Anjeli: Boží poslovia, ich prirodzenosť a úloha v dejinách spásy

Anjeli sú duchovné bytosti, ktoré neprestajne oslavujú Boha a slúžia jeho spasiteľným plánom. Boli stvorení Bohom a ich existencia je dogmou kresťanskej viery. Slovenské slovo „anjel“ pochádza z gréckeho „angelos“, čo znamená „posol“. V Starom zákone, až na dve výnimky, je pre označenie anjela použité hebrejské slovo „malak“, čo tiež znamená „posol“. Meno proroka Malachiáša pochádza tiež z tohto slova.

Stvorenie a prirodzenosť anjelov

Pôvod a povaha

Anjeli neexistovali vždy; Boh ich stvoril na počiatku. Jób sa zmieňuje o anjelských chóroch napĺňajúcich nebesia chválou Boha v udalosti stvorenia, „vtedy, keď ranné hviezdy zvučne plesali a jasali všetci nebešťania“ (Jób 38:7). Písmo sväté nám neposkytuje žiadnu presnú zmienku o tom, kedy boli stvorení anjeli, predpokladá sa však, že vznikli skôr ako ľudia. Tomáš Akvinský (1225-1274), nazývaný tiež „anjelský učiteľ“, sa vo svojich dielach zaoberá pevným založením stvorenia a existencie anjelov. Podľa neho je dokonalosť vesmíru odrazom Božej vnútornej dokonalosti, a keďže Boh má dokonalú inteligenciu, musia v Jeho stvorení byť aj stvorenia, ktoré sú tiež inteligentné.

Raný cirkevný otec Augustín (354-430) poukazuje na to, že hoci príbeh stvorenia v Genesis nespomína priamo stvorenie anjelov, môžeme si predstaviť, že Boh stvoril anjelov pred stvorením kozmu - alebo že anjeli boli stvorení v tandeme s upevnením kozmu. Augustín premýšľa, že stvorenie „neba“ v Genesis 1:1 otvára stvorenie duchovných vecí ex nihilo (z ničoho), zatiaľ čo stvorenie „svetla“ v Genesis 1:3 slúži ako čas, v ktorom tieto nebeské stvorenia prichádzajú na svetlo a začínajú slúžiť Bohu.

Boh dal anjelom veľkú múdrosť, slobodu a moc. Sú to čisto duchovné osoby, ktoré nemajú telá (Mt 11,30), nemôžu sa množiť ani zomrieť. Pretože nemajú telo ako ľudia, ich odpoveď na Božiu lásku si nežiadala čas a potrebu rásť a dozrievať. Akonáhle boli stvorení a prijali milosť Božiu, mali príležitosť reagovať na Božiu lásku, a tak vstúpiť do blaženosti. Tí, čo obstáli, dostali „svetlo slávy“ a „v nebi ustavične hľadia na tvár Otca“ (Mt 18,10). Stoja pred tvárou Boha, preto sú blažení.

Rozdiel medzi anjelmi a ľuďmi

Hoci sa slovom „anjel“ v Biblii označujú prevažne duchovné bytosti, občas sa používa v súvislosti s ľuďmi, napríklad prorok Malachiáš nazval kňaza „poslom Pána zástupov“ (Mal 2,7). Nový zákon potvrdzuje, že ľudia - zahŕňajúc aj Ježiša Krista - boli stvorení len o niečo menší od anjelov kvôli „utrpeniu smrti“ (Hebr 2,9). Anjeli neumierajú, ale ľudia áno. Dokonca aj Ježiš, syn Boha, bol smrteľný muž.

Anjeli sú síce mocnejší ako ľudia a sú nesmrteľní, no nie sú Bohom. Jasný rozdiel nachádzame v Nehemiášovi 9:6 medzi Bohom neba a Jeho stvorením: „Ty si jediný, Hospodine, Ty si stvoril nebesá, nebesá nebies a ich všetky voje … Tebe sa klaňajú i voje nebies.“

Počet anjelov

Boh pevne zadal počet anjelov v presnom okamihu ich stvorenia (Nehemiáš 9:6). Inými slovami, Boh netvorí anjelov nepretržite, ale ich existencia a počet bol pevne daný na začiatku. Písmo nikde nenaznačuje presný počet anjelov, ktorí boli stvorení, ale často odkazuje na nespočetné množstvo zástupov:

• Na hore Sinaj Boh „prišiel z myriád svätých“ (Deuteronomium 33:2).
• V Žalme 68:18 žalmista hovorí, že „Vozov Božích je dvadsať tisíc, tisíce tisícov“.
• Keď veriaci vstúpia do prítomnosti Boha v uctievaní, vstúpujú do prítomnosti „k myriadám anjelov“ (Židom 12:22).
• Ján líči: „Potom som videl a počul hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starších. Ich počet bol myriady myriád a tisíce tisícov“ (Zjavenie Jána 5:11).

Hierarchia anjelov

Biblické zmienky

Pán Ježiš hovorí často o anjeloch; v Novom zákone sa spomína sedem „chórov“: tróny, panstvá, sily, mocnosti, archanjeli, kniežatstva a anjeli. Starý zákon sa konkrétne zmieňuje o dvoch chóroch: cherubíni a serafíni.

Deväť anjelských chórov podľa Dionýziosa

Veľký novoplatonik Dionýzios rozlišuje deväť anjelských chórov, ktoré sa združujú do trojíc:

1. Prvý Anjelský chór (odrážajúci sa v Otcovi Svätej Trojice):
   • Serafíni: Sú anjelmi svetla, lásky a ohňa. Len títo anjeli môžu predstupovať pred Boží trón a tak preberať božské svetlo, aby ho odovzdávali ostatným anjelom. Chvália Boha, volajú „Svätý, svätý, svätý je Pán, Boh zástupov“. Jediná zmienka v Biblii o nich je v Knihe proroka Izaiáša (6,1-7).
   • Cherubíni: Anjeli poznania, reprezentujú múdrosť Boha a sú označovaní ako tí, ktorí sa prihovárajú. Sú tiež známi ako strážcovia svetla hviezd.
   • Tróny: Tí, čo všetko vidia, sú nositeľmi viery a pokory.
2. Druhý Anjelský chór (odrážajúci Syna Najsvätejšej Trojice):
   • Panstvá: Tvoria harmóniu materiálneho a duchovného sveta a dohliadajú na dodržiavanie zákona príčiny a následku.
   • Cnosti: Sú anjeli prírody, odvahy, statočnosti a duchovnej energie, ktorí ovládajú prírodné zákony. Majú na svedomí všetky zázraky, ktoré odporujú prírodným zákonom.
   • Mocnosti: Sú anjeli varovania a poriadku. Majú schopnosť obracať zlo na dobro navodením harmónie a rovnováhy.
3. Tretí Anjelský chór (odrážajúci Ducha Svätého):
   • Kniežatá: Majú slovo v rozhodovaní o sporoch spoločenstiev ľudí a ovplyvňujú globálne otázky. Strážia mestá, národy, krajiny a kontinenty.
   • Archanjeli: Sú božskými poslami, ktorí sa často zjavujú ľuďom.
   • Anjeli: Sprevádzajú každú ľudskú bytosť na jeho životnej púti od narodenia až do smrti.

Významní archanjeli v dejinách spásy

Je len málo anjelov, ktorých mená poznáme. Trojica najväčších a najvýznamnejších archanjelov v kresťanskej tradícii, ktorým cirkev venuje osobitnú pozornosť na ich sviatok, sú Michal, Gabriel a Rafael.

Archanjel Michal

Najväčší z anjelov je podľa tradície archanjel Michal, „veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa“ (Dan 12,1). Je vodcom nebeského vojska, bojoval proti „drakovi“, teda proti padlým anjelom, a zvrhol ich na zem (Zjv 12,7). Michal je obhajcom Božieho ľudu pred Bohom (Dan 10,13.21).

Modlitba zasvätenia archanjelovi Michalovi sa modlí denne po každej svätej omši vo svätyni na vrchu Gargano v Taliansku: „Chcem patriť medzi Tvojich ctiteľov, preto sa ti dnes odovzdávam. Tvojej starostlivej ochrane zasväcujem samého seba, moju rodinu a priateľov, moju prácu a všetko, čo mi patrí. Aký skromný je to dar, keď uvážim, že som iba úbohý hriešnik. Tebe sa však páči láska môjho srdca. Vypros mi odpustenie mojich mnohých a ťažkých hriechov, ako aj milosť milovať celým srdcom Boha, Pána Ježiša Krista, najdrahšieho Spasiteľa, najsladšiu Pannu Máriu a všetkých ľudí, mojich bratov, ktorých nebeský Otec miluje a ktorých Boží Syn vykúpil. Vyprosuj mi všetku pomoc, potrebnú na dosiahnutie koruny večnej slávy. Príď slávny archanjel, posilňuj ma v boji a odvráť odo mňa pekelnú priepasť, onoho vzbúreného a pyšného anjela, ktorého si kedysi premohol a zvrhol z neba. Svätý archanjel Michal, zaveď ma pred Boží trón, aby som spolu s Tebou a so všetkými anjelmi mohol spievať na chválu, česť a slávu tomu, ktorý kraľuje na veky vekov.“

Archanjel Gabriel

Medzi anjelmi je veľmi významný ten, ktorý nesie meno Gabriel. Dvakrát bol poslaný k prorokovi Danielovi. Pri druhej príležitosti sa Daniel práve modlil, keď „rýchle priletel muž, Gabriel, ktorého som videl predtým vo videní…zhováral sa so mnou…“ a pokračoval v predpovedaní udalostí (Dan 9,21-27).

Ján Krstiteľ a takisto aj sám Ježiš Kristus boli bezprostredne ohlásení práve cez anjela Gabriela. Gabriel sa zjavil najprv otcovi Jána Krstiteľa - Zachariášovi, ktorému povedal okrem iného aj svoju úlohu: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou“ (Lk 1,19). Z toho vidíme, že anjeli môžu stáť v slávnej prítomnosti Boha, zatiaľ čo ľudia nemôžu. O šesť mesiacov neskôr sa Gabriel zjavil Márii, ktorá pochádzala z kráľovského rodu Dávida. Hovorí jej: „…našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ (Lk 1,26-33) Toto bola mimoriadna a do určitej miery aj nepríjemná udalosť, lebo Mária nebola vydatá. Bohu však nič nie je nemožné.

Archanjel Rafael

Trojicu najväčších anjelov dotvára archanjel Rafael. Najviac sa spomína v Knihe Tobiáš ako „jeden zo siedmich anjelov, čo sú vždy pripravení predstúpiť pred Pánovu velebu.“ (Tob 12,15). Sprevádza mladého Tobiáša na cestách a uzdravuje jeho otca - navracia mu stratený zrak.

Anjeli strážni

Anjel strážca je nebeský duch, pridelený Bohom, ktorý má dozerať na každého z nás počas nášho života. Úloha anjela strážneho je viesť nás k dobrým myšlienkam, prácam a slovám a chrániť nás od zlého. Anjeli strážni sa za nás modlia a prednášajú naše modlitby Bohu. Pomáhajú nám predovšetkým v hodine smrti. Existencia anjelov strážcov je dogma kresťanskej viery; tieto bytosti sú vždy prítomné pri nás, aby nám pomohli. Nech sa cítime akokoľvek sami, vždy je pri nás anjel strážny.

Anjel strážny nemôže vplývať priamo na náš rozum ani na našu vôľu, nie je všemohúci. Pôsobí nepriamo, vonkajšími znameniami alebo v našej obrazotvornosti vzbudzuje predstavy a následne myšlienky. Naši anjeli strážni nás ochraňujú od zla, pomáhajú nám pri modlitbe, vedú nás, aby sme sa rozhodovali pre dobro, a stoja ako naši reprezentanti pred Božou tvárou.

Od sedemnásteho storočia cirkev slávila samostatný sviatok anjelov strážcov v celej Cirkvi v októbri. Od revízie cirkevného kalendára sa tento sviatok slávi 2. októbra. Teológovia predpokladajú a tvrdí sa to i v YOUCAT, že „každý človek dostáva od Boha anjela strážcu“ (č. 55). Katechizmus hovorí: „Ľudský život je od detstva až po smrť obklopený ich ochranou a orodovaním. Kresťanský život má už na tomto svete vo viere účasť na blaženom spoločenstve anjelov a ľudí zjednotených v Bohu.“ (KKC 336).

Cirkev nás odrádza od pomenovania našich anjelov strážnych, hoci môžeme začuť ich meno počas modlitby. Táto informácia však nemusí byť od Boha. Častokrát sa tu vkráda diabol alebo nás ovplyvňujú naše vlastné myšlienky. Na rozdiel od všeobecnej mienky, neexistuje možnosť, že by sme sa po smrti premenili na anjelov. Keď zomrieme, môžeme byť oddelení od našich tiel, ale nakoniec sa s nimi aj tak zjednotíme. A preto nie je dôvod premeniť sa na anjela, keďže čakáme na spojenie našej duše s telom.

Padlí anjeli a démoni

Nový aj Starý zákon hovoria o padnutých anjeloch. Sú to anjeli, ktorí neobstáli v skúške a previnili sa (mienka teológov je, že to bola pýcha). Títo anjeli odmietli nadprirodzenú blaženosť z dôvodu, že si k nej stačia sami, že ju dosiahnu vlastnými silami, bez Božej pomoci. Boh ich nezničil, iba limitoval v ich deštruktívnej činnosti. Ich postavenie je trvalé.

Démoni sú padlí duchovia pod vedením satana. Satan je nazvaný kniežaťom alebo vodcom všetkých zlých duchov (Mt 9,34; 12,24, Mk 3,22; Lk 11,15). Démoni sa tiež volajú služobníkmi alebo vyslancami satana (Lk 4,35; 9,1.42; Jn 10,21). Satan je veľmi bystrý a inteligentný. Je oveľa rozumnejší ako ľudia. Má premyslenú taktiku. Jeho najväčším víťazstvom je presvedčiť ľudí o svojej neexistencii alebo neškodnosti (napr. rozprávky). Má výbornú organizáciu, spomenutú v Ef 6,10-12.

Na rozum a vôľu človeka nemá vplyv priamo, to môže iba Boh. Posadnutosť diablom je činnosť zlého ducha a deje sa proti vôli človeka. Svätí anjeli sa takisto objavujú neustále v boji s padlými anjelmi (démonmi) v „nebesiach“ (Daniel 10:13.20-21).

Úloha anjelov v Písme a ľudskom živote

Poslovia Božej vôle

Duchovné bytosti - anjeli sú Boží poslovia, ktorí pracujú pre neho a pre dobro ľudí. Tieto duchovné bytosti tvoria nebeský súd, nazývajú sa anjelmi (z gréčtiny „angelos“ = „posol“), pretože podľa Biblie vykonávajú Božie rozkazy. Niekedy si za účelom vykonať Boží rozkaz prevezmú ľudskú podobu. Ich posolstvá sú podľa Biblie veľmi dôležité, napr. Zvestovanie Pána (Lk 1,26; 2,9-14).

Primárna úloha dobrých anjelov je oslava a služba Bohu. Stvoriteľ sám je taký silný a slávny, že sa ľudia k nemu nemôžu priblížiť. „On jediný má nesmrteľnosť a prebýva v neprístupnom svetle; jeho nik z ľudí nevidel, ani vidieť nemôže“ (1 Tim 1,6,16). Anjeli nemajú ľudské nedostatky, a preto môžu jednať v zastúpení Boha a sprostredkúvať jeho vôľu ľuďom. Oni tvoria „most“ medzi svätosťou a dokonalosťou Boha v nebi a nedostatkami smrteľných ľudí na zemi.

Anjeli sú mocné duchovné bytosti, ktoré slúžia Bohu a ľuďom. Ich úloha je mnohostranná - od oslavovania Boha až po ochranu a sprevádzanie ľudí. Biblia nám poskytuje bohatý obraz o ich existencii a pôsobení v nebeskom aj pozemskom svete.

Anjelská moc a pôsobenie

Anjelská moc je jasne viditeľná ako v Starej tak aj Novej zmluve. V Žalme 103:20 sú anjeli identifikovaní ako „silní hrdinovia“. V Efezským 1:21 sú anjeli definovaní ako „mocnosti“, pokým v Kolosenským 1:16 ako „mocnárstva“. V Starej zmluve anjeli zachraňovali ľudí, ničili mestá, pustošili armády a dokonca aj spôsobovali slepotu. V 2. Samuelovej 24:10-17 anjeli zahubili sedemdesiat tisíc mužov v Jeruzaleme.

Naprieč Novou zmluvou zohrávajú anjeli dôležitú úlohu. Anjel odvalil kameň od vstupu do Ježišovej hrobky (Matúš 28:2, Marek 16:34) a oslobodil Petra z väzenia (Skutky apoštolov 12:20-23). Herodes bol ranený anjelom a žrali ho červy (Skutky apoštolov 12:20-23). Pavel sa o anjeloch zmieňoval ako o „moci“ (2. Tesalonickým 1:7) a Peter ich popisuje, že sú „v sile a moci väčší“ než ľudia (2. Petrov 2:11). V Zjavení Jána uplatňujú anjeli moc nad prírodou (Zjavenie Jána 7:1-3). Anjeli natrvalo vysťahujú Satana a jeho anjelov z nebies (Zjavenie 12:7-9).

Ježišovo učenie o anjeloch

Ježiš v evanjeliách často používal podobenstvá na priblíženie duchovných právd. Niektoré z týchto podobenstiev sa dotýkajú aj témy anjelov a ich úlohy v Božom kráľovstve. Napríklad, podobenstvo o stratenej ovci (Matúš 18:12-14) hovorí o tom, ako Boh nechce, aby zahynul ani jeden z maličkých, a anjeli sa tešia z každého hriešnika, ktorý sa kajá. Ježiš tiež hovorí o tom, že pri vzkriesení budú ľudia ako anjeli v nebi (Matúš 22:30), čo naznačuje ich duchovnú prirodzenosť a blízkosť k Bohu.

Dôležité biblické citáty o anjeloch:

• Matúš 18:10: "Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach."
• Židom 1:14: "Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, ktorí majú zdediť spásu?"
• Zjavenie Jána 5:11: "Potom som videl a počul hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starších. Ich počet bol myriady myriád a tisíce tisícov."

Varovanie pred uctievaním anjelov

„Uctievanie anjelov“ bolo jednou z falošných doktrín, ktoré sa vyučovali v Kolosách (Kolosenským 2:18). V Zjavení Jána varuje anjel Jána, aby ho neuctieval: „Pozri, nie tak! Som spoluslužobníkom tvojím i tvojich bratov, ktorí majú svedectvo Ježišovo. Bohu sa klaňaj!“ (Zjavenie Jána 19:10). Navyše, nikdy sa nesmieme modliť k anjelom. Iba Boh môže odpovedať na modlitby. Pavel nás varuje proti zmýšľaniu, že akýkoľvek iný „prostredník“ môže prísť medzi nás a Boha, „jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus“ (1. Timoteovi 2:5). Ak by sme sa modlili k anjelom, nepriamo by sme im dali rovnosť s Bohom. V Písme nie sú žiadne príklady kohokoľvek, kto by sa modlil k anjelovi alebo prosil anjela o pomoc. Ba čo viac, Písmo neposkytuje nijaký rozkaz, aby sme sa zháňali po zjavení anjelov. Zjavujú sa bez vyhľadávania. Naša úloha je hovoriť priamo s Bohom, ktorý je sám osebe Veliteľom všetkých anjelských síl.

Anjeli v rôznych kultúrach a symbolike

Anjeli v histórii a kultúrach

Anjeli boli odjakživa prítomní v histórii ľudstva, považovaní za neviditeľných poslov, nebeské stvorenia, bytosti svetla. Všetky civilizácie veria v existenciu anjelských bytostí, len majú inú predstavu o tom, aké posolstvá prinášajú. Učenci, vedci, filozofia aj náboženstvá po celom svete polemizovali nad symbolikou anjelov. Mnohé z ich teórií majú isté spoločné črty. Hebrejský výraz pre anjela malakh a grécky aggelos znamenajú posol. Anjela môžeme interpretovať v mnohých smeroch. Môžu naznačovať spirituálnu pomoc a ochranu zosnulých pre uľahčenie straty rodinám. Židovsko-kresťanská tradícia považuje anjelov za sprostredkovateľov medzi človekom a Bohom.

Odbočenie od kresťanstva nás zavedie na cestičku do starovekej Indie, kde sa vesmír vníma ako hierarchia aktívnych síl, ktoré delíme na anjelské, démonické, božské a hrdinské. Tento vesmír má sedem rovín, ktoré sú obývané nespočetným množstvom bohov, anjelov a démonov. Neďaleko v Grécku nám Sokrates hovorí o démonovi, ktorý prebýva v každom dobrom človeku. Ochranný duch sa nachádza medzi smrteľným a nesmrteľným, medzi ľudským a božským, medzi hmatateľným a zrozumiteľným. Mnohé teórie sa teda zhodujú v účele anjelov strážnych, jeho obraz je v kolektívnej ľudskej pamäti nemenný. Ochraňujú ľudí a nútia ich napredovať k vlastnému duchovnému naplneniu.

Symbolika anjelov

Podobizeň anjela predstavuje spojenie medzi nebom a zemou, ako aj silu, ochranu, pokoj, krásu a vieru. Morálka a spravodlivosť sú hlavné znaky anjelov. Satan bol kedysi dobrým anjelom, avšak neposlúchol Boha. Anjel ako symbol ochrany a vedenia chráni pred fyzickým aj duševným poškodením, odháňa zlo a dodáva silu proti pokušeniam. Funkcia symbolu šťastia alebo príjemných snov v podobe anjela pôsobí magicky. Niektorí ľudia veria, že anjeli ich môžu ovplyvňovať prostredníctvom snových obrazov a tak s nimi efektívne komunikovať. Čistota a nevinnosť sú ďalšie znaky, ktorými by sme mohli opísať anjela. Sú považovaní za cudných, cnostných, verných a čistých, lebo sú oslobodení od všetkého zlého a hriešneho. Sila a moc spájaná s anjelmi je obrovská. Anjeli sú fyzicky a duševne silnejší ako ľudia. Využívajú svoje sily na ochranu a konanie dobra.

Symbolické sú aj časti anjelov ako napríklad krídla, ktoré na seba viažu mnohé významy a konotácie. Rozprestreté anjelské krídla dávajú životu inú perspektívu a predstavujú celkovú zmenu z vtačej perspektívy. Zložené anjelské krídla symbolizujú ochranu a posilnenie počas stretu s nebezpečenstvom.

Anjeli a Vianoce

Vianočné symboly a zvyky

Mágia Vianoc je nepopierateľná. Spájali sa s nimi rituály, ktoré mali zabezpečiť zdravie aj dobrú úrodu. Ich snaha o dokonalosť sa síce prenáša aj do moderných domácností, dávnym zvykom však už nepripisujeme taký význam.

Medzi vianočné symboly patria aj anjeli, ktorí sú považovaní za bytosti prinášajúce svetlo. Pripisuje sa im ochranná a pomocná funkcia. Vianočné gule, často zobrazujúce anjelov, majú symbolizovať hojnosť. Keď sa Ježiš narodil v Betleheme, anjeli to ohlásili pastierom: „zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán.“

Slávnosť Narodenia Pána

Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia sa pripomínalo na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia - prvý záznam je z Ríma z r. 336 a tam sa podľa tohto záznamu deň Narodenia Pána slávil už 25. decembra. Od 6. storočia na slávnosť Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: omšu v noci (tzv. polnočná); omšu na úsvite (tzv. pastiersku) a omšu vo dne.

Betlehemy a pieseň Tichá Noc

K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v talianskom mestečku Greccio v r. 1223. Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz v Rakúsku. Na Vianoce roku 1818 ju po prvýkrát zaspievali duchovný Joseph Mohr a učiteľ Franz Xaver Gruber v Kostole sv. Mikuláša v Oberndorfe.

Výročné zvyky a sviatky v období Vianoc

Výročné zvyky sa viazali k tradičnému kalendáru a predstavujú jeden z najbohatších celkov. Dôležité dátumy a zvyky:

• 11. november - Martin na bielom koni.
• 25. november - Sv. Katarína - začína pôst v adventnom období.
• 30. november - Sv. Ondrej - dievky triasli plotmi a odriekali riekanku, aby zistili, s kým sa vydajú.
• 4. december - Sv. Barbora - olamovali sa halúzky z čerešní a dávali sa do vody, aby dievky zistili, či sa vydajú.
• 6. december - Mikuláš - obchôdzky v maskách sv. Mikuláša, anjela a čerta.
• 13. december - Lucia - robili sa pochôdzky po dedine, dievčatá sa obliekli do bielych plachiet a chodili „po Luciách“.
• 24. december - Vianoce (Vilija) - najväčšie sviatky v roku.
• 25. december - Božie narodenie - prvý sviatok vianočný.
• 26. december - Sv. Štefana - druhý sviatok vianočný.
• 1. január - Nový rok - podávali sa také jedlá ako aj na Vianoce.
• 6. január - Traja králi - chodili skupinky po troch mládencoch po koledách.

Počas Vianočného obdobia si pripomíname aj viacerých svätcov a udalosti: Sv. Štefana (26. decembra), Sv. Jána (27. decembra), Sv. Neviniatok (28. decembra), Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa (nedeľa po Narodení Pána), Sv. Silvestra I. (31. decembra), Panny Márie Bohorodičky (1. januára), Zjavenie Pána (Traja Králi) (6. januára).

tags: #anjeli #chystaju #vianoce #v #nebi