Tento článok podrobne približuje históriu a duchovný život farnosti Čadca, jej administratívne členenie, významné osobnosti, ako aj zaujímavú iniciatívu venovanú výsadbe stromčekov na pamiatku osobností mesta.
Historický kontext mesta Čadca
Mesto Čadca sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska, konkrétne v severnej časti regiónu Kysuce. Je vstupnou bránou na Slovensko z Českej republiky a Poľska. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1565. V roku 1778 kráľovná Mária Terézia povýšila obec Čadca na mestečko s právom konať štyri výročné jarmoky.
Dôležitým dňom v histórii mesta i celého národa bol 4. december 1848, kedy sa počas tzv. zimného ťaženia slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za slobodu národa stala Čadca politickým a vojenským centrom slovenského povstania. Dňa 6. decembra vydala Slovenská národná rada v Čadci výzvu k slovenskému národu, v ktorej vysvetlila svoje ciele a požiadavky na podporu boja proti maďarskému útlaku a vyzvala obyvateľstvo k vstupu do slovenského dobrovoľníckeho zboru. Mesto sa takto stalo, hoci iba na pár dní, hlavným mestom oslobodzovaného Slovenska.
V súčasnosti je Čadca okresné mesto s rozlohou 57 km², ktoré patrí do Žilinského kraja. Počtom obyvateľov (cca 27 000) sa mesto zaraďuje medzi stredne veľké mestá Slovenska. Leží na brehoch rieky Kysuca a jej prítokov (Čierňanka, Milošovský, Čadecký a Bukovský potok, Rieka) v nadmorskej výške 415 m n. m.
Názov sídla súvisí pravdepodobne so spôsobom získavania voľných plôch na pašu a neskôr i na pestovanie plodín. Tieto plochy sa získavali vypaľovaním (žiarením) rúbanísk, pri ktorom vznikal v slabo prevetrávaných dolinách dym, drevo čadilo, čo mohlo dať základ názvu Čadca. Tento názor potvrdzujú aj ďalšie miestne názvy ako Žarec, Čadečka, Horelica, či názov susednej obce Oščadnica. Zaujímavý je aj vývoj transkripcie tohto názvu. V rôznych historických listinách sa stretávame s pomenovaním Chatcha, Czacza, Szattcza, Chatcza, Čatca, Czača.
Počiatky náboženského života a založenie farnosti
Náboženské dejiny Čadce začínajú osídlením tohto kraja. Určité roztrúsené a nepočetné osídlenie možno v tejto časti hornej Kysuce predpokladať už v 14. a 15. storočí. V roku 1417 sa prvý raz v dejinách stretávame s názvom Čadca, ktorý v tom čase označoval širšiu oblasť a dokonca aj dva potoky, dnešnú Čierňanku a potok Oščadnica.
Založenie Čadce spadá do pohnutej doby feudálnej anarchie po bitke pri Moháči v roku 1526. Majiteľmi Strečna, Lietavy a Žiliny boli od roku 1529 bratia Peter a Mikuláš Kostkovci zo Sedlíc, ktorí si tieto majetky udržali aj po roku 1532, kedy prešli na stranu cisára Ferdinanda. V roku 1540 sa sobášom s dcérou Mikuláša Kostku, Annou, stáva jedným z vlastníkov Strečna Štefan Deršfi. Hrad a panstvo Budatín v tom čase vlastnili Ladislav a Mojžiš Suňogovci, ktorí v roku 1534 násilne zaujali pozemky pri potoku Čadca patriace strečnianskym Kostkovcom a začali tu budovať novú dedinu. Územie v okolí terajšej Čadce patrilo v tom čase do chotára obce Krásno, ktorá bola majetkom Strečianskeho panstva. Valasi tu osídľovali aj Budatínske panstvo, kvôli čomu dochádzalo medzi nimi k dlhotrvajúcim majetkovým sporom. O tento priestor sa zaujímali aj zemepáni z Tešínska a Żywiecka, pretože v tom čase nebola ešte ustálená hranica medzi Slovenskom (začleneným do Uhorska), susedným Sliezskom a Poľskom. K sporom dochádzalo nielen medzi majiteľmi panstiev, ale aj medzi osadníkmi. V zázname o riešení takého sporu v roku 1565 sa spomína "dorf Tzaczka". Tento záznam sa považuje za prvý písomný doklad o existencii Čadce.
Evanjelická farnosť a obdobie reformácie
O duchovnú správu danej oblasti sa v 16. storočí starala evanjelická farnosť. Vzhľadom na to, že niekedy v 60. rokoch 16. storočia sa na Budatínskom panstve uchytila zásluhou zemepánov reformácia, vznikla v Kysuckom Novom Meste evanjelická farnosť, ku ktorej patrili takmer celé Kysuce s výnimkou Bystrickej doliny a častí na západe regiónu patriace panstvu Bytča.
K tejto farnosti celkom iste už v 16. storočí patrila aj Čadca. Vyplýva to z listiny Mojžiša Suňoga z roku 1601, v ktorej sa upravovali povinnosti jednotlivých dedín voči kysuckonovomestskému farárovi. Mojžiš Suňog ňou potvrdil príjem evanjelických kňazov, ktorý im určil vo svojej listine v roku 1586 jeho otec Ján na základe ešte staršieho regestu z roku 1574. Podľa tejto listiny všetci obyvatelia Čadce spoločne boli povinní kysuckonovomestskému evanjelickému farárovi odovzdávať 2 zlaté, a z tejto sumy 25 denárov prislúchalo tamojšiemu učiteľovi. Ak išiel farár do Čadce, panský krčmár sa mal postarať o jeho stravu a pitie. Kostol sa ešte nespomína, no nie je vylúčené, že tu už mohol byť postavený.
Keďže farnosť Kysucké Nové Mesto bola rozsiahla, v roku 1608 bol do farnosti uvedený diakon (kaplán) Melchior Višňovský. Aj voči kaplánovi mali jednotlivé obce farnosti presne určené povinnosti. Čadca mu bola povinná odvádzať jeden zlatý ročne. Dušpastierska činnosť takého rozsiahleho územia bola mimoriadne náročná, z tohto dôvodu sa veľká farnosť začala postupne deliť. Ako prvá sa z veľkej farnosti odčlenila práve Čadca.
Evanjelická farnosť v Čadci vznikla v roku 1620, kedy kysuckonovomestský farár Štefan Krušpier privolil, aby sa Čadca osamostatnila s podmienkou, aby mu ročne odvádzala 12 zlatých. V čase zriadenia farnosti už musel byť postavený aj prvý drevený kostol. K novej farnosti boli pripojené všetky vtedy existujúce obce, t. j. Horelica, Raková, Staškov a Svrčinovec, a postupne i ďalšie novovytvorené obce Podvysoká, Oščadnica, Čierne a Skalité.
Katolícka farnosť a rekatolizácia
Počas rekatolizácie zaujali miestny kostol katolíci niekedy v období 1672-1673 a pôvodne evanjelická farnosť sa zmenila na katolícku, ktorá kontinuálne nadviazala na činnosť svojej predchodkyne. Dokladom je vizitácia z roku 1713, ktorá sa pri štolárnych poplatkoch odvoláva na dátumy ešte z čias zriadenia farnosti. Podľa nariadenia zemepána (v tom čase evanjelika Mojžiša Suňoga) z 10. septembra 1620 a 16. novembra 1621 bola určená ľubovoľná štóla.
V roku 1674 sa konala prvá zachovaná katolícka vizitácia farnosti, vďaka ktorej máme aspoň stručné údaje o kostole a fare. Vizitáciu vykonal v tom čase dubnický farár a trenčiansky archidiakon Juraj Novosedlík, ktorý sa však neodvážil prísť do Čadce osobne kvôli potulujúcim sa zbojníkom. Čadčianskeho farára si zavolal do Kysuckého Nového Mesta a ten mu podal požadované informácie. Farnosti viedol Gabriel Ferdinand Kviedčinský, ktorý duchovne spravoval 9 obcí: Čadcu, Rakovú, Staškov, Podvysokú, Svrčinovec, Čierne, Skalité, Oščadnicu a Horelicu. Zákopčie sa uvádza ako sporné územie, ktoré ale patrilo k fare v Kysuckom Novom Meste. Drevený kostol bol zasvätený sv. Bartolomejovi. Kviedčinsky v Čadci pravdepodobne nepôsobil dlho, pretože 16. apríla 1676 tu bol uvedený Ján Ribarsky, pôvodom Poliak. Ani ten tu nepôsobil dlho, lebo v nasledujúcom roku sa do Čadce dostal za farára Tomáš Kubica pôvodom zo Žabovřeskov pri Brne. Ako farár pôsobil v Novom Jičíne, potom v Rosine a z Rosiny prišiel do Čadce, kde, podľa dostupných údajov, pôsobil 8 rokov.
Jeho pôsobenie vo farnosti však bolo narušené nepokojnými časmi v období protihabsburského povstania Imricha Tököliho. Z istého vyšetrovania hraničného uhorsko-sliezskeho sporu sa dozvedáme, že čadčiansky vojvoda Ján Belanský bol obvinený z toho, že v roku 1680 z fary vyhnal katolíckeho farára Kubicu a namiesto neho sa odvážil dosadiť akéhosi utečenca, ktorý ušiel pred represáliami zo Sliezska kvôli svojmu vierovyznaniu. Týmto evanjelickým utečencom bol Ondrej Bazilides. Vypudenie Kubicu bolo asi len dočasné, pretože v Čadci pôsobil 8 rokov a k nepríjemnostiam s čadčianskym vojvodom došlo niekedy v roku 1680.
Kubicu vo funkcii farára nahradil v roku 1685 Ján Križan. Počas jeho pôsobenia bol v roku 1692 postavený v Skalitom prvý drevený, filiálny kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Za jeho správy sa v Čadci začali viesť cirkevné matriky.
Rozvoj a administratívne členenie farností na horných Kysuciach
V 80. rokoch 17. storočia došlo k ďalšej výraznej udalosti nielen pre náboženské dejiny obce. Čadca sa stala majetkom žilinskej rezidencie jezuitov, ktorá bola založená z testamentárneho odkazu ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepčéniho. Vďaka tomu možno v tejto oblasti reálne predpokladať jezuitské misie, ktoré za účelom rýchlejšej rekatolizácie pohraničných oblastí celkom iste podporoval aj strečniansky zemepán Esterházi.
Nového zemepána dostala Čadca až v roku 1714, kedy ju od žilinských jezuitov vykúpil za 6880 zlatých Juraj Erdödy. V roku 1723 bol vybudovaný nový filiálny kostol sv. Jána Krstiteľa v Skalitom a čadčiansky farár Adam Beško ho na sviatok Všetkých svätých toho istého roku aj požehnal. Pri stavbe tohto kostolíka výdatne pomáhal tešínsky jezuita páter Leopold Tempes, ktorého farár Beško ustanovil za správcu vo veci stavby kostola v Skalitom. Skalité sa z pôvodnej farnosti odčlenilo ako prvé, pretože farnosť Čadca bola veľmi rozsiahla a náročná na pastoráciu.
V roku 1749 vznikla nová farnosť v Skalitom s filiálkami Čierne a Oščadnica. Pre nedostatok kňazov však bola v roku 1761 znova pripojená k Čadci a k definitívnemu odčleneniu prišlo v roku 1772. V 80. a 90. rokoch došlo na Kysuciach k erigovaniu viacerých nových farností, ktorých vznik bol financovaný z tzv. náboženského fondu.
V roku 1788 vznikla farnosť v Oščadnici, o rok neskôr v Rakovej, v roku 1796 v Čiernom a o rok neskôr v Staškove. Okrem farností, ktoré boli odčlenené z bývalej veľkej čadčianskej farnosti, vznikli v roku 1789 aj fara v Krásne a v roku 1796 fara v Javorníku-Čiernom (dnes Makov). Vznikom nových farností vznikol predpoklad na nové administratívne členenie v diecéze.
V rámci organizácie Nitrianskej diecézy patrila farnosť Čadca do Trenčianskeho archidiakonátu, ktorého existencia je doložená už v roku 1235. K deleniu tohto veľkého územia (zaberalo celú Trenčiansku stolicu) došlo až za biskupa Jozefa Vuruma v roku 1821, kedy vznikol Žilinský archidiakonát. Ešte koncom 18. storočia bol vytvorený kysuckonovomestský dekanát, ktorý sa potom stal súčasťou Žilinského archidiakonátu.
Do roku 1790 patrili farnosti Čadca, Stará Bystrica, Skalité a Zákopčie do dekanátu Kysucké Nové Mesto, Turzovka zase do Bytče. V roku 1790 vznikol dekanát so sídlom v Čadci, do ktorého boli začlenené farnosti Čadca, Oščadnica, Skalité, Raková, Zákopčie, Turzovka a Vysoká. Neskôr pribudli aj Čierne, Javorník-Čierne a Staškov. Po všetkých týchto zmenách ostala Čadci jediná filiálka v Horelici. Tento status fungoval až do roku 1870, kedy bol vytvorený nový turzovský dekanát.
Kostol svätého Bartolomeja apoštola
Kostol svätého Bartolomeja apoštola predstavuje najstarší sakrálny objekt horných Kysúc, ktorý môžeme obdivovať i v súčasnosti. Bol postavený v rokoch 1734 - 1735 v barokovom slohu. Neskôr boli po ľavej a pravej strane veže dobudované dve kaplnky. Kostol bol zasvätený sv. Bartolomejovi, ktorý je patrónom kostola a jeho postava bola neskôr pojatá do mestského erbu.
Duchovná správa farnosti: Kňazi a ich pôsobenie
Súčasní kapláni farnosti Čadca
- Mgr. Štefan Lašo (od 1. 7. 2022)
- Mgr. Matúš Mažgut (od 1. 7. 2023)
Prehľad kňazov pôsobiacich vo farnosti Čadca v minulosti
- Štefan Beniač (1891 - 1901)
- Eleutér Cseffalvay (1898 - 1900)
- Tomáš Ružička (1899 - 1900)
- Štefan Krautmann (1901 - 1904)
- František Filkorn (1904 - 1906)
- Vojtech Aništik (1910)
- Cyril Žembery (1914 - 1916)
- Štefan Schmidt (1915 - 1916)
- Anton Kompánek (1916 - 1917)
- Štefan Fundárek (1917 - 1918, 1923 - 1924)
- František Herodek (1919 - 1921)
- Jozef Cisár (1921)
- Ján M. Porubský (1921 - 1922)
- Vojtech Jánsky (1922 - 1923)
- František Bartaček (1927)
- Pavol Kolár (1927 - 1929)
- Ladislav St. Laco (1929 - 1933)
- Dezider Kišš (1932 - 1934)
- Jozef Štefánek (1934 - 1937)
- Rudolf Jánoš (1938 - 1939)
- Karol Steszkál (1938 - ???)
- Albert Hedera (1939 - 1940)
- Ferdinand Foltán (1940)
- Ladislav Mišák (1940 - 1942)
- Aladár Struhár (1942 - 1945)
- Štefan Palkovič (1952 - 1954)
- Ladislav Belás (1954 - 1963)
- Anton Martinik (1963 - 1967)
- Ivan Máhrik (1967 - 1970)
- Justín Jurga (1970 - 1971)
- Jozef Noga (1970 - 1973)
- Jaroslav Roman (1971 - 1972)
- Peter Danihel (1972 - 1973)
- Milan Kavor (1973 - 1977)
- Ján Ondrejička (1976 - 1979)
- Jozef Pavlásek (1977 - 1978)
- Ladislav Gura (1979 - 1985)
- Jozef Dvorský (1980 - 1982)
- Stanislav Belák (1982 - 1983)
- Stanislav Duník (1985 - 1986)
- Dominik Gurín (1986 - 1990)
- Štefan Dzurianik (1988)
- Pavol Mazúch (1989)
- Ján Hlaváč (1990 - 1993)
- Pavol Kalabus (1990)
- František Kovács (1990 - 1992)
- Miroslav Lysičan (1990)
- Jozef Petráš (1992 - 1993)
- Ivan Špánik (1992 - 1994)
- Milan Kováč (1993 - 1994)
- Stanislav Strapko (1993 - 1995)
- Stanislav Ďungel (1994 - 1995)
- Ivan Kňaze (1994 - 1997)
- Pavol Maretta (1995 - 1996)
- Peter Korenčiak (1996 - 1997)
- Štefan Vojtek (1996 - 1997)
- Dušan Monček (1997 - 1998)
- Marek Smatana (1997 - 1999)
- Peter Zimen (1997 - 1998)
- Štefan Bukovan (1998 - 1999, 2000)
- Andrej Mátel (1998 - 1999)
- Miroslav Hoždora (1999 - 2000)
- Igor Vaňo (1999 - 2000)
- Peter Kaštan (2000 - 2002)
- Jozef Sudor (2001 - 2002)
- Jaroslav Tarhaj (2001 - 2002)
- Jozef Balaj (2002)
- Ľubomír Bollo (2002 - 2004)
- Ján Slávik (2002 - 2005)
- Martin Fukas (2004 - 2006)
- Peter Švec (2004 - 2005)
- Peter Dubec (2005 - 2006)
- Henrich Neviďanský (2005 - 2007)
- Martin Adamčík (2006 - 2011)
- Jaroslav Mujgoš (2006 - 2007)
- Miroslav Bilčík (2007 - 2010)
- Slavomír Trnka (2007 - 2008)
- Ján Vrbata (2010 - 2011)
- Róbert Hanuliak (2011 - 2012)
- Martin Lisík (2011 - 2012)
- Michal Melišík (2011 - 2015)
- Pavol Klimek (2012 - 2013)
- Jozef Lazový (2013 - 2017)
- Ondrej Gašica (2015 - 2017)
- Michal Svatený (2017 - 2019)
- Igor Škrabák (2017-2020)
- Jaroslav Šmehil (2019-2023)
- Martin Maliniak (2020-2022)
- Štefan Lašo (od 2022)
Významné osobnosti cirkevného života spojené s farnosťou
Vo farnosti pôsobili viaceré významné kňazské osobnosti, napríklad bernolákovec Lukáš Pažický, prekladateľ a národovec František Xaver Daniš. Medzi národne uvedomelých kaplánov v Čadci patrili Michal Mihalovič, Andrej Lemeš, Ján Raška, Juraj Lenčo či Henrich Radlinský. V modernej dobe tu dlhší čas pôsobil kanonik, cirkevný historik a opát Ladislav Belás.
Kňazi - rodáci z Čadce a Horelice
Z farnosti pochádzal aj rad významných kňazov. Spomenúť treba Ondreja Bazilidesa, ktorý pôsobil ako ceremonár a biskupský notár v Nitre, Jána Nepomuka Derčíka, národovca, profesora biblických vied, ostrihomského kanonika a kráľovského cenzora. Z Horelice pochádzal Ján Nepomuk Nemčák, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej, katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom i Spolku sv. Vojtecha. Z Horelice pochádzal i Jozef Bukovan, ktorý kňazský život prežil v Sliezsku, pôsobil v pútnickom chráme vo Frýdku a bol farárom v Bruzoviciach, kde sa tešil veľkej obľube a úcte.
V súčasnosti z Čadce pochádzajú títo kňazi: Stanislav Bukovan, Ľubomír Dávidík, František Duraj, Marian Ďurčan, František Gábriš SJ, Milan Gábriš, Ondrej Gábriš SJ, Štefan Gužík, Miroslav Hafera, Alojz Halgašík, Ladislav Herman, Peter Hluzák, Peter Holbička, Pavol Hovořák, Viliam Chrastina, Milan Karnett, Peter Kučák MC, Stanislav Kučák OFMCap., Gustáv Lutišan, Patrik Masár, Rastislav Najdek, Ján Palúch SVD, Jozef Petrek, Pavol Porochnavec, Alojz Potočiar, Ján Šmelka, Stanislav Urbánek, Ján Úskoba, Marián Valašík SJ.
Filiálka Horelica: História a význam
Horelica vznikla na konci 16. storočia, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1593. Pôvodne sa dedina nazývala Prašivá i Podprašivá. Podobne ako Čadca spočiatku patrila Budatínskemu, od druhej polovice 18. storočia Strečnianskemu panstvu. V roku 1786 mala 116 domov, 174 rodín a 764 obyvateľov. V roku 1850 tu žilo 1100 slovenských katolíckych a 5 židovských obyvateľov. V roku 1944 bola pripojená k Čadci.
V Horelici je postavená kaplnka sv. Anny z roku 1894. Z obce pochádza významný kňaz a národovec Ján Nepomuk Nemčák, vďaka ktorému boli v Horelici postavené školy.
Liturgický život a farské aktivity
Farnosť Čadca je živou farnosťou, rodinou, ktorej súčasťou sú všetci veriaci, ktorí spoločne budujú vzťahy a rozvíjajú aktivity. Farské oznamy obsahujú detailný rozpis bohoslužieb a aktivít.
- Sväté omše:
- V nedeľu o 12:00 je svätá omša zameraná pre rodiny s deťmi.
- Na prvý piatok sa pridáva svätá omša o 15:45.
- V prikázané sviatky, ktoré pripadnú na pracovný deň, sú sväté omše prispôsobené.
- Pobožnosti:
- Adorácia Najsvätejšej sviatosti býva vo štvrtok od 15:00 do 18:00.
- Fatimská pobožnosť býva na prvú sobotu v mesiaci o 6:20.
- Korunka Božieho milosrdenstva spojená s adoráciou Najsvätejšej sviatosti býva na prvú nedeľu v mesiaci o 15:00.
- Komunitné akcie: Farský Majáles, ktorý sa bude konať 30. (dátum nie je uvedený v pôvodnom texte) pozýva mladých, starších, jednotlivcov či páry. Záujemcovia môžu podporiť túto akciu cenou do tomboly, prípadne prostredníctvom kaplána Matúša.
- Farnosť tiež organizuje farské púte, napríklad do Červeného Kláštora.
Prikázané sviatky
- 1. 1. Panny Márie Bohorodičky
- 6. 1. Zjavenie Pána
- Pohyblivý - Nanebovstúpenie Pána (štvrtok, 40. deň po Veľkej Noci)
- Pohyblivý - Božieho Tela a Krvi (štvrtok po sviatku Najsvätejšej Trojice)
- 29. 6. Sv. Petra a Pavla
- 15. 8. Nanebovzatie Panny Márie
- 1. 11. Všetkých svätých
- 8. 12. Nepoškvrnené počatie Panny Márie
- 25. 12. Narodenie Ježiša Krista - Vianoce
Neprikázané sviatky (vybrané)
- 2. 2. Obetovanie Pána (Hromnice)
- Popolcová streda - pohyblivý dátum
- 19. 3. Sv. Jozefa, ženícha Panny Márie
- Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota - pohyblivé podľa Veľkej Noci
- Veľkonočný pondelok - pohyblivý
- 25. 3. Zvestovanie Pána
- Najsvätejšieho Srdca Ježišovho - pohyblivý
- 5. 7. Sv. Cyrila a Metoda
- 8. 9. Narodenie Panny Márie
- 15. 9. Sedembolestnej Panny Márie
- 26. 12. Sv. Štefana, prvomučeníka
Živé vysielanie
Iniciatíva "Stromček informácie": Výsadba stromčekov na pamiatku osobností
Za peknou myšlienkou výsadby stromčekov, nazvanou "Stromček informácie", stojí zástupkyňa primátora okresného mesta Xénia Šurhaňáková. Nápad vznikol z viacerých dôvodov. Okrem iného aj kvôli dlhému procesu vyšetrovania vyrúbaných líp na Ulici Andreja Hlinku, ktorý zasiahol všetkých obyvateľov mesta.
Keď nedávno odišla do športového nebíčka legendárna Mária Marcibálová, Xénia Šurhaňáková si povedala, že by bolo pekné a prínosné venovať výsadbu stromčekov osobnostiam mesta. Inšpirovala sa krásnymi alejmi, ktoré vyrástli napríklad v českom meste Kroměříž alebo v parku Stromovka v Prahe.
Po komunikácii s kompetentnými a priateľmi navrhli do ankety 26 osobností. Ľudia následne na sociálnej sieti vyberali a pripomienkovali, po kom by chceli stromčeky pomenovať. V priebehu júna bolo na sídlisku Kýčerka vysadených pätnásť líp a dva javory. Tieto stromy nielenže skvalitnia životné prostredie a skrášlia najväčšie čadčianske sídlisko, ale tamojším obyvateľom budú pripomínať aj osobnosti mesta Čadca. Ľudia vyberali osobnosti v ankete, pričom najviac hlasov udelili dlhoročnej učiteľke telesnej výchovy Márii Marcibálovej.
Zoznam osobností, ktorým boli stromy venované
- Anna Čerchlová - učiteľka, bývalá riaditeľka Gymnázia J. M. Hurbana v Čadci
- Mária Húšťavová - etnografka, publicistka, bývalá riaditeľka Kysuckého múzea v Čadci
- Anna Straková - bývalá riaditeľka Domu kultúry v Čadci
- Rudolf Dubovský - učiteľ, ochotnícky herec, bývalý dlhoročný riaditeľ ZŠ na Rázusovej ulici
- Mária a Pavol Jurgovci - folkloristi, speváci ľudových piesní
- Ladislav Kopecký - choreograf, bývalý umelecký vedúci FS Kysučan
- Jozef Vrábel - choreograf, bývalý dlhoročný umelecký vedúci FS Kysučan
- Vladimír Pavlík - lekár, primár chirurgického oddelenia
- Matúš Briestenský - pedagóg, dlhoročný vedúci šachového klubu v Čadci
- Karol Kállay - fotograf
- Emil Floriš - kňaz, dekan, farnosť Čadca - mesto
- Mária Marcibálová - učiteľka, športovkyňa - bežkyňa
- Miroslav Golis - fotograf, ochranár, manažér
- Ján Činčala - riaditeľ Červeného kríža
- Ivan Hálek - lekár, spisovateľ, politik, prekladateľ
- Peter Jilemnický - spisovateľ, novinár, učiteľ
- Vladimír Adámek - pedagóg, fotograf
Nové farnosti a súčasná štruktúra dekanátu Čadca
S rastom počtu obyvateľov sa rozdelila aj pôvodná čadčianska farnosť. Dňa 1. júla 1999 vznikla nová farnosť na sídlisku Kýčerka - farnosť sv. Jozefa robotníka Čadca-Kýčerka, kde bol kostol posvätený 5. decembra 1998.
K veľkým zmenám došlo vo februári 2008, kedy bola pápežom Benediktom XVI. zriadená nová Žilinská diecéza. V rámci nej došlo k novému usporiadaniu dekanátov i k vzniku nových farností. V júli 2011 sa z farnosti Čadca-mesto odčlenila nová farnosť v časti Milošová - farnosť Sedembolestnej Panny Márie Čadca-Milošová.
Dňa 1. januára 2018 bol obnovený dekanát Turzovka, do ktorého boli z čadčianskeho dekanátu začlenené farnosti Makov, Vysoká n. K., Korňa (s pútnickým miestom Živčáková), Turzovka, Klokočov, Podvysoká, Staškov.
V súčasnosti patria do Dekanátu Čadca tieto farnosti: Raková, Zákopčie, Čadca-mesto, Čadca-Kýčerka, Čadca-Milošová, Svrčinovec, Čierne a Skalité.