História Sviatku Svätého Valentína

Deň svätého Valentína, známy aj ako Valentín (14. február), je sviatok lásky a náklonnosti, ktorý ľudia po celom svete oslavujú 14. februára. Hoci dnes ho vnímame predovšetkým ako príležitosť na vyjadrenie citov, jeho význam siaha omnoho ďalej než k dátumu v kalendári. Je to deň, keď si ľudia pripomínajú lásku vo všetkých jej podobách - partnerskú, rodinnú aj tú, ktorú venujeme sami sebe. História Valentína je plná zaujímavých príbehov, legiend a nečakaných zvratov.

Korene Sviatku: Antický Rím a Pohanské Oslavy

Korene Valentína siahajú do starovekého Ríma, kde sa v polovici februára oslavovalo viacero sviatkov. Jedným z nich bola Luperkália, pohanský festival spojený s plodnosťou, ktorý sa slávil 15. februára. Počas Luperkálií, ktoré oslavovali známu rímsku vlčicu, ktorá odchovala legendárnych zakladateľov mesta Romula a Rema, sa diali zvláštne veci - napríklad losovanie dvojíc na jednu noc alebo rituály na podporu budúcich manželstiev. Festival zároveň patril k jednej z mála výnimiek, keď prísne mravy dovoľovali stretnutia chlapcov a dievčat. Dievčatá písali svoje mená na lístočky, ktoré z krčahu vyťahovali chlapci, a potom ich počas celého festivalu sprevádzali. Tieto oslavy často prerastali do bujarých a neviazaných orgií.

Ďalším významným sviatkom boli dni bohyne plodnosti Juno, ktorá bola Jupiterovou manželkou, kráľovnou všetkých bohov, ochrankyňou žien a svadieb. Tieto oslavy, slávené v tom čase po celej krajine, boli spájané s rituálnymi očistami od zla a s oslavou ženskej plodnosti pred začiatkom nového roka, ktorý sa v Starovekom Ríme začínal 1. marca. Ženy a dievčatá boli pri tejto príležitosti obdarovávané kvetmi.

Kto Bol Svätý Valentín? Legendy a Historické Fakty

Rímsky kňaz Valentín a biskup z Terni

Ústrednou postavou sviatku je svätec Valentín. V cirkevných prameňoch sa meno Valentín objavuje pri zhruba troch desiatkach svätcov, ktorí žili v období od tretieho do dvadsiateho storočia a zomreli mučeníckou smrťou. Názov sviatku bol podľa etnológa Juraja Zajonca odvodený pravdepodobne len od dvoch svätých Valentínov, ktorých si rímskokatolícka cirkev pripomína práve 14. februára. Prvým je kňaz Valentín Rímsky, druhý biskup Valentín z Terni. Obaja zomreli ako mučeníci v Ríme 14. februára medzi rokmi 268 a 280 (podľa niektorých zdrojov 269 alebo 273).

Najstaršiu zmienku o svätom Valentínovi nachádzame v spise Martyrologium Hieronymianum, pochádzajúcom z 5. - 6. storočia. Ide vlastne o zoznam kresťanských mučeníkov, ktorého autorstvo sa pripisuje svätému Hieronymovi. V tomto diele, rovnako ako v dokumente z 8. storočia, sa spomína umučenie svätého Valentína - priebeh mučenia, sťatie a pochovanie, o ktoré sa zaslúžili jeho učeníci Prokulus, Efebus (Ephibius) a Apolónius, ktorých vzápätí tiež umučili.

Ďalšie pramene zo 6. storočia hovoria, že svätý Valentín bol biskupom v meste Terni od roku 197. Bol tretím biskupom v Terni, vysvätil ho biskup svätý Felicián z Foligna v roku 197. Jeho predchodcami boli svätý Pellegrinus a svätý Antimus, brat svätých Kozmu a Damiána. Stal sa známym vďaka svojmu svätému životu, láske a zhovievavosti, horlivému účinkovaniu a zázrakom, ktoré robil.

Valentín (lat. Valentinus, tal. Valentino) bol biskup a lekár. Pochádzal z mesta Terni na juhu dnešného talianskeho regiónu Umbria. Dátum narodenia nie je známy. V roku 297 sa v rodnom meste stal biskupom. Neskôr pôsobil v cisárskom Ríme, kde sa počas jeho života vystriedalo na tróne viacero vladárov.

Legenda o tajných sobášoch

Príbeh svätého Valentína je zahalený legendami, no najčastejšie sa spája s rímskym kňazom z 3. storočia, ktorý žil za vlády cisára Claudia II., známeho aj ako Claudius Gothicus. Claudius bol známy svojou záľubou vo vojnových výpravách a odporom k rodinným vzťahom svojich legionárov. Zastával názor, že ženatý vojak starostlivosťou o rodinu oslabuje svoju bojaschopnosť a obetavosť, preto zakázal svojim vojakom uzatvárať manželstvá. Cisár veril, že slobodní muži sú lepší vojaci, pretože nemajú záväzky k rodinám, ktoré by ich odvádzali od boja.

Práve kňaz Valentín tento zákaz ignoroval a naďalej tajne sobášil zaľúbené páry kresťanským obradom. Valentín veril, že vzťah a záväzok majú svoje miesto aj vtedy, keď okolnosti hovoria proti. Jeho činnosť však bola čoskoro odhalená a jeho uväznili.

Uzdravenie a „Prvá Valentínka“

Podľa legendy Valentín však ani vo väzení neprestával v bohumilej činnosti a liečil chorých kresťanov. Medzi nimi bola aj dcéra žalárnika menom Asterius, ktorá bola slepá. Valentín ju uzdravil a do krásneho dievčaťa sa údajne zamiloval. Pred svojou popravou stihol prinavrátiť zrak a sluch postihnutej dcére svojho žalárnika, do ktorej sa, podľa legendy, dokonca zamiloval. Jej otca, Asteria, uzdravenie dcéry presvedčilo o moci Ježiša Krista a s celou svojou rodinou sa mu dal pokrstiť.

Skôr než bol popravený, zanechal jej list podpísaný „Tvoj Valentín“. A voilà - máme prvú valentínku! Tento hrdinský čin, odvaha a obeta za lásku a vieru sa stali základom pre vznik sviatku, ktorý dnes oslavujeme.

Mučeníctvo a nález pozostatkov

Valentín bol nakoniec odsúdený na smrť. Poprava bola vykonaná 14. februára roku 269 (podľa niektorých zdrojov 270 alebo 273) v Ríme. Napriek mučeniu odmietol ponuku zachrániť si život zrieknutím sa Krista. Odsúdili ho na mučenie palicovaním, a keď sa ani po ňom nevzdal svojej viery, sťali ho. 14. februára ho väznitelia vyvliekli von a na Via Flaminio pri známom Mulvijskom moste ho sťali.

Jeho traja učeníci - Prokulus, Efebus a Apolónius previezli Valentínovo telo do svätcovho rodného mesta Terni, kde ho aj pochovali a nad jeho hrobom postavili jemu zasvätenú baziliku. V roku 1605 na podnet pápeža Pavla V. nariadil biskup Giovanni Antonio Onorati exhumovať telo svätého Valentína. V tých časoch sa aj v Ríme robil podobný výskum kvôli overeniu autenticity a vôbec existencie svätých, aby sa mohli oficiálne uctievať v Cirkvi.

Pozostatky svätého Valentína našli pomerne rýchlo v zapečatenej rakve z neopracovaného mramoru. Hlava bola oddelená od tela, čo potvrdzuje, že svätého Valentína sťali. Pozostatky preniesli do katedrály, no nikto z obyvateľov s tým nesúhlasil, chceli, aby telo zostalo na mieste svojho odpočinku. Rozhodli sa teda postaviť nad hrobom svätého Valentína baziliku. Prvé práce na nej sa začali v roku 1606. V roku 1609 prišli karmelitáni. Telo svätého Valentína do baziliky slávnostne preniesli v roku 1618. V roku 1625 navštívil baziliku arcivojvoda Leopold d’Austria, ktorý podaroval nový mramorový oltár. Dokončili ho v roku 1632. Za týmto hlavným oltárom sa nachádza ďalší oltár, postavený priamo nad hrobom svätého. Okrem tohto chrámu sa dnes relikvie svätého Valentína nachádzajú aj na iných miestach.

Kresťanská Transformácia Sviatku

V čase, keď kresťanstvo začalo naberať na sile, začali sa pohanské zvyky postupne potláčať. Deň svätého Valentína zaviedol v roku 496 pápež Gelasius I. a stanovil ho na 14. februára. Vo svojej podstate vlastne nahradil bujaré pohanské oslavy Rimanov - Luperkálie, ktoré sa od nepamäti v Ríme slávili 15. februára. Pápež Gelasius I. v roku 494 zakázal tieto oslavy ženskej plodnosti, ktoré často prerastali do neviazaných orgií, a nahradil ich sviatkom svätého Valentína. Cirkev zmenila tento pohanský sviatok tak, že svätému Valentínovi, ktorý mal sviatok deň predtým, zverila do ochrany snúbencov a zaľúbených.

Romantický Rozmer v Stredoveku a Ranom Novoveku

Sviatok svätého Valentína ako sviatok zamilovaných sa začal sláviť v stredoveku v Anglicku a Francúzsku. Svätý Valentín sa postupne stal patrónom lásky a v Európe sa jeho sviatok začal spájať s romantikou. Významne k tomu prispel anglický básnik Geoffrey Chaucer so svojou básňou Vtáčí snem v 14. storočí. Básnik spojil obdobie, keď si vtáky hľadajú partnerov, s dňom 14. februára, ktorý pripadal na Valentína. Je to akási paralela prebúdzania sa prírody a vznikajúcich ľúbostných vzťahov. To inšpirovalo rytierov a šľachticov, aby písali ľúbostné básne a listy - taký stredoveký Tinder.

Obraz sa šíril prostredníctvom medzinárodnej dvorskej kultúry v 14. a 15. storočí. Valentínska poézia a slávenie sviatku sa v priebehu nasledujúcich storočí rozšírili z Anglicka do Francúzska, Španielska, Nemecka a Holandska. V 17. storočí sa zvyk presunul aj na americký kontinent, odkiaľ sa v pozmenenej podobe vrátil do Európy a v priebehu 20. storočia sa dostal takmer všade.

Za azda najstarší text, v ktorom sa objavuje oslovenie „Valentína“, sa považuje báseň francúzskeho vojvodu Karola Orleánskeho z roku 1420. Svoju manželku v nej oslovil „moja sladká Valentína“. Prvou oficiálnou „valentínkou“ bol list práve od vojvodu z Orléansu, ktorý poslal svojej žene z väzenia v roku 1415.

Vývoj Zvykov a Komercializácia

Prvé Valentínky a Obdarúvanie

Z ľúbostných básní sa postupne stali pozdravy vo forme listu či pohľadnice, ktoré sa nazývajú valentínky. Práve ony sa považujú za prvý druh pohľadnice a tradícia ich zasielania bola známa v Anglicku už v 16. storočí. Pohľadnice sa v minulosti ručne vyrábali a obsahovali rôzne symboly lásky - kupid alebo amor, srdce, vtáky, kvety či uzol lásky. Existovali dokonca aj rôzne príručky na písanie prianí. Prvé tlačené valentínky z Britských ostrovov pochádzajú z konca 18. storočia, pričom v priebehu nasledujúceho storočia sa tešili veľkej obľube. Svedčí o tom aj fakt, že v polovici 20. storočia sa predávali v miliónoch kusov.

So sviatkom sa spája aj obdarúvanie partnerky. Tento zvyk bol rozšírený najmä medzi dvorskou aristokraciou v dobe renesancie, no postupne sa dostal aj medzi strednú triedu. Muži dávali svojim valentínam drahé šperky a rôzne spomienkové predmety. Ak mali ženy viac valentínov, tak od každého dostali dar. Vo viktoriánskom Anglicku boli populárne aj „kľúče lásky“, ktoré sa rozdávali ako symbol ochrany srdca a lásky.

Viktoriánska éra a nástup komercie

V 19. storočí začal Valentín získavať podobu, ktorú poznáme dnes. V Spojenom kráľovstve a USA sa začali hromadne vyrábať pohľadnice - valentínky. Namiesto básní ste tak mohli vyznať lásku aj bez veľkej námahy, stačilo len pridať kyticu alebo bonboniéru. Vo viktoriánskej ére sa okrem zamilovaných valentínok posielali aj octové valentínky. Posielali sa anonymne tým, ktorí vám liezli na nervy, a aby to bolo ešte horšie, v roku 1800 za takúto „octovku“ platil poštovné príjemca! V polovici minulého storočia však vyšli z módy.

V Spojených štátoch amerických sa spočiatku sviatok neslávil. Zmenilo sa to v polovici 19. storočia s rozvojom konzumnej kultúry a romantizmu. Význam Valentína rapídne vzrástol a stal sa sviatkom, ktorý ľudia oslavovali naprieč krajinou. Vplyvom komerčnej revolúcie sa sviatok premenil do modernej, súčasnej podoby. Oslavy sa už neviazali iba na tento deň, ale reklamy a tovar sa začali vzťahovať na dlhšie obdobie. Neslávila sa už len romantická láska, ale aj láska medzi rodičmi a deťmi či inými blízkymi osobami.

Dnes je Valentín jedným z najviac komerčných sviatkov. Kvetinárstva, cukrárne i zlatníctva majú žatvu, no napriek tomu zostáva hlavná myšlienka sviatku rovnaká - pripomenúť si, aké dôležité je povedať ľuďom, že ich máte radi. K Valentínovi sa ročne pošle až bilión pohľadníc. Viac ich putuje k adresátom už len na Vianoce. Ročne sa v tento deň predá viac ako 50 miliónov ruží po celom svete.

Symbolika Valentína

Valentín je spätý s niekoľkými symbolmi, ktoré ľudia po celom svete používajú na vyjadrenie citu. Každý z nich hovorí niečo trochu iné, no všetky majú spoločný základ: pripomínajú, že láska sa dá zdieľať aj tými najjednoduchšími gestami.

• Srdce: Tvar, ktorý sa stal metaforou lásky a vzťahov. Ľudia si odpradávna mysleli, že lásku cítime práve srdcom. Starí Egypťania pri mumifikácii nechávali mŕtvym iba jediný orgán - srdce. Tradícia darovania bonboniér v tvare srdca sa začala už v 19. storočí.
• Ruže a kvety: Červená ruža je symbolom lásky nielen v Európe. Je to kvet, ktorý vyjadruje hĺbku citu, odvahu aj nehu. Zaujímavá je aj legenda, ktorá hovorí, že svätý Valentín mal rád ruže a iné voňavé kvety, ktorými obdarúval snúbencov a prial im šťastný život, a preto sa považuje za patróna snúbencov a mladomanželov. Symbolom lásky je aj mandľový kvet.
• Farby: Ružová, červená, biela - farby, ktoré nesú nehu, vášeň aj čistotu úmyslu.
• Ostatné symboly: Symbolom lásky je aj holubica. V niektorých kultúrach sú to aj zámok a kľúč. Zaľúbenci si svoju lásku radi „zamykajú“ na mosty - túto tradíciu museli niektoré mestá stopnúť, lebo hrozilo poškodenie konštrukcie. Iným zvykom je zase zamykanie zámky lásky s monogramami zaľúbených.

Valentín Po Svete: Rozmanitosť Tradícií

Deň zaľúbených sa dnes už slávi takmer na celom svete. Zvyčajne vo forme darov pre milovanú osobu, kvetov, čokolády, valentínskych kariet. Niektoré krajiny majú svoju vlastnú tradíciu, zvyk, ktorým páry vzdávajú hold láske. Tento deň je tiež všeobecne obľúbený aj ako vhodný dátum zásnub či uzavretia sobáša.

• Slovensko a Česká republika: U nás sa sviatok začal oslavovať až po roku 1989. Prevláda podobná tradícia ako v Českej republike, doplnená o silnú obľubu symbolických šperkov a kvetov. Ľudia volia drobné, osobné darčeky a dôraz kladú na spoločne strávený čas.
• Európa (všeobecne): Valentín sa tu nesie v duchu elegancie. Prevažujú kvety, ručne písané priania a drobné darčeky, ktoré podčiarkujú symboliku dňa. Francúzsko či Taliansko stavajú na romantickej atmosfére, zatiaľ čo sever Európy preferuje striedmejšie, no úprimné gestá. Vo Francúzsku sú príbytky ozdobené ružami a stromy valentínskymi kartami. V Nemecku má Valentín ustálenú romantickú podobu - kvety, sladkosti a malé gestá. V Dánsku sa namiesto ruží dávajú biele snežienky a anonymné zamilované básne, tzv. gaekkebrev.
• Taliansko: Ako domovina romantiky oslavuje Taliansko Valentína veľmi intenzívne. Okrem „zámkov lásky“ si zaľúbenci dávajú čokoládové cukrovinky s lieskovcami, nazývané baci perugina. Hovorí sa, že prvý muž, ktorého žena na Valentína uvidí, sa stane jej manželom.
• Spojené štáty americké (USA): Valentín patrí medzi najsledovanejšie sviatky roka. Charakterizujú ho výraznejšie darčeky, personalizované predmety a časté obdarúvanie šperkami. Silná je aj tradícia valentínok.
• Japonsko a Južná Kórea: Valentínske oslavy majú v Ázii vlastný rytmus a symboliku. V Japonsku a Kórei ženy darujú mužom čokoládu (v Japonsku aj tzv. „honmei čoko“ z lásky alebo „giri čoko“ zo zdvorilosti). Muži toto gesto opätujú až o mesiac neskôr na tzv. White Day. Okrem toho Kórejčania oslavujú lásku 14. deň v každom mesiaci, napríklad v apríli majú Čierny deň pre nezadaných.
• Čína: Okrem 14. februára sa oslavuje aj tradičný sviatok zaľúbených Qixi, ktorý kladie dôraz na legendy a jemné romantické gestá.
• Filipíny: 14. február je na Filipínach príležitosťou na hromadné svadby, na ktorých sa zúčastňujú stovky, niekedy až tisícky mladých párov.
• Brazília: Deň zamilovaných sa tu neoslavuje 14. februára, ale až 12. júna, v predvečer sviatku svätého Antona, ktorý je v týchto končinách považovaný za patróna manželstva.
• Ostatné tradície:
  • Vo Fínsku zas valentínsky sviatok neobmedzujú len na zamilovaných.
  • V Chorvátsku sú obľúbené medovníkové srdcia s ornamentálnou výzdobou.
  • V Portugalsku dievčatá venujú svojim vyvoleným ručne vyšívané vreckovky.
  • V Rumunsku oslavujú deň zaľúbených až 24. februára. Tento deň sa spája aj s príchodom jari a muži a ženy si navzájom darujú snežienky.
  • V Bulharsku oslavujú sviatok ako Deň svätého Trifona Zarezana. Korene siahajú do dávnej minulosti a spájajú sa s bohom vína Dionýzom. Páry vyhľadávajú miesta, kde môžu byť osamote.
  • V Austrálii sú oslavy inšpirované európskymi tradíciami, okrem kvetov a čokolád sa často darujú ručne vyrábané darčeky.
  • V Indii sa Valentín stal veľmi populárnym, najmä medzi mladými ľuďmi.
  • V Argentíne vyhradili celý jeden júlový týždeň na oslavu bozkov, známy ako Týždeň sladkostí.
  • Vo Walese sa od 16. storočia traduje zvyk darovať ručne vyrobenú lyžicu ako dôkaz schopnosti postarať sa o rodinu.

Moderné Aspekty a Iné Oslavy

V súčasnosti vznikajú aj rôzne nové tradície spojené s Valentínom. Príkladom sú autobusové či vlakové linky, ktoré sú určené na zoznamovanie sa cestujúcich. Zvyk je rozšírený napríklad v Estónsku, kde majú autobus lásky, alebo v Nemecku, v ktorom jazdí Flirt Express.

Okrem tradičného Valentína sa v posledných rokoch objavuje aj iný obľúbený februárový sviatok: Galentine’s Day. Oslavuje sa 13. februára, teda deň pred Valentínom, a jeho hlavnou myšlienkou je oslava ženských priateľstiev. Pôvodne vznikol ako vtipná scéna v americkom seriáli Parks and Recreation, no rýchlo sa premenil na globálny trend. Galentine’s Day zdôrazňuje, že vzťahy, ktoré formujú náš život, nie sú len romantické - sú to aj priateľstvá, vzájomná podpora a chvíle, keď si ženy doprajú spoločný čas len pre seba.

Valentín sa spája aj s neoficiálnym sviatkom nezadaných, ktorý sa nazýva Deň slobodných alebo Deň singlov. V Európe sa slávi podľa krajiny 13., 14. alebo 15. februára. Slávia ho nezadaní a stretávajú sa aj preto, aby si navzájom pripomenuli, že v živote môžu byť spokojní, aj keď sú sami.

tags: #ako #vznikol #sviatok #svateho #valentina