Slávnostný koncert pri príležitosti Dňa Európy a 67. výročia Schumanovej deklarácie, spojený so 72. výročím ukončenia druhej svetovej vojny, sa uskutočnil 10. mája 2017 o 19:30 hod. v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v Bratislave. Na podujatie pozvali Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, a Jack Martin Händler, umelecký riaditeľ Bruno Walter Musiktage.
Koncert sa konal pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku a spolkového prezidenta Rakúskej republiky Alexandra Van der Bellena. Atmosféru večera zdôrazňovali spomienkové udalosti venované nielen európskej integrácii, ale aj odkazu veľkého humanistu, skladateľa, dirigenta a spisovateľa Bruna Waltera, ktorý ako mladý dirigent pôsobil aj v Bratislave.
Význam Dňa Európy a Schumanovej deklarácie
Deň Európy je oslavou európskej jednoty. Pripadá na 9. mája a pripomína výročie podpísania Schumanovej deklarácie z roku 1950, ktorou sa položili základy európskej integrácie. Tento priekopnícky plán povojnovej spolupráce európskych krajín odštartoval proces vzniku dnešnej Európskej únie.
V deklarácii z 9. mája vtedajší šéf francúzskej diplomacie Robert Schuman a jeho poradca i priateľ Jean Monnet vyzvali Francúzsko, Nemecko a ďalšie európske štáty, aby združili úsilie pri spoločnej ťažbe uhlia a výrobe ocele s cieľom položiť prvé konkrétne základy Európskej federácie. Podľa Schumanovho projektu sa mala vytvoriť nadnárodná európska inštitúcia na spravovanie surovín, ktoré dovtedy predstavovali základ vojenskej moci - ocele a uhlia.
Návrh, známy pod názvom Schumanova deklarácia, našiel kladnú odozvu a 9. máj 1950 sa stal východiskovým bodom pre budovanie spoločnej Európy. Schumanova deklarácia sa pokladá za „rodný list“ EÚ. Na návrh reagovalo šesť krajín (Francúzsko, Spolková republika Nemecko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko) a Parížskou dohodou z 18. apríla 1951 založili Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO).
Na zasadnutí v Miláne v roku 1985 sa prezidenti a predsedovia vlád dohodli, že Deň Európy sa bude sláviť každý rok a bude orientovaný pre všetkých občanov spoločnej Európy. Vstupom do nej sa členovia zaviazali rešpektovať jej mierové ciele, sociálny pokrok, ekonomický rozvoj a solidaritu, ako sa to uvádza v Schumanovej deklarácii z 9. mája.
Symboly a hodnoty Európskej únie
Deň Európy sa stal jedným z európskych symbolov, akými sú napríklad vlajka EÚ, jej hymna alebo spoločná mena euro. Deň Európy identifikuje EÚ ako politickú entitu a dáva príležitosť, aby organizátori rôznymi aktivitami a oslavami približovali úniu k jej občanom aj jednotlivým národom.
Medzi symboly Európskej únie patrí aj európska vlajka tvorená 12 zlatými hviezdami na modrom pozadí. Hviezdy symbolizujú ideály jednoty, solidarity a harmónie medzi ľuďmi v Európe. Ďalším symbolom je európska hymna Óda na radosť Ludwiga van Beethovena. Európska hymna v žiadnom prípade nenahrádza národné hymny členských štátov EÚ, ale oslavuje ich spoločné hodnoty a môžeme ju počuť na oficiálnych slávnostiach, ktoré súvisia s Európskou úniou. Medzi symboly EÚ patrí aj jej motto „Zjednotení v rozmanitosti“, ktoré sa používa od roku 2000.
Ľudia - vizionári, ktorí sa podieľali na vzniku EÚ, sa usilovali o zabezpečenie mieru a prosperity povojnového európskeho kontinentu v duchu základných hodnôt, na ktorých je postavená Európska únia. Sú nimi sloboda, demokracia, rovnosť, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, ľudských práv a právneho štátu, ale aj solidarita a ochrana pre všetkých.
Hudobný program a protagonisti koncertu
S pripomienkou obetí druhej svetovej vojny i odkazu Bruna Waltera zazneli dve diela klasicizmu: Mozartov Koncert pre klavír a orchester Es dur KV 271 „Jeunehomme“ a Beethovenova Symfónia č. 5 c mol op. 67, nazývaná aj „Osudová“.
W. A. Mozart (1756 - 1791) napísal svoj Koncert pre klavír a orchester Es dur KV 271 „Jeunehomme“ ako 21-ročný (v roku 1777). Celkovo salzburský rodák napísal dvadsaťpäť klavírnych koncertov. Pomenovanie dostal koncert od mladej parížskej klaviristky Mademoiselle Jeunehomme, ktorej bol dedikovaný.
Beethovenova 5. symfónia c mol, op. 67 v mnohom vystihla charakter večera, ktorý bol osudovou témou známej symfónie predurčený na premýšľanie o tragických okolnostiach ľudského bytia. Výrazná úvodná téma pozostáva iba zo štyroch tónov („Tak klope osud na naše dvere…“ - charakterizoval sám Beethoven úvodný pregnantný motív). Nádherná 2. časť symfónie - Andante con moto - je tematicky rozdelená klenbou nádhernej lyriky - v protiklade s ráznymi nástupmi dychov. Tretia a štvrtá časť symfónie kontrastne, dramaticky vypäto spracováva vedúce myšlienky symfónie, z ktorých sa však opätovne vynára vedúca myšlienka osudovosti.
Hoci text exkluzívne vytlačeného viacjazyčného bulletinu analyzoval Mozartovo i Beethovenovo dielo „metajazykom“ hudobného teoretika, išlo o diela poslucháčsky zrozumiteľné, plné jasu a radosti. To sa odrazilo aj na ich prijatí, ktoré bolo nadmieru srdečné, dokonca s prídavkom neodmysliteľného Uhorského tanca.
Bruno Walter Mozart - Symphony No.40 (1952) VPO
Interpreti a Bruno Walter Symphony Orchestra
Hlavným interpretným telesom bol Bruno Walter Symphony Orchestra (BWSO), medzinárodné hudobné teleso, ktoré si svojimi vystúpeniami v Bratislave, Budapešti, Viedni, Luxemburgu, Schengene, Prahe atď. získalo renomé a rešpekt publika aj kritikov. Umeleckým riaditeľom a šéfdirigentom BWSO je Jack Martin Händler, pôvodom z Bratislavy, ktorý dlhé roky viedol Solistes Europeéns Luxembourg. Händler, pôvodne huslista, prešiel neskôr na dirigentský post a predstavil sa v popredných hudobných sálach Európy, ako napríklad Berlínska filharmónia, Herkulessaal Mníchov, Filharmónia Kolín, Konzerthaus Viedeň, Rudolfinum Praha, ale aj v Madride, Bruseli, Lisabone, Budapešti, Moskve a inde.
Pri príležitosti rozšírenia Európskej únie dirigoval v roku 2004 Solistes Européens Luxembourg na slávnostnom koncerte v sále Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. V tom istom roku inicioval vznik festivalu Európske hudobné dni Bruna Waltera, ktorých cieľom je napĺňať humánny odkaz tohto veľkého umelca v rámci zjednotenej Európy. Dni Bruna Waltera sa konali prvý raz v roku 2004 v Bratislave a odvtedy sa každoročne uskutočňujú na miestach spojených s pôsobením Bruna Waltera. Jack Martin Händler dal 5. symfónii všetku energiu i myšlienkovú skúsenosť zrelého umelca a človeka. V tomto duchu vyznela aj orchestrom zahraná a obecenstvom dôstojne vypočutá Hymna Európskej únie, ktorá ukončila koncert Bruno Walter Symphony Orchestra známou témou z Beethovenovej 9. symfónie.
Motto hudobného večera znelo: „Skladateľ môže prostredníctvom hudby hovoriť o utrpení, hudba sama zároveň šepká o šťastí“ - Bruno Walter.
Za sólistu Mozartovho koncertu si umelecký riaditeľ prizval slovenského klaviristu Ladislava Fančoviča, laureáta a finalistu viacerých domácich a zahraničných súťaží. Pravidelne sa zúčastňuje majstrovských interpretačných kurzov pod vedením renomovaných osobností a vystupuje ako sólista s mnohými slovenskými a českými orchestrami. Popri sólistickej činnosti je vyhľadávaným komorným hráčom a stálym členom zoskupení Hugo Kauder Trio, Faces Piano Trio a Berger Trio. Ladislav Fančovič za sprievodu sláčikového orchestra prejavil vyrovnanú súhru, zmysel pre štýlovosť a vybrúsenosť aj najozdobnejších pasáží. Každá časť tohto parížskeho koncertu má v sebe zakomponovanú aj malý kadenčný úsek, v ktorom je dostatok priestoru na sólistovu prezentáciu. Fančovič tieto pasáže zvládol s impozantnou iskrou.
Rozširovanie Európskej únie a členstvo Slovenska
O členstvo v EÚ môže požiadať každý európsky štát, ktorý rešpektuje demokratické hodnoty EÚ a zaväzuje sa ich podporovať. Zároveň musí splniť súbor predvstupových politických a hospodárskych podmienok.
Historický prehľad rozšírenia
Európska únia sa v priebehu svojej existencie rozšírila celkovo sedemkrát, čím sa z pôvodnej šestice štátov stala rozsiahla komunita. V súčasnosti (v čase konania koncertu v roku 2017) mala EÚ 28 členských štátov. Jej história rozšírenia vyzerá nasledovne:
- 1951: Založenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO) - zakladajúce štáty: Francúzsko, Spolková republika Nemecko, Taliansko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko.
- 1973: Dánsko, Írsko, Spojené kráľovstvo.
- 1981: Grécko.
- 1986: Španielsko, Portugalsko.
- 1990: Bývalá NDR (ako súčasť zjednoteného Nemecka).
- 1995: Fínsko, Rakúsko, Švédsko.
- 2004 (najväčšie rozšírenie): Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko.
- 2007: Bulharsko, Rumunsko.
- 2013: Chorvátsko.
Kandidátskymi krajinami na vstup do EÚ sú dnes Čierna Hora, Srbsko, Turecko, Severné Macedónsko, Albánsko, Ukrajina, Moldavsko a Bosna a Hercegovina.
Vstup Slovenska do EÚ a jeho prínosy
Popri Dni Európy si Slovensko 1. mája pripomína výročie svojho vstupu do Európskej únie. Stalo sa tak po tom, ako drvivá väčšina zúčastnených voličov (92,46 %) podporila v referende vstup krajiny do EÚ. Slovensko prejavilo svoj záujem vstúpiť do spoločenstva európskych krajín ešte ako súčasť Československa v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Neskoršie rozdelenie federácie však vtedajšie integračné ambície Slovenska na čas pozastavilo a krajina si oficiálnu žiadosť o vstup do EÚ podala až v roku 1995. Po turbulentnom vnútropolitickom období a splnení náročných predvstupových podmienok sa Slovensko stalo súčasťou Európskej únie spolu s ďalších deviatimi krajinami 1. mája 2004.
Členstvo v Európskej únii prináša občanom Slovenska mnohé benefity:
- Slovensko je súčasťou jednotného trhu, ktorý je považovaný za jeden z najväčších úspechov EÚ. Zabezpečuje voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a ľudí, čo prináša spotrebiteľom širší výber a konkurenčné ceny. Slovenské produkty sa môžu ponúkať 500 miliónom obyvateľov celej EÚ bez ciel.
- Študentom sa otvorili nové možnosti vďaka programu Erasmus+, v rámci ktorého už viac ako 40 000 slovenských vysokoškolákov študovalo alebo žilo v zahraničí.
- Ako súčasť Schengenu môžu občania voľne cestovať bez hraničných kontrol.
- Spoločné európske platidlo euro sa používa na Slovensku a v ďalších 19 krajinách eurozóny, čo zabezpečuje stabilnú menu a eliminuje poplatky za výmenné kurzy.
- Členstvom v Únii získalo Slovensko silnejší hlas na medzinárodnej scéne a možnosť prispievať k formovaniu záujmov a názorov EÚ voči zvyšku sveta.
- Zdravie občanov je chránené prísnymi európskymi pravidlami na ochranu potravín a životného prostredia.
- Únia dopomohla k zrušeniu roamingových poplatkov a vďaka spoločnému európskemu preukazu zdravotného poistenia majú občania právo na zdravotnú starostlivosť vo všetkých členských krajinách EÚ.
- Do roku 2020 dostalo Slovensko na rozvoj skoro 30 miliárd eur z európskych fondov. Slovensko patrí medzi tzv. čistých prijímateľov finančných prostriedkov z EÚ, čo znamená, že dostáva podstatne viac peňazí, ako do spoločnej európskej kasy dáva. Vďaka tomu sa podporili stovky projektov v oblastiach regionálneho rozvoja, dopravy, školstva, vedy a výskumu, zdravotníctva či ochrany životného prostredia. Z európskych peňazí sa stavali a rekonštruovali školy, predškolské zariadenia, nemocnice, obnovovali námestia, budovali vedecké parky, nové cesty, modernizovali železnice a uskutočnili mnohé ďalšie projekty, ktoré skvalitňujú život Slovákov.
Verejná mienka na Slovensku
Podľa nedávneho prieskumu s členstvom Slovenska v EÚ súhlasí takmer sedem z desiatich opýtaných Slovákov (67 %). Šesť z desiatich Slovákov je zároveň hrdých na to, že sú občanmi Európskej únie.
Oslavy Dňa Európy po celom Slovensku
Každý rok sa tisíce ľudí zúčastňujú na diskusiách, koncertoch, výstavách, na prehliadke európskych inštitúcií a ďalších podujatiach s cieľom lepšie poznávať EÚ. Organizátormi osláv Dňa Európy v Bratislave sú Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku a Informačná kancelária Európskeho parlamentu v SR. Inštitúcie Európskej únie v Bruseli aj v Štrasburgu bežne sprístupňujú svoje priestory pre verejnosť pri príležitosti Dňa Európy.
V roku konania tohto koncertu sa oslavy Dňa Európy uskutočnili vo viacerých slovenských mestách. Deň Európy oslávili v Košiciach už 3. mája. „Narodeniny Európy“ si podujatiami na Hlavnom námestí v Bratislave mohli záujemcovia pripomenúť 9. mája. Popri hudbe bol pripravený aj sprievodný program plný kvízov, súťaží a kreatívnych aktivít súvisiacich s úniou.
V stánkoch zahraničných veľvyslanectiev na Slovensku, kultúrnych centier, mimovládnych organizácií, ako aj v stánku Zastúpenia Európskej komisie a Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu v SR sa každý, kto má záujem, dozvie mnohé informácie o členských krajinách EÚ, ako aj o príležitostiach, ktoré únia ponúka.
Oslavy európskych narodenín sa v máji 2017 konali vo viacerých slovenských mestách: začali sa 1. mája na Hlavnom námestí v Senici, pokračovali 5. mája v košickom kine Úsmev, 9. mája v bratislavskej Starej tržnici a 10. mája v Univerzitnej knižnici UNIZA v Žiline. Čakal na nich bohatý program, súťaže, infostánky, diskusie, zaujímavé workshopy a koncerty. Počas Dňa Európy sa dozvedeli viac o členských krajinách a o možnostiach, ktoré Európska únia svojim občanom ponúka. Prostredníctvom zábavných aktivít, kvízov a súťaží si mohli preskúšať kritické myslenie a digitálne zručnosti a tiež otestovať vedomosti o EÚ.
Pri príležitosti Dňa Európy bola počas mája v Poprade séria diskusií pre študentov starších ako 12 rokov s cieľom informovať ich o hlavných výhodách členstva v Únii.
tags: #67 #vyrocie #schumanovej #deklaracie #koncert