Ako vyzerá Ježiško a vianočné tradície

Ježiško je veľmi významnou postavou Vianoc, a to nielen pre nás v Slovenskej republike, ale aj v mnohých iných krajinách sveta. Prečo sa ale práve Ježiško stal osobou, ktorá roznáša vianočné darčeky? A ako si ho vlastne predstaviť?

Ježiško: Od Jezuliatka k anjelskej postave

Počiatky a kresťanské korene

Asi každý z nás vie, že Ježiško je vlastne totožnou osobou ako Jezuliatko. Ide teda o bábätko Ježiša Krista, Spasiteľa ľudstva. Naše Vianoce sa odrážajú od kresťanských hodnôt a tradícií, pričom Štedrý deň predstavuje oslavu narodenia Ježiša.

Na pozadí histórie Vianoc sa odohráva Svätá noc. Primárne vyšla z pohanskej oslavy slnovratu, kedy sa 25. decembra opäť narodil boh Slnka. V 4. storočí ale začala táto noc naberať kresťanský ráz a stala sa oslavou a pripomienkou narodenia Ježiša.

Obdarovávanie a formovanie vzhľadu

Práve Martin Luther sa v 16. storočí zaslúžil o obdarovávanie detí Ježišom Kristom, ale nikto si nedokázal predstaviť, ako konkrétne vyzerá malý Ježiško. Do onoho 16. storočia sa však deti mohli tešiť iba z nádielky svätého Mikuláša alebo si vyslúžili nádielku 28. decembra na deň neviniatok.

Keďže bola predstava o Ježiškovi trochu matná, jeho zhmotnenie v podobe malého blonďavého kučeravého chlapčeka s anjelskými krídlami na seba nenechalo dlho čakať. To údajne mohlo vyjsť z vianočných sprievodov či cirkevných hier, kde Ježiška spodobňovalo dievča zahalené v bielom háve.

V roku 1517 Martin Luther pribil svojich 95 téz na dvere Zámockého kostola vo Wittenbergu a otvorene sa tak vyslovil proti praktikám katolíckej cirkvi. Podľa Luthera sa malo skončiť s predávaním odpustkov a s prehnaným uctievaním svätých. Dokonca aj svätý Mikuláš a s ním vtedy už spojený zvyk obdarovávania Lutherovi veľa nehovoril. Namiesto toho požadoval uctievanie Ježiša Krista a z tohto dôvodu presunul zvyk obdarovávania na 25. december. Spočiatku to boli protestanti, ktorí si na Vianoce pripomínali Ježiška a v jeho mene sa navzájom obdarúvali. Zvyk sa časom osamostatnil, až si ho napokon obľúbili aj katolíci. Z dieťaťa v jasličkách sa v priebehu storočí stala zlatovlasá anjelská postava s kučerami, ktorá na Štedrý večer nepozorovane lietala z domu do domu.

Prečo sa vzhľad Ježiška v priebehu histórie tak dramaticky zmenil, nie je s konečnou platnosťou objasnené. Existuje však podozrenie, že betlehemské hry, v ktorých bol Ježiško často sprevádzaný anjelmi, mali veľký vplyv na jeho stvárnenie. Iné prístupy predpokladajú, že obraz Ježiška mohli formovať oslavy úcty k svätej Lucii. Na počesť tejto mučenice sa totiž dievčatá 13. decembra obliekajú do bieleho rúcha a na hlave nosia veniec so svetlami.

Tradícia Ježiška na Slovensku a v okolitých krajinách

Od 19. storočia sa u nás postava Ježiška v spojení s oslavou Vianoc doslova zabývala. V 20. storočí sa začal objavovať v spojení s vianočným stromom. Je zaujímavé, že sa tradície na rôznom mieste líšili. Na území severnej Moravy sa odohrávali sprievody na čele s Ježiškom a Jozefom, pričom účastníci boli prezlečení do anjelských kostýmov a niesli vianočný strom. Na Šumave nádielku vykonávalo dieťatko so svätožiarou, ktoré prichádzalo v zlatom voze ťahanom dvoma bielymi koňmi.

Okrem nás Slovákov očakávajú na vianočné nadelenie Ježiškom aj v Česku, Maďarsku, Rakúsku, Južnom Tirolsku, vo Švajčiarsku, Slovinsku, v Chorvátsku, južnom Nemecku, južnej Brazílii, Lichtenštajnsku a v poľskom Hornom Sliezsku. Niekde mu hovoria Christkind, Krist Kindle alebo Kriskindl.

Je trochu čudné, že malé dieťa dokáže rozniesť dary na takej veľkej ploche, ale nikto sa nad tým nepozastavuje, napokon, je to zázračný chlapec. Aj keď v našich katolíckych končinách naňho pozeráme hlavne so zbožnou úctou, v krajinách na západ od nás, kde je prevaha evanjelikov, mu pripisujú aj zmysel pre humor, občas dokonca nie celkom božský. Napríklad nemecká Wikipédia uvádza, že malý Ježiško mal vraj „nevyspytateľnú povahu a občas robil žarty, ktoré sa adresátom nepozdávali.“ Aj preto sa asi postupom času Ježiško dieťatko oddelilo od dospelého Ježiša Krista a stal sa z neho iný, menej vážny, tak trochu kresťansko-komerčný symbol Vianoc. Jeho fyzická podoba sa stotožnila s bucľatým anjelikom s kučeravými blond vláskami a modrým pohľadom.

Ako Ježiško nadeľuje darčeky?

„Ako vlastne Ježiško nadeľuje darčeky, keď je malé bábätko? Alebo ako to všetko unesie?“ Takéto otázky určite dostali mnohí rodičia od svojich detí. Veľmi pekne o tejto téme hovorí Depold Czernin, zakladateľ Spolku pre tradičné Vianoce: „Pretože je on sám darom a obdarúva naše srdce láskou. Ježiško v Betleheme prišiel na svet ako dar rodičom, matke aj pestúnovi, ale aj ako dar ľudstvu. Prichádza na svet s posolstvom vzájomnej lásky medzi ľuďmi, ktoré je skutočným Ježiškovým vianočným darčekom a preto ho vnímame zvlášť silno na Vianoce. Každý vianočný darček je preto symbolom Ježiška - darčekom od Ježiška.”

A ako teda všetky tie darčeky sám unesie? „Dá nám ich do srdca ako inšpiráciu, my ich kúpime, aby sme druhým urobili radosť. Ježiško ich potom v ten pravý čas so svojimi anjelskými pomocníkmi prinesie. Takže na to všetko nie je sám.“

Detské otázky a odpovede

Vianoce sú magickým časom pre deti aj dospelých. Viera v Ježiška umocňuje túto kúzelnú atmosféru. Aby rodičia dokázali odpovedať na zvedavé detské otázky, ponúkame niekoľko vysvetlení:

• KDE JE JEŽIŠKO? V lete Ježiško oddychuje. Tak ako deti potrebujú prázdniny, aj Ježiško potrebuje čas na načerpanie síl. Podľa rozprávkových predstáv cestuje, pozoruje svet a hlavne sleduje, ako sa ľudia k sebe správajú - kto pomáha, kto sa vie podeliť a kto potrebuje viac láskavosti.
• ODKIAĽ MÁ JEŽIŠKO DOSŤ PEŇAZÍ NA TOĽKO DARČEKOV? Darčeky mu celý rok pomáhajú vyrábať anjelici alebo škriatkovia. Pre staršie deti platí verzia, že Ježiško občas nakupuje aj v obchodoch, ale neplatí takými peniazmi, ako máme my na Zemi. Platí šťastím, láskou a dobrom.
• POD STROMČEK SI ŽELÁM VEĽA VECÍ. AKO SA TO DOZVIE? Ježiško počuje želania, keď o nich hovoríš, kreslíš ich alebo si ich predstavuješ. No zároveň vie, že nie každé želanie je možné splniť. Aj toto je dôležitá lekcia, že Vianoce nie sú o tom mať všetko, ale o tom, aby sme si vážili to, čo dostaneme.
• PREČO NÁM JEŽIŠKO NOSÍ DARČEKY? Táto téma je vhodnou situáciou na vyrozprávanie príbehu o Ježišovom narodení. Tomu priniesli dary traja králi a odvtedy dostávame vždy na jeho narodeniny darčeky, aby nás odmenil za to, že sme boli celý rok dobrí.
• AKO STÍHA ROZNIESŤ VŠETKY DARČEKY? Sám by to nezvládol. Práve preto má pomocníkov - rodičov, rodiny a ľudí po celom svete. Ježiškova donášková služba sa skladá zo stáda sobov, z plnej garáže tých najrýchlejších saní a celého tímu navigátorov.
• KDE BÝVA A KTO MU POMÁHA PRI VÝBERE DARČEKOV? V rozprávkach býva na tichom, pokojnom mieste. V skutočnosti „býva“ všade tam, kde ľudia myslia jeden na druhého. Bez kamarátov by však na Vianoce nestihol všetky deti obdarovať.
• AKO JEŽIŠKO ZISTÍ, KTORÉ DETI BOLI POČAS ROKA DOBRÉ? Ježiško má všade neviditeľné kamery! Umiestnil ich do ulíc, do školy a škôlky a aj do detskej izby. Tíško cez nich pozoruje, ako deti poslúchajú, či si upratujú izbu, alebo ako sa učia.
• PREČO JEŽIŠKO NEPOČKÁ PRI STROMČEKU A NIKDY HO NESTIHNEM? Pretože čaro funguje len vtedy, keď ho nezažijeme priamo. Podobne ako prekvapenie či tajomstvo. Preto, keď Ježiško roznáša darčeky, má na sebe neviditeľný plášť.
• MUSÍ MAŤ STROMČEK PICHĽAVÉ IHLIČIE? Pichľavé ihličky Ježiškovi pripomínajú, že Vianoce nie sú len o hladkých a dokonalých veciach, ale aj o trpezlivosti a opatrnosti. Keď stromček pichne do prsta, akoby potichu hovoril: spomaľ, buď jemný, vnímaj. A presne takýto pokoj potrebuje Ježiško, aby mohol potichu prísť a nechať pod stromčekom darčeky.
• NAČO PEČIEME TOĽKO KOLÁČOV? Koláče sa pečú preto, lebo Ježiško má rád vôňu domova. Keď sa v kuchyni mieša sladká vôňa medovníkov, vanilky a orechov, vie, že v tomto dome je teplo a láskavosť. Každý koláč je malý odkaz - pre rodinu, pre návštevu, aj pre Ježiška, že sme si našli čas jeden na druhého. A keď sa o koláče delíme, Ježiško sa vraj usmieva najviac.

Globálny pohľad na darcov vianočných darčekov

Vzhľadom na rôznu kultúru či náboženstvo v iných častiach sveta sa oslavy Vianoc v rôznych regiónoch a krajinách líšia. Pod vplyvom globalizácie sa k nám dostali rozličné podoby toho, ako tento sviatok môže prebiehať, ale aj to, aké magické postavy vlastne nosia deťom darčeky.

• V Bulharsku je to Dedo Koleda.
• V Rusku zas Ded Maróz spolu s vnučkou Sneguročkou, ktorí pochádzajú z Čukotky. Deti však takýmto spôsobom tešia až 6. januára, nakoľko sú obe krajiny pravoslávne.
• V Nemecku rozdáva darčeky Christkind alebo Weihnachtsmann.
• V Maďarsku Télapó.
• V Rumunsku Mos Craciun.
• V Poľsku Swiety Mikolaj.
• Francúzi túto kúzelnú postavu nazývajú Pere Noel. Spolu s ňou však chodí aj Pere Fouettard, ktorý „oceňuje“ neposlušné deti výpraskom.
• V ázijských krajinách ľudia väčšinou neslávia vianočné sviatky takým spôsobom ako v Európe či v Amerike. Spájajú ich však s oslavami Nového roka a darčeky nosí deťom kňaz.
• Severské krajiny ako napríklad Dánsko, Švédsko, Fínsko, Nórsko či Island sú pohltené škriatkami. Počas Vianoc sú to práve oni, kto rozveseľuje najmenších.
• Asi najznámejšou magickou postavou je ale Santa Claus, ktorý „pôsobí“ v Severnej Amerike. Pôvodne pochádza z Holandska, kde ho nazývajú Sinterklaas. Tam ho sprevádza Čierny Piet, ktorý deťom rozdáva čokolády, perníky a cukríky. Santa Claus každoročne pristáva so svojimi sobmi na streche domov, do ktorých sa spúšťa cez komín.
• V Anglicku Santu nazývajú Father Christmas a na rozdiel od toho amerického má dlhší kabát aj bradu.

Evolúcia Deda Mráza a Santa Clausa

S nástupom socializmu prišla aj snaha nahradiť kresťanský symbol - či už to bol Ježiš Kristus alebo jeho detská obdoba - ideovo neškodnou postavou. Logicky musela prísť zo Sovietskeho zväzu. V niekdajšom Sovietskom zväze sa z Mikuláša stal Dedo Mráz, ktorý vraj býva na Čukotke. Podľa historických záznamov Dedo Mráz dorazil do Československa 2. decembra 1950. Dedo Mróz, ako znie jeho meno, je v skutočnosti „zosobnením ruskej legendy v slovanskej mytológii“. Predstavuje obdobie zimy alebo kováča a jeho bratom je Víchor. Má podobu starca, ktorý jazdí na saniach ťahaných bielymi koňmi a prináša zimné počasie. Kedysi bol krutým a zlým božstvom, Veľkým starcom severu, vládcom ľadového chladu a mrazivej snehovej búrky. Jeho nová dobrácka verzia, paradoxne, vzišla z krajiny niekdajšieho úhlavného nepriateľa socialistického bloku - zo Spojených štátov amerických. Veľmi sa podobá na Santa Clausa.

Aj Santa Claus je iba „verziou“ svätého Mikuláša, skomolením jeho mena vzniklo jeho vlastné. Pochádza z holandského Sinterklaas. Jeho všeobecne rozšírený imidž síce v tridsiatych rokoch 20. storočia spopularizovala spoločnosť Coca-Cola, no v skutočnosti sa v Amerike používal už dávno predtým. Po páde železnej opony sa Santa Claus snažil preraziť aj u nás, no v posledných rokoch jeho popularita upadá.

Menej známi darcovia

V niektorých krajinách sú v centre vianočných sviatkov celkom iné postavy. Napríklad na Islande nosia darčeky Yule Lads - Vianoční chlapci. Sú to škriatkovia, ktorých počet sa za stáročia ustálil na trinásť. Skupinu tvoria nielen milí vtipkári, ale aj kriminálnici a zlodeji, ba dokonca aj monštrá, ktoré žerú neposlušné deti. Rovnako ako mačka, ktorá škriatkov sprevádza.

Vzrušujúci osud však mala najmä talianska Befana. Darčeky nosí deťom až na Troch kráľov a dôvodov je hneď niekoľko. Podľa prvej legendy Befanu oslovili Traja králi, keď putovali na miesto, kde sa mal narodiť Ježiško. Cestu im poradiť nevedela, no ako najlepšia gazdiná v kraji ich aspoň prichýlila na jednu noc. Pozvanie, aby ďalej putovala s trojicou, odmietla - vraj mala priveľa práce s domácnosťou. Neskôr však svoje rozhodnutie prehodnotila a vydala sa hľadať Božie dieťa. Keďže si nebola istá, ktoré z detí to je, radšej obdarovala všetky. A tak to robí dodnes. Iba tým zlým dáva namiesto sladkostí uhlie.

Druhá legenda o Befane je smutnejšia. Befana bola podľa nej obyčajná žena, ktorá veľmi milovala svoje maličké dieťa. No zomrelo a Befana od žiaľu zošalela. Keď počula o narodení Ježiša, vydala sa za ním v presvedčení, že je to jej syn. Aj sa stretli a Befana ho obdarovala. Ježiško sa jej odmenil tým, že z nej urobil matku všetkých malých Talianov.

A podľa posledného príbehu Befana odmietla poradiť Trom kráľom cestu k Ježiškovi, lebo bola zamestnaná zametaním. Keď videla betlehemskú hviezdu, spamätala sa, do tašky rýchlo nahádzala sladkosti a zobrala aj metlu, aby čerstvej matke pomohla upratať príbytok. No nech hľadala, ako hľadala, Ježiška nenašla. Preto radšej necháva darčeky všetkým dobrým ratolestiam.

Viera v Ježiška a objavovanie pravdy

„Prečo vlastne hovoríme deťom, že darčeky pod stromček nosí akási magická postava?“ Na túto tému americký televízny scenárista a producent Eric Kaplan v knihe Does Santa Exist? uviedol, že rodičia v Amerike učia svoje deti viere v Santu s jasným zámerom - strašia ich, aby poslúchali. Veď Santa zlým ľuďom darčeky predsa nenosí! Okrem toho vyslovil teóriu, že aj keď tieto deti už vyrástli a prestali v neho veriť, rozhodli sa, že bude dobrý nápad, ak o jeho existencii presvedčia svoje deti. Je však dôležité si uvedomiť, že detské myslenie nie je rovnaké ako myslenie dospelého človeka. Kúzelnú atmosféru tohto obdobia u detí umocňuje aj viera v to, že darčeky nosí Ježiško alebo - v rôznych kútoch sveta - iná magická postava.

„Ktokoľvek, kto v dospelosti spomína na Vianoce a na to, aký bol ten čas pre neho krásny, bude pravdepodobne chcieť tento zážitok dopriať aj svojim deťom. Aj to je dôvod, prečo im hovoríme, že darčeky nosí Ježiško. Pokiaľ v neho dieťa verí, jeho nadšenie a očakávanie sa môže veľmi jednoducho preniesť aj na rodičov. Dospelí sa tak z prípravy sviatku môžu tešiť rovnako. Navyše, je to ideálny čas na trávenie voľných chvíľ práve so svojimi potomkami a robenie spoločných aktivít,“ dodáva psychológ Marek Madro.

Prečo deti veria?

Najdôveryhodnejším zdrojom informácií bývajú pre deti práve rodičia. Predstavujú pre ne vzor toho, ako žiť. Keď je dieťa menšie, nevie toho o svete veľa. Celú jeho predstavu o tom, ako život funguje, mu vytvárajú rodičia a pomáhajú mu zorientovať sa. Preto ak rodič povie, že darčeky pod stromček nosí Ježiško, dieťa nemá dôvod mu neveriť. „To však neznamená, že dieťa nevie rozmýšľať racionálne alebo kriticky. Príde vek, keď už bude mať dostatok informácií na to, aby spoznalo rôzne skutočnosti z iného uhla pohľadu,“ vysvetľuje Madro.

Ako deti objavia pravdu?

Podľa psychológa Mareka Madra na to väčšinou príde dieťa samo. Medzi siedmym až deviatym rokom dieťa stráca magické myslenie, teda spôsob ospravedlniť si mnohé veci vo svojej fantázii. Postupne si začína prepájať súvislosti o tom, čo je a čo nie je vo svete možné. Či už je to za pomoci spolužiakov, internetu, knihy alebo nejakého filmu, deti si dokážu získané informácie vyselektovať, pospájať a posúdiť samy. Rozhodujú sa, ktoré z nadobudnutých poznatkov sú v ich vlastnom svete pravdepodobné a ktoré skutočnosti im dávajú zmysel.

Ak sa dieťa rozhodne, že chce poznať, ako sa veci naozaj majú, pravdepodobne sa príde poradiť s rodičmi. Ak ste v role rodiča, na začiatok konverzácie by ste sa mali opýtať niekoľko otázok, ktorými si overíte, či je dieťa naozaj pripravené. „Bolo by dobré sa ich opýtať, či sa o tom naozaj chcú rozprávať, čo by chceli vedieť alebo čo by chceli práve v tejto chvíli počuť,“ vysvetľuje Madro. Skôr či neskôr si každé dieťa uvedomí, že Ježiško darčeky nenosí. Je v poriadku nechať mu toľko času, koľko potrebuje. Je už len na dieťati, či sa rozhodne podržať si túto fantáziu trošku dlhšie alebo príde za rodičom s informáciou, že už pozná „pravdu“. V mnohých prípadoch je lepšie, ak svojim potomkom necháme čas na to, aby túto skutočnosť zistili samy. Každý z nich je jedinečný, preto by sme mali nechať na nich, kedy budú ochotní vzdať sa svojej fantázie.

„Ak sa rodič aj napriek tomu rozhodne o tom rozprávať, s dieťaťom by mal diskutovať otvorene a úprimne. Je dôležité nechať mu najmä čas na spracovanie informácie,“ vysvetľuje Madro. Tiež je na mieste pýtať sa ho, čo by o tejto problematike chcelo vedieť alebo či nie je niečo, čo by nám chcelo povedať. Ako pri orientovaní sa vo svete dieťa potrebuje našu podporu a pomoc, rovnako ju môže potrebovať aj pri objavení tohto tajomstva. Preto je podľa psychológa dôležité sa o tom porozprávať a nájsť spoločné riešenia, vysvetliť mu, ako to vo svete funguje. Ak dieťa samo od seba uverí, že Ježiško darčeky nenosí, pravdepodobne to už počulo z viacerých zdrojov. Našlo si dostatok dôkazov a vyhodnotilo, že to tak zrejme bude. Premýšľalo nad tým a došlo k rozhodnutiu. Preto ak to už raz vie, nie je veľmi vhodné presviedčať ho o opaku. Emócie, ktoré to môže vyvolať, sú rôzne. Zaujímavé je, že niekedy bývajú rodičia smutnejší ako ich potomkovia.

Konflikty v kolektíve a rola pedagóga

Nie všetkým deťom rodičia vravia, že darčeky nosí Ježiško. Niektoré vedia, že balíčky spod stromčeka sú od rodičov či iných členov rodiny, a je to pre ne prirodzený fakt. Konflikty však pre ne môžu nastať v kolektíve detí, ktoré veria, že darčeky pod stromček nosí nadprirodzená bytosť. Či sú už presvedčení o jednom alebo o druhom, v oboch prípadoch sú zdrojom tejto informácie rodičia. Každé z nich totiž verí, že práve ten jeho otec a matka ich neklamú a vedia, ako funguje svet. Preto môže v skupine vzniknúť hádka o to, kde je naozaj pravda.

V takom prípade je správna reakcia pedagóga kľúčová. Vedkyňa Kelsey Johnson napísala príspevok pre portál washingtonpost.com, kde sa podelila o skúsenosť svojej dcéry, ktorá už od mala vedela, že darčeky pod stromček dávajú rodičia. V prvom ročníku sa pohádala so spolužiačkou, pretože tá verila, že ich nosí Santa. Pre vyriešenie tohto problému sa dievčatá obrátili na triednu učiteľku. Tá mala možnosť reagovať rôznymi spôsobmi. Mohla im napríklad povedať, že toto je otázka, ktorú by sa mali opýtať svojich rodičov. Učiteľka však odpovedala, že Santa naozaj existuje. Dcéru vedkyne táto situácia strápnila a nahnevala zároveň. Kelsey Johnson dodáva, že možno sa to zdá ako maličkosť, no v skutočnosti táto skúsenosť podkopala autoritu učiteľky ako zdroj hodnoverných informácií pre zvyšok školského roka.

Osobné spomienky na odhalenie pravdy

„Skôr či neskôr si každé dieťa uvedomí, že Ježiško darčeky nenosí. Skúste zaloviť v pamäti - ako ste zistili, že Ježiško darčeky nenosí?“ Mnohí dospelí si už nepamätajú, ako túto „pravdu“ objavili. Tu sú niektoré zážitky ľudí:

• Marika: „Mamina povedala, že nevie, čo má kúpiť bratovi. Skrátka sa predo mnou preriekla. Lenže ja som bola veľmi inteligentná, preto som sa jej spýtala, prečo mu chce kupovať darček. Veď nemá ani narodeniny, ani meniny. Keď mi to povedala, bola som v škôlke strašne namyslená, lebo tí hlupáci nemali ani tušenia. Nebola som vôbec smutná. Tešila som sa z toho, že už môžem byť aj ja zasvätená do tohto klamstva. Cítila som sa naozaj špeciálne, akoby som viac prešla do sveta dospelých.“
• Paťka: „Popravde si to nepamätám presne. Tuším mi to povedala spolužiačka v škole, ako keby to bola normálna vec, ktorú všetci vedia. Ja som nechcela byť out, tak som sa tvárila, že aj ja to viem.“
• Andrej: „Keď k nám mal prísť Ježiško dať darčeky, museli sme sa so sestrou schovať do kúpeľne. Vždy som počul, ako mama šuchoce s vecami, no myslel som si, že Ježiška iba vyzerá. Keď nás nakoniec pustili k stromčeku, môj otec ešte „nenápadne“ doniesol jednu tašku. Ja som si to ale všimol, a preto som vyletel so slovami: „To ste kúpili vy! Žiadny Ježiško nie je!“ Nemal som z toho depky. Bol som práveže rád, že nám žiadny cudzí Ježiško nelezie po streche a nechodí po byte.“
• Freddy: „Raz som bol s mojím tatom nakupovať pred Vianocami. Práve zháňal niečo pre moju maminu. Zo srandy som sa ho opýtal, či jej zháňa darček na Vianoce, a jemu to proste ušlo. Mal som osem a bolo načase, aby mi to už niekto povedal.“
• Luky: „V starom byte mamina každý rok tesne pred skončením večere išla na záchod. V skutočnosti len ukladala darčeky pod stromček. V novom dome to však nevychádzalo, pretože dvere do kúpeľne boli v kuchyni. Preto keď povedala, že ide niečo pozrieť do obývačky, prišiel som na to.“

Biblický pohľad na vzhľad Ježiša Krista

Biblia neposkytuje opis fyzického vzhľadu Krista. Najbližšie sa k popisu dostaneme v Izaiášovi 53:2: „Nemá podobu ani krásu, aby sme na neho hľadeli, ani výzor, aby sme po ňom túžili.“ Všetko, čo nám to hovorí, je, že Ježiš vyzeral ako akýkoľvek iný muž - vyzeral obyčajne.

Izaiáš ďalej opisuje Kristov zjav, ako vyzeral, keď bol bičovaný pred svojim ukrižovaním. „Jeho výzor je neľudsky znetvorený a jeho tvár sa nepodobá človeku,“ (Izaiáš 52:14). Tieto slová opisujú neľudskú krutosť, ktorú pretrpel (Matúš 26:67, 27:30; Ján 19:3).

Väčšina obrazov, ktoré máme o Ježišovi dnes, pravdepodobne nie je presná. Ježiš bol Žid, takže mal pravdepodobne tmavú pokožku, tmavé oči a tmavé vlasy. To je na hony vzdialené od blonďavého, modrookého a svetlého Ježiša na mnohých moderných obrázkoch. Jedna vec je jasná: keby bolo pre nás dôležité vedieť, ako Ježiš vyzerá, Matúš, Peter a Ján, ktorí s ním strávili tri roky, by nám určite poskytli presný popis, rovnako ako jeho vlastní bratia, Jakub a Júda.

tags: #ako #vyzera #jezisko