Andrej „Andy“ Hryc (30. novembra 1949 - 31. januára 2021) bol výraznou osobnosťou slovenskej kultúry, podnikania a verejného života. Počas svojej bohatej kariéry sa presadil ako vyhľadávaný herec, úspešný mediálny podnikateľ a diplomat, pričom v každej z týchto oblastí zanechal nezmazateľnú stopu.
Detstvo, vzdelanie a začiatky kariéry
Andrej Hryc sa narodil 30. novembra 1949 v Bratislave. Vyrastal v neúplnej rodine z dôvodu väznenia svojho otca. Svoju umeleckú cestu odštartoval štúdiom na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave, ktorú úspešne absolvoval v roku 1971. Jeho prvé herecké kroky viedli do Štátneho divadla v Košiciach, kde pôsobil v rokoch 1971 až 1978. Následne bol krátko v slobodnom povolaní, až sa od roku 1981 stal stabilným členom súboru bratislavskej Novej scény, kde neskôr, v decembri 2001, zasadol aj na post riaditeľa.
Filmová tvorba a legendárne postavy
Pred televíznou kamerou sa objavoval od začiatku 70. rokov a počas života účinkoval v desiatkach televíznych filmov a vo viac ako 50 celovečerných snímkach. Spolupracoval s významnými režisérmi, ako boli Juraj Herz, Juraj Jakubisko, Miloslav Luther, Vlado Balco či Peter Bebjak.
Vďaka svojej fyziognómii bol často obsadzovaný do úloh mafiánov, vojakov či negatívnych postáv, ktoré však stvárňoval s veľkou dávkou presvedčivosti a ľudského rozmeru. Medzi jeho najznámejšie herecké počiny patria:
- Sladké starosti (1984) - nezabudnuteľný čašník servírujúci „debušé“.
- Rivers of Babylon (1998) - hlavná postava mafiána Rácza, za ktorú bol nominovaný na cenu Český lev.
- Černí baroni (2004) - legendárny major Terazky.
- Čiara (2017) - postava policajného dôstojníka, za ktorú získal ocenenie Slnko v sieti.
Hryc sa nebál ani náročných tém, napríklad v roku 2013 účinkoval v snímke Colette, kde stvárnil postavu židovského kápá v koncentračnom tábore. Táto téma bola hercovi blízka aj vďaka návštevám pamätných miest holokaustu, čo podľa jeho vlastných slov ovplyvnilo jeho rebríček životných hodnôt.
Podnikanie a verejné pôsobenie
Okrem herectva bol známy aj ako podnikateľ v médiách. V roku 1992 založil nezávislé Rádio Twist, ktoré sa stalo významným hlasom v slovenskom éteri a prispelo k spoločenským zmenám po páde mečiarizmu. Hryc v ňom pôsobil ako generálny riaditeľ a predseda predstavenstva až do roku 2005. Za svoju činnosť a angažovanosť bol v roku 1998 vymenovaný vládou Seychelskej republiky za honorárneho konzula na Slovensku a v rokoch 1999 - 2002 pôsobil ako poradca ministra kultúry.
Politická angažovanosť
Jeho cesta politikou bola pestrá. Po Nežnej revolúcii bol súčasťou Verejnosti proti násiliu. Neskôr stál pri zrode HZDS, čo však neskôr sám označil za „grandiózny omyl“. V roku 2018 prevzal stranu Náš kraj (neskôr premenovanú na Korektúra - Andrej Hryc) a pokúsil sa o kandidatúru do Európskeho parlamentu. Po neúspechu sa rozhodol z vedenia strany odstúpiť.
Osobný život a odkaz
Andrej Hryc bol ženatý s manželkou Veronikou a spoločne vychovali dve deti - dcéru Wandu Adamík Hrycovú, ktorá je úspešnou producentkou, a syna Huga. Život umelca však poznačila hlboká tragédia, keď jeho syn Hugo zahynul v roku 2008 pri dopravnej nehode. V roku 2019 vydal autobiografickú knihu Inventúra, v ktorej kriticky bilancoval svoj život, vzťahy s kolegami aj svoje politické pôsobenie.
Na konci života čelil ťažkému boju s akútnou leukémiou, ktorej 31. januára 2021 vo veku 71 rokov podľahol.
Kniha Inventúra je v predaji!
tags: #andrej #hryc #narodeniny