V kresťanstve zohrávajú anjeli strážni dôležitú úlohu ako nebeskí poslovia a ochrancovia. Ich existencia je dogmou kresťanskej viery a sú vnímaní ako bytosti neustále prítomné pri človeku, aby mu pomáhali na ceste životom. Katolícka cirkev si ich význam pripomína osobitným sviatkom.
Pôvod a podstata anjelov
Slovenské slovo „anjel“ pochádza z gréckeho „angelos“, čo znamená „posol“. V Starom zákone sa pre označenie anjela s dvoma výnimkami používa hebrejské slovo „malak“, ktoré tiež znamená „posol“. Z tohto slova pochádza aj meno proroka Malachiáša. Hoci sa slovom „anjel“ v Biblii označujú prevažne duchovné bytosti, občas sa používa aj v súvislosti s ľuďmi, napríklad prorok Malachiáš povedal, že „pery kňaza majú zachovávať poznanie a z jeho úst sa vyhľadáva zákon, lebo je poslom Pána zástupov“ (Mal 2,7).
Anjeli sú duchovné stvorenia, ktoré neprestajne oslavujú Boha a slúžia jeho spasiteľným plánom. Boli stvorení Bohom pred stvorením hmotného sveta. Písmo sväté neposkytuje presnú zmienku o tom, kedy boli stvorení anjeli, no predpokladá sa, že vznikli skôr ako ľudia. Anjeli sú čisto duchovné osoby, ktoré nemajú telá a stoja pred tvárou Boha, preto sú blažení (Mt 18,10). Sú to inteligentné bytosti so slobodnou vôľou a sú obdarení veľkou múdrosťou, slobodou a mocou. Prevyšujú všetkých viditeľných tvorov dokonalosťou, o čom svedčí lesk ich slávy.
Anjeli v Písme svätom
Pán Ježiš často hovorí o anjeloch. V Novom zákone sa spomína sedem „chórov“ anjelov: tróny, panstvá, sily, mocnosti, archanjeli, kniežatstvá a anjeli. Starý zákon sa konkrétne zmieňuje o dvoch chóroch: cherubíni a serafíni. Podľa kresťanskej náuky sa anjeli delia do deviatich zborov, pričom najnižšie postavenou skupinou sú anjeli, archanjeli a mocnosti, ktorí plnia vôľu Boha priamo medzi stvoreniami. Druhú, prostrednú skupinu tvoria panstvá, kniežatá a sily, ktoré sa zúčastňujú predovšetkým na stvorení.
V Biblii sa anjeli spomínajú v spojitosti s Jakubom, Tobiášom, Juditou, Petrom či pastiermi v Betleheme, a posluhovali aj samotnému Ježišovi na púšti. Ich posolstvá sú podľa Biblie veľmi dôležité, napríklad Zvestovanie Pána (Lk 1,26; 2,9-14). Niekedy si za účelom vykonať Boží rozkaz prevezmú ľudskú podobu.
Najvýznamnejší archanjeli
Medzi anjelmi je len málo tých, ktorých mená poznáme zo Svätého písma. Ide o troch archanjelov:
- Svätý archanjel Michal: Je podľa tradície najväčší z anjelov, „veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa“ (Dan 12,1). Je vodcom nebeského vojska, bojoval proti „drakovi“, teda proti padlým anjelom, a zvrhol ich na zem (Zjv 12,7). Michal je obhajcom Božieho ľudu pred Bohom (Dan 10,13.21).
- Svätý archanjel Gabriel: Je anjelom zvestovania a verným Božím poslom. Dvakrát bol poslaný k prorokovi Danielovi a ohlásil narodenie Jána Krstiteľa (Lk 1,19) aj samotného Ježiša Krista Márii (Lk 1,26-33). Gabriel stojí pred Bohom a je poslaný hovoriť s ľuďmi.
- Svätý archanjel Rafael: Spomína sa v Knihe Tobiáš ako „jeden zo siedmich anjelov, čo sú vždy pripravení predstúpiť pred Pánovu velebu“ (Tob 12,15). Sprevádza mladého Tobiáša na cestách a uzdravuje jeho otca, navracajúc mu stratený zrak.
Úloha anjela strážneho
Anjel strážca je nebeský duch, pridelený Bohom, ktorý má dozerať na každého z nás počas nášho života. Úlohou anjela strážneho je viesť nás k dobrým myšlienkam, prácam a slovám a chrániť nás od zlého. Anjeli strážni sa za nás modlia a prednášajú naše modlitby Bohu. Pomáhajú nám predovšetkým v hodine smrti.
Anjel strážny nemôže vplývať priamo na náš rozum ani na našu vôľu, nie je všemohúci. Pôsobí nepriamo, vonkajšími znameniami alebo v našej obrazotvornosti vzbudzuje predstavy a následne myšlienky. Dokáže ovplyvňovať naše zmysly a našu predstavivosť, ale nie našu vôľu. Vedú nás do neba, ale len ak im to dovolíme. Sú obdarení mnohými duchovnými schopnosťami a mocou, ktoré neboli ľuďom dané. Sú to bytosti postavené vyššie ako my, pretože hoci sú k nám poslaní, aby nám slúžili, sú ustavične v prítomnosti Božej.
Sviatok anjelov strážnych
Od sedemnásteho storočia cirkev slávila samostatný sviatok anjelov strážcov v celej Cirkvi v októbri. Od revízie cirkevného kalendára sa tento sviatok slávi 2. októbra. Tento deň ustanovil v roku 1670 pápež Klement X. ako deň na počesť anjelov, ktorí nás denne chránia. Okrem toho je úcte anjelov v byzantskom obrade venovaný každý pondelok.
Existencia a význam anjelov strážnych v kresťanstve
Existencia anjelov strážcov je dogma kresťanskej viery. Pán Ježiš hovorí v evanjeliu: „ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 18,10). Tieto bytosti sú vždy prítomné pri nás, aby nám pomohli. Nech sa cítime akokoľvek sami, vždy je pri nás anjel strážny.
„Pri každom veriacom stojí anjel ako ochranca a pastier, ktorý ho vedie životom,“ učil svätý Bazil. Anjeli strážcovia nie sú niečím, o čo sa musíme deliť s viacerými, ale sú pre naše duchovné blaho natoľko cenní, že Boh každého z nás požehnal jedným, jeho vlastným. Teológovia predpokladajú a tvrdí sa to i v YOUCAT, že „každý človek dostáva od Boha anjela strážcu“ (č. 55). Toto tvrdenie je v súlade so Svätým písmom a učením svätého Tomáša Akvinského, sv. Bazila a sv. Hieronyma. Ľudský život je od detstva až po smrť obklopený ich ochranou a orodovaním (KKC 336).
Anjeli a ľudia
V priamom protiklade s rozšíreným presvedčením, anjeli nie sú ľudia, ktorí zosnuli. Po smrti sa nijaký človek nestáva anjelom. Anjeli boli stvorení na počiatku sveta v jednom okamihu stvorenia a sú nesmrteľní. Ľudia, vrátane Ježiša Krista, boli stvorení len o niečo menší od anjelov kvôli „utrpeniu smrti“ (Hebr 2,9). Anjeli neumierajú, ale ľudia áno. Dokonca aj Ježiš, syn Boha, bol smrteľný muž.
Anjeli stoja pred tvárou Boha, preto sú blažení. Ich odpoveď na Božiu lásku si nevyžiadala čas a potrebu rásť a dozrievať, lebo akonáhle boli stvorení a prijali milosť Božiu, mali príležitosť reagovať na Božiu lásku a tak vstúpiť do blaženosti. Tí, čo obstáli v skúške, dostali „svetlo slávy“ a „v nebi ustavične hľadia na tvár Otca“ (Mt 18,10).
Čoho sa vyvarovať v úcte k anjelom
Cirkev výslovne varuje pred detinským pohľadom na anjelov. Netreba si zúfať ani sa cítiť sám, lebo s nami kráčajú anjeli a v každom čase slúžia našim dušiam. Netreba brať svojho anjela ako postavičku z komiksu. Stojí pri tebe, aby ťa chránil, obraňoval a strážil.
Pomenovanie anjelov
Katolícka cirkev učí, že „zvyk pripisovania mien svätým anjelom by sa nemal podporovať, okrem Gabriela, Rafaela a Michala, ktorých mená sa nachádzajú vo Svätom písme.“ Dôvodom je, že meno ako také zahŕňa určitú autoritu nad druhou osobou. Ak poznáme meno niekoho, môžeme na neho zavolať, kedykoľvek chceme, a môžeme nad ním cítiť určitú autoritu. Nad anjelmi strážcami autoritu nemáme. Oni sú podriadení len jedinému: Bohu samotnému. Môžeme požiadať o podporu alebo pomoc, ale nemali by sme mať pocit, že sú tu k našim službám.
Zjednodušený pohľad na duchovný boj
Cirkev varuje pred úchylkou, keď veriaci prepadnú myšlienke, že svet podlieha ustavičnej vojne medzi dobrými a zlými duchmi, a človek je v nej vydaný na milosť vyšším silám, pred ktorými je bezmocný. Takéto kozmológie majú málo spoločného so skutočným evanjeliovým učením o boji proti diablovi, ktorý si vyžaduje morálny život, základné rozhodnutie pre evanjelium, pokoru a modlitbu. Duchovný boj je nepochybne skutočný, no nie sme bezmocní.
Modlitba k anjelovi strážnemu
„Anjel Boží, strážca môj, prosím ťa, vždy pri mne stoj! Pomocnú mi ruku daj, vo všetkom mi pomáhaj, aby som vždy, v každej chvíli, viedol život Bohu milý, a tak tebou chránený bol raz v nebi spasený. Amen.“ Táto modlitba je prekvapivo stará a jej pôvod siaha aspoň do 11. alebo 12. storočia. Osobitná úcta k anjelom strážcom siaha až do prvých storočí cirkvi.
Modlitba k nášmu anjelovi strážcovi odporúčaná Máriou Simmou
Emeritný pápež Benedikt XVI. pripomenul, že „Pán je vždy blízko a aktívne zaangažovaný v ľudských dejinách a sprevádza nás skrze jedinečnú prítomnosť svojich anjelov, ktorých si Cirkev uctieva pod pojmom strážcovia, teda inými slovami tí, ktorí predstavujú Božiu starostlivosť o každého človeka.“ Mali by sme si nájsť čas, aby sme porozmýšľali nad tým, aká je to veľká milosť, že máme anjela, ktorý nás chráni a vedie. Mnohí sa ako deti modlievali modlitbu Anjeličku, môj strážničku, no ako dospelí zvyčajne zabúdame, že anjeli majú v našich životoch význam a veľkú moc. Môžeme a mali by sme prosiť, aby sa náš anjel prihováral za nás v nebi.
Padlí anjeli (démoni)
Nový aj Starý zákon hovoria tiež o padnutých anjeloch. Sú to anjeli, ktorí neobstáli v skúške a previnili sa, pričom mienka teológov je, že to bola pýcha. Títo anjeli odmietli nadprirodzenú blaženosť z dôvodu, že si k nej stačia sami, že ju dosiahnu vlastnými silami, bez Božej pomoci. Boh ich nezničil, iba limitoval v ich deštruktívnej činnosti. Ich postavenie je trvalé. Démoni sú padlí duchovia pod vedením satana. Satan je nazvaný kniežaťom alebo vodcom všetkých zlých duchov (Mt 9,34; 12,24, Mk 3,22; Lk 11,15) a démoni sa tiež volajú jeho služobníkmi alebo vyslancami (Lk 4,35; 9,1.42; Jn 10,21). Pôvodné meno tretieho kniežaťa bolo Héllél ben Sáchár, čo znamená: skvejúci sa / žiariaci / chváliaci / syn rannej zory (Iz 14,12), preložené ako Lucifer, nosič svetla, ktorý padol a stal sa Satanom. Boh ich nezničil, ale limitoval ich deštruktívnu činnosť.