlap s košom zbieral vajíčka a cibuľu. Zapisovateľ poctivo zaznamenával, kto čo dal. Pred domom zaspievali známu koledovú melódiu s prosbou o obdarovanie: „Fašiangy, Turice, Veľká noc príde...“ Muzika hrala a mládenci „v tanci vykrúcali“ gazdinú i ostatné ženy. Medveď s cigánkou strašili deti. Z nazbieraných potravín si pripravili praženicu s klobásou, alebo klobásu s kapustnicou. Ovos, jačmeň, pšenicu predali, aby mali i finančný obnos.
V utorok večer sa v kultúrnom dome konala „koledova zábava“, ktorá trvala do polnoci. V obci bolo zvykom počas fašiangov organizovať zábavy pre manželské páry („ženácka“), „krojové“ a „maškarné“ zábavy. Nedeľné popoludnie patrilo aj párnickým ochotníkom, ktorí sa predstavili s divadelnou hrou.
Vyšný Kubín
V obci Vyšný Kubín s zemianskymi tradíciami prebiehali oslavy posledné tri dni pred Popolcovou stredou veľmi intenzívne. Každý deň sa konali tri „muziky“: zemianska s cigánskou hudbou v krčme (len pre príslušníkov zemianskych rodov), sedliacka a muzika pre paholkov (prístupné pre všetkých). V pondelok chodili po dedine „kochári“ (muži z obecného výboru s bubeníkom), ktorí oznamovali dianie v obci a zároveň kontrolovali vymetené pece a komíny, za čo dostávali dary. Pondelňajšia zábava s maskami trvala do rána. V utorok prechádzal sprievod s hudbou celou dedinou „z dom do domu“, kde vytancovali nežné pohlavie a za odmenu dostávali šišky, pálenku, vajcia, slaninu a peniaze. Dievky z vyzbieraných surovín pripravili praženicu. Pre zabezpečenie dobrej úrody v nasledujúcom roku boli súčasťou záveru osláv tance s výskokmi žien „na dobrý, pekný alebo vysoký ľan“ a varenie dlhých cestovín.
Horná Lehota
V obci Horná Lehota sa fašiangy spájali s väčším počtom svadieb. Obcou prechádzali maskované sprievody na vyzdobených vozoch ťahaných koňmi so spevom a harmonikou. Mládenci s ražňom za vinše a vytancovanie všetkých žien dostávali slaninu, klobásu, vajcia a fľašu pálenky. Po vyzbieraní potravín zorganizovali pre obec tanečnú zábavu s pohostením. V utorok sa v domácnostiach pripravovali šišky s lekvárom. V starej krčme mládež symbolicky pochovala basu a gazdiné umývali hrnce od masti. V súčasnosti rozlúčku s fašiangami organizujú členovia obecného zastupiteľstva, podáva sa pečená klobása, prebiehajú zabíjačky a fašiangový sprievod pozýva na zabíjačkové hody.
Dlhá nad Oravou a Zábiedovo
V obci Dlhá nad Oravou sa hovorilo: „Čím bolo fašiangové obdobie dlhšie, mládenci mali čas medzi dievčatami vyberať a povydávali sa krajšie. Naopak, keď boli fašiangy krátke, brali od kraja.“ Aj v Zábiedove sa konali častejšie zábavy s pohostením z vyzbieraných potravín. Po dedine chodili s tzv. „ďadom“ - maskou z prevráteného kožucha, a sprevádzaní muzikou vytancovali všetky dievky a ženy.
Oravská Jasenica
Obyvatelia obce Oravská Jasenica pri slove „fašiangy“ zvykli poznamenať: „Cez fašiangy čo týždeň, to svadba.“ Zimné obdobie bolo vhodné na svadby, pretože nenastával problém s uskladňovaním mäsa a zabíjačkových produktov. Veselé zábavy pre mladých ľudí boli samozrejmosťou, pričom potraviny a peniaze na hostiny získavali obchôdzkami po dedine.
Pochovávanie basy - symbolický koniec zábavy
Na poslednej fašiangovej zábave sa predvádza symbolické pochovávanie basy. Je to ľudová hra parodujúca skutočný pohreb, ktorej základným motívom je zákaz zábav počas nasledujúceho pôstu. Tento rozšírený zvyk vykonávaný v utorok tesne pred polnocou mal v oravských obciach viaceré podoby (pochovanie do hrobu, utopenie vo vode), avšak vždy smeroval k rozlúčke s hudbou, zábavou i jedlom. Jeho účastníci „humorné odlučovanie“ doprevádzali predstieraným plačom a vtipnými lamentáciami. Pri pochovávaní basy bol prítomný kňaz, ktorého predstavoval jeden z mládencov, pripravený s kázňou. Hrob basy predstavovali štyri drevené koly. Muzika potom zahrala pieseň na rozchod.
Fašiangová veselica a Pochovávanie basy
Hoci by sa dnes mohlo zdať, že tradície fašiangov časom ustupujú do úzadia, stále sa v našich končinách nájde množstvo obcí, pre ktoré je obdobie fašiangov významnou udalosťou. Napríklad v obci Sučany sa táto tradícia naďalej udržuje, kde členovia JDS v spolupráci s obcou každoročne poriadajú fašiangový sprievod masiek a veselicu so symbolickým pochovávaním basy. Podobne na školách žiaci nacvičujú scénky pochovávania basy, aby si pripomenuli tento starodávny zvyk.
Koniec Fašiangov a začiatok pôstu
Po veselom fašiangovom období nastáva čas pôstu. Popolcová streda je pripomienkou ľudskej pominuteľnosti a označuje začiatok 40-dňového pôstu, ktoré sa doň nezapočítavajú šiestimi nedeľami. V tomto období po Popolcovej strede sa už neorganizujú žiadne zábavy a podľa kresťanských tradícií sa má človek fyzicky aj duševne pripraviť na Veľkú noc spájajúcu sa so vzkriesením Krista. V Gréckokatolíckej cirkvi sa Veľký pôst, čiže Štytridsiatnica, pred Paschou začína o dva dni skôr ako v Rímskokatolíckej.