Veľkonočný týždeň či veľkonočné sviatky pozná takmer každý jeden z nás. Tieto dni majú právo nosiť status inakosti, pretože sa v nich od nepamäti spájajú sily s viacerými magickými úkonmi, očistou a zasvätením. Hoci sa dnešný moderný človek snaží vyložiť tieto sviatky hlavne z kresťanskej viery, ktorá poskytuje určité spektrum informácií, korene Veľkej Noci siahajú hlbšie.
Historické korene a symbolika Veľkej Noci
Dávni Nomádi spájali tieto sviatky so svätením jari. Dokonca používali krv baránka na tvorenie ochranných kruhov, kde verili, že práve táto mocná sila ich ochráni pred neznámym. K tomu dochádzalo, keď sa Nomádi pripravovali na odchod do púšte. V židovskej viere vychádzame z Paschy ,,Pesach“, kde židovské obyvateľstvo slávi tieto dni ako sviatok nekvasených chlebov, ktorý je osem-dňový. Židovská Pascha je rodinný sviatok, ktorého domovom je rodná strecha, teda obydlie človeka. U Nomádov bola práve Pascha prvým dňom v roku. Príchod jari sa v prenesenom význame spája s novým začiatkom alebo zrodom.
U pôvodných starých Slovanov a s príchodom kresťanstva dochádza k tomu, že mnohé sviatky sa prenášajú do kresťanstva. Slovania počas dnešných sviatkov hlavne vítali návrat jari a lúčili sa so zimou, ktorá odovzdávala žezlo prichádzajúcej jari. Bolo prirodzené, že sa svojich sviatkov zdedených po predkoch tak ľahko nepustia, a preto dochádza k ich prebratiu, aby sa tak i samotné kresťanstvo stalo prijateľnejším pre túto oblasť. Dochované poznatky jasne hovoria, že naši predkovia v týchto časoch chodili na hroby svojich zosnulých, kde jedli a spoločne trávili s nimi čas (teda s dušami zosnulých). Verili, že pred sviatkami dochádza k spojeniu svetov, teda otvára sa nebo i peklo. Tieto tradície veľmi dobre zrkadlia spätosť nášho národa s prírodou. Veľká noc je silne prepojená so starými, ešte predkresťanskými tradíciami. Zvláštnosťou je, že zatiaľ čo Slovania oslavovali príchod jari a prebúdzanie sa zeme, v dnešnej dobe vnímame tieto dni ako čas utrpenia, smrti a znovu vzkriesenia Ježiša Krista.
S týmito sviatkami je spojené aj štyridsať-dňové pôstne obdobie, teda šesť nedelí. V tomto období nedochádza iba k pôstu v jedle, ale ani svadby, zábavy či podobné aktivity sa konať nesmeli. Nachádzame tu prejav pokory pred Pánom Bohom, ale taktiež prejav viery a silu v tomto období očisty. Podstúpením takéhoto pôstu dochádza k silnej očiste organizmu, detoxikácii a naštartovaniu tela. Môžeme skonštatovať, že počas týchto dní dochádza k zrodeniu a príchodu nového, plodnosti a prebúdzaniu živého potom, ako zem spala zimným spánkom. Po celom svete u mnohých národov dokážeme pospájať jednotlivé pramene, ktoré nás vedú k prapôvodnému celku.
Veľkonočný týždeň a jeho tradičné pomenovania
Veľkonočný týždeň či veľkonočné sviatky, Veľký týždeň či pašiový týždeň. Aj pod týmito názvami môžeme spoznať sviatočné dni, ktoré sa slávia nielen u nás, ale dostávajú veľkej pozornosti a úcty v mnohých iných krajinách sveta. Tieto sviatky sú ponímané ako zoskupenie určitých dní, počas ktorých dochádza ku magicko-ochranným a očistným praktikám alebo rituálom.
Oficiálne začína pôst 40. deň pred Veľkou nocou. Z tohto výpočtu sú vyňaté nedele, takže v praxi Popolcová streda pripadá až na 47. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Dátum Veľkej noci sa každý rok mení. Slávi sa vždy prvú nedeľu po prvom splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti (teda po 21. marci), čo býva od 22. marca do 25. apríla. Tento najstarší a najväčší sviatok liturgického roka sa vo všetkých kresťanských cirkvách slávi v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Je to zároveň deň osláv víťazstva života nad smrťou. Končí sa obdobie 40-dňového pôstu.
Liturgické zmeny a nové pomenovania veľkonočných dní
V názvoch veľkonočných sviatkov počas Veľkého Svätého týždňa došlo k úpravám. Tieto zmeny sú dôsledkom snahy o väčšiu vernosť latinskému originálu, pretože použité názvy v novom vydaní Rímskeho misálu sú bližšie výrazom, ktoré má originálny Missale Romanum. Nové vydanie Rímskeho misála, základnej liturgickej knihy, ktorá sa používa pri slávení rímskokatolíckych bohoslužieb, vstúpilo do platnosti 1. januára 2022. Slovenské vydanie už uvádza názvy sviatkov po novom, no tradičné vyjadrenia v bežnej komunikácii nestrácajú svoju platnosť. Cieľom nie je tradičné názvy vytlačiť.
Prehľad zmien v názvoch:
- Kvetná nedeľa sa po novom nazýva Palmová nedeľa. Tento deň pripomína slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema. Názov sviatku je odvodený od kvetov - palmových ratolestí, ktorými ľud Ježiša nadšene vítal. V katolíckych kostoloch ich kňazi počas Kvetnej nedele posvätia, čím halúzky podľa ľudovej tradície získavajú veľkú moc.
- Zelený štvrtok dostal nové označenie Štvrtok svätého týždňa. Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie sviatosti oltárnej i sviatosti kňazstva. V tento deň sa v katolíckej cirkvi slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša so svojimi učeníkmi. Sú známe obradom umývania nôh 12-tim mužom. Ustanovenie Večere Pánovej si na Zelený štvrtok pripomínajú počas služieb Božích aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV).
- Veľký piatok ponesie názov Piatok utrpenia Pána. Je to deň spomienky na utrpenie, ukrižovanie a Ježišovu smrť. Evanjelici považujú Piatok utrpenia Pána za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. V rímskokatolíckych chrámoch sa na Veľký piatok neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť do sýtosti sa môžu len raz za deň.
- Z Bielej soboty sa stáva Svätá sobota. Je to podľa kresťanskej tradície deň hrobového odpočinku Ježiša. Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. Počas dňa sa nekonajú omše, až vo večerných hodinách je vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista, svätá omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia.
- Veľkonočná nedeľa sa zmenila na Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania. Je to radostný sviatok zmŕtvychvstania Ježiša Krista, deň, bez ktorého si ani nevieme predstaviť tieto sviatky.
- Pomenovanie Veľkonočný pondelok sa zmenilo podľa Rímskeho misálu na Pondelok vo veľkonočnej oktáve. Slávenie zmŕtvychvstania ukrižovaného Ježiša Krista v kresťanských cirkvách pokračuje aj na Veľkonočný pondelok. Zvykne sa nazývať aj „Pondelkom Baránka“ na pamiatku udalostí prvého dňa po sobote, keď anjel dodával odvahu ženám, ktoré pribehli k Ježišovmu hrobu a boli vydesené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!“ povedal im. „Vstal z mŕtvych.“
Zmena neobišla ani označenie Veľkého týždňa, ktorý budú farári po novom nazývať Svätý týždeň.
Tradičné zvyky spojené s veľkonočnými dňami
Veľká noc však nie je len oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ale i oslavou príchodu jari. Sú to akty súvisiace s odchodom zimy a s vítaním jari ako životodarného ročného obdobia. S vítaním jari, príchodom Vesny, súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. Tradície obradov veľkej noci siahajú až do 4. storočia a odvtedy prešli mnohými zmenami. V minulosti trvalo svätenie Veľkej noci týždeň, no postupne sa skracovalo na tri, neskoršie na dva dni.
Popolcová streda
Popolcová streda slúži ako pripomienka konečnosti života a vyznačuje sa teda pokáním. V kresťanskom ponímaní sa popol zo spálených minuloročných bahniatok používa pri omši, kedy sa veriacim kreslí na čelo popolom znak kríža. V cirkvi sa v tento deň koná zmierenie kajúcnikov s Bohom, biskup im poskytne rozhrešenie a prijme ich do spoločenstva veriacich.
Zelený štvrtok
Počas tohto dňa sa ľudia v skorých ranných hodinách umývali v studenej vode, nakoľko verili, že im to prinesie zdravie a odnesie všetky choroby. Domácnosti by mali byť upratané, má vládnuť pokoj medzi ľuďmi. Aspoň jedno jedlo by malo byť zelenej farby, väčšinou to boli jednoduché pokrmy zo žihľavy alebo neskôr i zo špenátu. Ak sa udržal pokoj a mier v jednom dni, bohatstvo v peňaženkách sa malo znásobiť. V tomto dni sa venujeme hlavne oddychu, pokoju a duchovnému rozvoju vlastnej osobnosti.
Veľký piatok
Vyznačoval sa pôstom a veľkou striedmosťou. V tento pradávny deň sa navštevovali hroby zosnulých a zanechávali sa im rôzne dary a potraviny.
Biela sobota
Dochádza k upratovaniu príbytkov, gazdiné pripravujú sviatočné pokrmy na celé sviatky, často sú to symbolické jedlá. Muži majú vhodný čas na siatie, sadenie a práce vonku. V každom dome varia dievčatá vajíčka, následne ich zdobia. Jedenie vajec malo chrániť pred vplyvmi zlých duchov a energií.
Veľkonočná nedeľa
Na sviatočných stoloch v mnohých domácnostiach nechýbajú vajíčka, údená šunka, veľkonočný baranček či koláče. U kresťanov sa tento deň označuje ako Boží hod, svätí sa jedlo, z ktorého sa všetci majú dosýta najesť.
Veľkonočný pondelok
Veľkonočný pondelok je z hľadiska ľudovej tradície významným dňom veľkonočných sviatkov. Neodmysliteľne k nemu patrí šibačka a oblievačka. Mladí chlapci chodia po dedine so šibákom či korbáčom šibať mladé dievčatá a oblievať ich studenou vodou, aby boli krásne a zdravé počas celého roka a odplašili tak od seba všetko staré a zlé. Práve vodou sa od tohto všetkého očistili. Ich dotyk vraj omladzuje, prináša silu a krásu. Rovnaký účinok sa prisudzuje aj polievaniu vodou. Dievčatá mládencov pohostia, nakoľko každý mládenec išiel navštíviť dievku, ktorá sa mu páčila a mal o ňu záujem. Šibači a polievači okrem pohostenia dostávajú zdobené vajíčko - kraslicu, v súčasnosti už vyrobené aj z čokolády, alebo mašľu na korbáč. Na Slovensku sa lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra dievčaťa vyrobená zo slamy. Zapálenú ju hádzali do potoka.
Prečo nenávidím české veľkonočné tradície
Symboly Veľkej Noci
- Baránok: Pripisujeme mu nevinnosť, ale i boj so zlom. Je to typický symbol Veľkej Noci.
- Sviečka: Symbol vnútorného svetla človeka, nádeje, ale i večného, teda posmrtného života. V ľudových poverách sa sviečka spája s trvaním života, teda jeho dĺžkou. Má očistnú a ochrannú moc.
- Oheň: Jeden zo základných elementov prírody, predstaviteľ či nosič energie, sily a odhodlania. Symbol víťazstva nad temnotou a smrťou.
- Voda: Taktiež jeden zo štyroch základných živlov prírody.
- Zajačik: Symbol príchodu jari, symbol šťastia a zmyselnosti.
- Kríž: Tento symbol je veľmi starý, poznali ho už staroveké národy. Symbolizuje večnosť, prepojenie dvoch svetov - ľudského a božského.
- Bahniatka: Vŕbový prút sa stal symbolom prebúdzania sa jari už po stáročia. Tento symbol bol zaužívaný hlavne u slovanských a európskych národov. V kresťanstve sa používa minuloročné bahniatko na pomazanie čela popolom na znak kajúcnosti.
- Vajíčka: Sú bežne dostupnými potravinami, pričom z ich škrupín sa na jar vyrábajú rôzne okrasné kraslice. Jedenie vajec malo chrániť pred vplyvmi zlých duchov a energií.
Medzinárodné veľkonočné tradície
Naprieč celým svetom sú tradície spojené s Veľkou Nocou veľmi podobné, niekedy až rovnaké:
- Francúzsko: Vo Francúzsku sa hovorí, že bez vidličky ani na krok! Tento zvyk pochádza z obdobia vlády Napoleona.
- Rakúsko: Má vo zvyku pálenie ohňov a preskakovanie nad nimi.
- Švajčiarsko: Ukrývanie čokoládových vajíčok po dome a záhrade je zvyklosťou u Švajčiarov.
- Ukrajina a Maďarsko: Pre Ukrajinu, ale i Maďarsko sú typické podobné tradície ako sú tie na Slovensku, čo svedčí o spoločných prameňoch.
- Česko: V Česku sú podobné tradície ako u nás na Slovensku. Zaujímavosťou je zvyk piecť Judášov z kysnutého cesta.
- Austrália: Zaujímavosťou Austrálie je to, že majú veľkonočného Bilbyho a nie zajaca ako iné národy. Je to vačkovec, ktorý je v krajine zákonom chránený. Preto si tento sviatok veľmi vážia, pričom vyobrazenie čokoládového zajaca je inšpirované lokálnym vačkovcom "Bilby" (Macrotis lagotis).
Špecifiká pravopisu veľkonočných sviatkov
Veľkonočné sviatky, Veľká noc, Veľkonočný pondelok - ako správne písať tieto názvy? Štyridsať dní pred veľkonočnými sviatkami je Popolcová streda, ktorou sa začína pôst, pôstne obdobie. Veľkonočný týždeň trvá od Kvetnej nedele po Bielu sobotu, počas neho si cirkev zvlášť intenzívne pripomína pamätné dni utrpenia a smrti Ježiša Krista. Často sa stretávame pri dvojslovnom spojení odvodenom od vlastného mena Veľká noc s výrazom veľkonočné sviatky. Toto spojenie sa píše vždy s malým začiatočným písmenom, lebo je to prídavné meno vytvorené z vlastného mena Veľká noc. Z tohto dôvodu sa spojenie veľkonočné sviatky píše s malým začiatočným písmenom, keďže nejde o vlastné meno.
Naopak, názvy Veľkonočný pondelok, Veľká noc, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Kvetná nedeľa či Veľkonočná nedeľa píšeme s veľkým začiatočným písmenom, pretože ide o vlastné mená. Sú to názvy sviatkov a v tomto prípade nejde o vzťahové prídavné mená, ktoré sú odvodené od nejakého vlastného podstatného mena.
V súvislosti so sviatkami sa stretávame aj s menami rôznych cirkevných osobností a božstiev. S veľkým písmenom píšeme mená bohov a biblických bytostí, a to hlavne všetky podoby pomenovanie Boha, Panny Márie, Ježiša Krista v kresťanskom ponímaní, napríklad: Pán Boh, Syn Boží, Spasiteľ, Matka Božia, Nebeský Otec, Stvoriteľ, Ježiš, Kristus, Boží Syn (Syn Boží), Spasiteľ, Vykupiteľ, Baránok, Pán, Svätý Duch (Duch Svätý), Božia Matka (Matka Božia), Panna Mária, Sedembolestná matka (Matka sedembolestná), Bohorodička, Madona. Slovo pánboh píšeme s malým začiatočným písmenom. V náboženských textoch sa používa podoba Pán Boh, tiež sa používajú aj podoby Boh Otec, Boh Syn, Boh Duch Svätý. Pri tvorení prídavných mien platí výnimka: prídavné meno utvorené od vlastného mena Boh sa píše s veľkým začiatočným písmenom, teda Boží. Napríklad Boží súd, Božia milosť, Božie milosrdenstvo. Rovnako sa slovo Boží píše s veľkým začiatočným písmenom vo viacslovných vlastných menách typu Božia Matka, Boží Syn. S malým písmenom píšeme slovo boh, bohovia, keď máme na mysli bohov napríklad z gréckej mytológie.
Filozofický a etický zmysel sviatkov
Sviatky vo všeobecnosti mali veľmi vzdelávací a etický zmysel. Dochádzalo k cteniu si kultúrnych hodnôt a starodávnych tradícií. Učilo sa pokore, skromnosti, vďake a akej si bohabojnosti a rešpektovaniu okolitej krajiny, teda prírody samotnej. Pre strednú a staršiu generáciu zrastenú s týmto spôsobom života sa dané sviatky stali životnou filozofiou. Vraví sa, že sviatky, ktoré majú hĺbku a skutočnú podstatu, pretrvajú medzi ľuďmi a dedia sa tak z pokolenia na pokolenie.
tags: #aky #iny #privlastok #mal #velkonocny #pondelok