Vatikán je počas vianočného obdobia centrom duchovného života Katolíckej cirkvi a miestom, kde sa slávia jedinečné tradície a prednášajú významné pápežské príhovory. Vianočné obdobie vo Vatikáne je magickou záležitosťou, ktorá priťahuje pozornosť veriacich z celého sveta.
Tradičné vianočné oslavy vo Vatikáne
Vatikán, hoci je najmenšou krajinou sveta, upúta pozornosť svojimi vianočnými oslavami a sviatočnými rituálmi. Dobre osvetlené trhy, ozdobené vianočné stromčeky, upokojujúce vianočné koledy a živé omše sú neoddeliteľnou súčasťou vianočnej atmosféry.
Vianočný stromček a betlehem
Slávnostná sezóna oficiálne začína odhalením vatikánskeho vianočného stromu na Námestí svätého Petra. Tento strom stojí jasne a rozsvietený pred Bazilikou svätého Petra. Túto tradíciu zahájil vtedajší pápež Ján Pavol II. v roku 1982 ako symbolické znamenie, že Kristus je evergreen. Vianočné stromčeky každoročne darujú rôzne krajiny, pričom ich výška sa pohybuje od 25 do 30 metrov. Sú krásne zdobené LED svetlami, ozdobami a ďalšími dekoráciami.
Spolu s vianočným stromom je na Námestí svätého Petra postavený betlehem, ktorý turisti môžu obdivovať. Každý rok je na Námestí svätého Petra vystavený iný betlehem, ktorý vyrábajú skúsení umelci a darujú rôzne krajiny. Betlehem je ukážkou figúrok a modelov, ktoré predstavujú Ježiška, Máriu, Jozefa, hospodárske zvieratá, anjelov a inscenujú narodenie Pána Ježiša. Napríklad vatikánsky betlehem z roku 2021 bol darom z Peru, mal 30 figúrok vyrobených umelcami z andského regiónu a zobrazoval Ježiša zabaleného v „chumpi“. Traja mudrci priniesli superpotraviny ako quinoa, kiwicha, cañihua a zemiaky, a vyrobené boli aj miestne peruánske zvieratá, ako sú lamy, alpaky, vikune či andské plameniaky.
Trvanie vianočného obdobia a Vianočný koncert
Vianočná sezóna vo Vatikáne začína 8. decembra na sviatok Nepoškvrneného počatia a končí 6. januára. Vo Vatikáne sa od roku 1993 každoročne koná Vianočný koncert (Concerto di Natale). Akcia sa koná prevažne na charitatívne účely a združuje medzinárodne uznávaných hudobných umelcov.
Pápežské vianočné príhovory a ich posolstvo
Pápeži využívajú vianočné obdobie na prednesenie dôležitých posolstiev a úvah, ktoré sa dotýkajú nielen Rímskej kúrie, ale aj celého sveta. Ich príhovory sú plné inšpirácie, výziev a zamyslení nad podstatou viery a Cirkvi.
Príhovor pápeža Leva XIV. Rímskej kúrii
V pondelok 22. decembra 2025 sa Svätý Otec Lev XIV. stretol s predstaviteľmi Rímskej kúrie. Vo svetle Vianoc, ktoré „nám vychádzajú v ústrety ako novota prichádzajúca z betlehemskej jaskyne“, sa Lev XIV. prihovoril členom Rímskej kúrie pri tradičných vianočných vinšoch. Na prahu vianočných sviatkov sa rímsky biskup najprv zastavil pri vďačnej spomienke na svojho predchodcu, pápeža Františka, ktorý v tomto roku „ukončil svoju pozemskú púť“. Jeho prorocký hlas, pastoračný štýl a bohaté magistérium hlboko poznačili cestu Cirkvi, zdôraznil Lev XIV.
„Cirkev je zo svojej podstaty obrátená smerom von, je misijná,“ zdôraznil Petrov nástupca. Misia podľa neho nevychádza zo stratégie či štruktúr, ale zo samotného Boha, ktorý „ako prvý vyšiel zo seba a v Kristovi nám prišiel v ústrety“. Citujúc Evangelii gaudium, Svätý Otec pripomenul, že v Ježišovom „choďte“ sú prítomné „stále nové horizonty a výzvy evanjelizačnej misie Cirkvi“ a že „všetci sme povolaní k tomuto novému misijnému vychádzaniu“. Druhým pilierom pápežovho príhovoru bolo spoločenstvo. Vianoce totiž neoslavujú len misiu Božieho Syna, ale aj jej cieľ: zmierenie sveta s Bohom v Kristovi. Toto povolanie k bratstvu je naliehavé „ad intra“ aj „ad extra“. Vo vnútri Cirkvi totiž podľa pápeža stále hrozí pokušenie rozdelenia - buď v podobe uniformity, ktorá potláča rozdiely, alebo v prehnanom zdôrazňovaní odlišností bez hľadania jednoty. „Sme Kristova Cirkev, sme jeho telo,“ pripomenul Lev XIV., a použil augustiniánske motto In Illo uno unum - v ňom jednom sme jedno. Nejde však predovšetkým o dokumenty, ale o každodenné postoje. Na záver Lev XIV. pripomenul, že misia i spoločenstvo sú možné len vtedy, keď je v centre Kristus. Svoj príhovor pápež zakončil citátom Dietricha Bonhoeffera o Bohu, ktorý sa „nehanbí za nízkosť človeka“, ale vstupuje do nej.
Príhovor pápeža Františka o reforme Kúrie a evanjelizácii
Na tradičnom predvianočnom stretnutí s Rímskou kúriou v sobotu 21. decembra hovoril pápež František o transformácii vo vatikánskych inštitúciách, pričom opätovne zdôraznil, že cieľom je evanjelizačná úloha Cirkvi. Na stretnutí boli prítomní aj viacerí Slováci, medzi nimi kardinál Jozef Tomko a arcibiskup Cyril Vasiľ SJ.
V úvode príhovoru sa Svätý Otec poďakoval kardinálovi Angelovi Sodanovi za jeho úvodné slová a za dlhoročnú službu na poste dekana kardinálskeho kolégia. Pápež František v ten istý deň prijal zrieknutie sa úradu dekana zo strany kardinála Sodana z dôvodu veku, pričom ďalej bude mať titul emeritného dekana. V zverejnenom motu proprio Svätý Otec upravil pravidlá pre voľbu dekana kardinálskeho zboru, ktorého si bude odteraz kardinálsky zbor voliť na päť rokov s možnosťou znovuzvolenia.
V súvislosti s transformačnými zmenami v rámci Rímskej kúrie pápež František citoval myšlienku nedávno svätorečeného kardinála Johna Henryho Newmana z diela Vývoj kresťanskej náuky: „Žiť tu na zemi znamená meniť sa, a dokonalosť je výsledkom mnohých premien“. Zdôraznil však, že Newman nehovorí o úsilí o zmenu čisto len kvôli zmene, pretože „v perspektíve veriaceho v strede všetkého je stabilita Boha“. Pápež František tiež odkázal na slová jednej Newmanovej modlitby: „Nie je nič stabilné okrem teba, môj Bože.“
„Pre Newmana zmena bola konverziou, čiže vnútornou premenou. Kresťanský život je v skutočnosti putovaním, je to púť,“ pokračoval pápež František. Upozornil na to, že „často sa stáva, že zmena sa obmedzí na oblečenie si nových šiat, ale ďalej v skutočnosti zostane všetko tak, ako predtým“, a pripomenul vyjadrenie z románu Gattopardo: „Ak chceme, aby všetko zostalo tak ako je, treba pomeniť všetko.“
„Prvou a najdôležitejšou úlohou Cirkvi je evanjelizácia,“ zdôraznil pápež František s odkazom na sv. Pavla VI. a jeho exhortáciu Evangelii nuntiandi. Z tejto inšpirácie vychádza myšlienka prípravy novej apoštolskej konštitúcie o reforme Rímskej kúrie s názvom Praedicate evangelium. „Je to misionársky postoj,“ vysvetlil pápež František. Poukázal na to, že evanjelizačný postoj sa odráža v názvoch dikastérií, ako sú Kongregácia pre náuku viery alebo Kongregácia pre evanjelizáciu národov. Konštatoval, že „už viac nie sme v kresťanskom prostredí“, kde viera tvorí samozrejmý predpoklad spoločného života, naopak, často je potieraná a vysmievaná. Preto bola v roku 2010 zriadená Pápežská rada na podporu novej evanjelizácie.
Pápež ďalej venoval myšlienky Dikastériu pre komunikáciu, ktoré vzniklo spojením deviatich subjektov, a Dikastériu pre integrálny ľudský rozvoj, ktoré zahrnulo štyri predošlé pápežské rady. V tejto súvislosti zdôraznil, že „Cirkev je teda povolaná pripomínať všetkým, že nejde len o otázky sociálne alebo vysťahovalecké, ale o ľudské osoby, o bratov a sestry, ktorí sú dnes symbolom všetkých vyradených z globalizovanej spoločnosti.“
Na záver Svätý Otec varoval pred pokušením strnulosti, ktorá vzniká zo strachu zo zmeny a nakoniec končí „hádzaním polien a prekážok na pôdu spoločného dobra“. Pripomenul, že „Rímska kúria nie je statickým telesom odtrhnutým od reality“, ale živým orgánom, ktorý musí žiť celostné Evanjelium. Citoval kardinála Martiniho: „Cirkev zostala pozadu o dvesto rokov. Ako to, že sa z toho neotrasie? Máme strach? Strach namiesto odvahy? Každopádne viera je základom Cirkvi. Viera, dôvera, odvaha... Iba láska zvíťazí nad únavou.“ Vianoce sú sviatkom Božej lásky, ktorá inšpiruje, usmerňuje a koriguje zmenu a premáha ľudský strach zanechať „bezpečie“ a opätovne vstúpiť do „tajomstva“.
Pápež František po príhovore každému z členov Rímskej kúrie zablahoželal aj osobne stiskom ruky a venoval im dve knihy: Bez neho nemôžeme nič urobiť a Niekto, na koho treba hľadieť.
Vianočné posolstvo pápeža Benedikta XVI. a jeho význam
Vianočné posolstvo pápeža Benedikta XVI. zahŕňalo tradičné požehnanie Urbi et Orbi (mestu Rímu a svetu), ktoré predniesol z balkóna na Námestí svätého Petra. Toto posolstvo býva spojené s pozdravmi v mnohých jazykoch a zdôrazňuje, že Vianoce sú sviatky narodenia Ježiša Krista, Božieho Syna, a sú znakom, že Boh tak miloval ľudstvo, že poslal svojho Syna, aby sa stal jedným z nás a vykúpil nás.
Pápež Ján Pavol II. a slovenské dary Vatikánu
Uplynulo 25 rokov od chvíle, keď sa na Vatikánskom námestí rozžiaril slovenský smrek zo Zázrivej, dar Slovenska Svätému Otcovi Jánovi Pavlovi II. Bolo to 17. decembra 1994 predpoludním, keď pápež prijal slovenských pútnikov na osobitnej audiencii. Do audienčnej auly Pavla VI. prišlo do tritisíc Slovákov na mimoriadnu audienciu, medzi ktorými boli cirkevní predstavitelia, prezident Slovenskej republiky Michal Kováč s manželkou a s vládnou delegáciou, veľvyslanci a mnoho krojovaných zo Zázrivej, spevácke zbory ľudové i profesionálne. Slovenskí veriaci zastupovali takmer všetky kraje Slovenska, pričom najviac ich bolo z Oravy, odkiaľ previezli veľký vianočný strom do Vatikánu. Táto radosť a slávnostnosť chvíle sa odzrkadľovala v hodinovom kultúrnom programe, ktorý predchádzal audienciu.
V to isté ráno, ešte pred spomínanou audienciou, prezident Michal Kováč zasadil vo Vatikánskych záhradách pamätnú lipu za účasti delegácií Svätej stolice a Slovenskej republiky. Dnes je z malej lipky už pekne vyrastený strom. V deň 25. výročia to zdokumentovali aj pracovníci veľvyslanectva Slovenskej republiky pri Svätej stolici, ktorí sa na sociálnej sieti podelili so spoločnou fotografiou. Slovenská lipa stojí v hornej časti Vatikánskych záhrad, neďaleko Lurdskej jaskynky.
Vianočné obrady a udalosti vo Vatikáne
Pápež má počas Vianoc mnoho povinností a tradícií, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou vianočných osláv vo Vatikáne a majú globálny dosah.
Polnočná omša a požehnanie Urbi et Orbi
Štedrovečerná omša, známa aj ako Polnočná omša alebo Natale del Signore, sa tradične koná 24. decembra v Bazilike svätého Petra, kvôli jej obrovskej kapacite. Hoci na väčšinu ostatných omší s pápežom potrebujete vstupenku, vstupenky na štedrovečernú omšu sú vždy zadarmo. Omšu je možné sledovať naživo z veľkých obrazoviek umiestnených na Námestí svätého Petra. Od roku 1985 je prístup k tomuto pápežskému príhovoru rozšírený nielen na ľudí vo Vatikáne, ale na celý svet, keďže je vysielaný po celom svete v niekoľkých jazykoch.
Jednou z najdôležitejších udalostí je vianočný príhovor, ktorý pápež každoročne prednáša k celému Námestiu svätého Petra zo svojho balkóna na poludnie 25. decembra. Tento príhovor sa nazýva Urbi et Orbi, čo v preklade znamená „do mesta Ríma a do sveta“. Ďalšou z jeho úloh je udeľovanie požehnania, ktoré sa obvykle udeľuje v nedeľu a zahŕňa krátku reč a sériu modlitieb. Požehnanie je plánované tak, aby pripomínalo tajomstvo vtelenia a vzdalo hold Máriinej úlohe v dejinách spásy. Požehnanie obvykle sprevádza zvonenie zvonu Angelus, ktoré slúži ako výzva na modlitbu a šírenie dobrej vôle všetkým.
Sviatok Zjavenia Pána a tradícia La Befana
Vianočné obdobie končí vo Vatikáne až 6. januára. V tento deň sa vo Vatikáne oslavuje sviatok Zjavenia Pána, ktorý je založený na príbehu o troch mudrcoch (známych aj ako králi alebo mágovia), ktorí priniesli Ježiškovi dary: kadidlo, myrhu a zlato. V katolíckej cirkvi je to 12. sviatok Vianoc. Vatikán oslávi tento deň špeciálnou omšou a prehliadkou veriacich, ktorí nesú symbolické dary pre pápeža.
Čo sa týka nosenia darčekov, rovnako ako v celom Taliansku, aj vo Vatikáne nosí darčeky La Befana, stará čarodejnica, ktorá lieta na metle. Hovorí sa, že dobré deti odmeňuje sladkosťami a ak neposlúchali, dostanú hrudu uhlia. La Befana však nenosí darčeky 24. decembra, ale až v noci z 5. na 6. januára. Rodiny zamestnancov Vatikánu držia pred štedrovečernou večerou pôst. Po pôste si potom 24. decembra môžu vychutnať bohatú večeru zvanú Vigilia. Na jedálničku tu tradične dominujú ryby a je to skvelá príležitosť pre každého, aby sa zapojil a pripravil si vlastný pokrm. Medzi obľúbené pokrmy patria linguine cestoviny s tuniakom alebo ančovičkami, fritto misto alla romana so zeleninou a vyprážaná treska (baccala).
Kresťanský význam Vianoc a výzvy dneška
Vianočné sviatky, hoci by mali priniesť pokoj a radosť, sú často časom najväčšieho zhonu v roku, kedy ľudia bývajú nevrli a hádajú sa v radoch v obchodoch. Otázka, aké Vianoce chceme, kresťanské alebo iné, je podstatná. Všetci vieme, že Vianoce môžu mať svoj pravý význam len vtedy, ak ich slávime ako sviatky narodenia Ježiša Krista, Božieho Syna, čiže ak sú to kresťanské sviatky.
Vianoce ako sviatky lásky a narodenia Krista
Pravý obsah Vianoc je betlehemské Dieťa. Jeho narodenie je prejav Božej lásky a prináša ľuďom nádej a pokoj s posolstvom: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“. Sú to teda sviatky lásky, a láska sa prejavuje aj v darčekoch, v rodinnej pohode aj v určitom folklóre, ktorý spolu utvára čaro. Kým ide o normálny nákup, to nie je nič zlého. Pravda, nemal by z toho byť samý biznis, konzumizmus a zhon. Treba sa nám stále vracať k tejto podstatnej skutočnosti, ináč nezažijeme hlboký a trvalý pokoj. Lebo vianočný pokoj nespočíva v konzumnom zhone.
Výzvy súčasnosti: Konzumizmus a relativizmus
Pokoj je ovocím Vianoc. Ak stratíme osobný kontakt s Bohom, stratíme vieru. Keď nebudeme hľadať Boha, Vianoce budú čoraz viac klesať na význame. Vianoce ako prejav Božej lásky prinášajú radosť, ktorú môže priniesť viera. Aj ateista má srdce a môže ho nechať otvorené pre dobro, pravdu, spravodlivosť a predovšetkým lásku. Kde upadá viera, nastupujú omyly rôzneho druhu. Kde sa viera upevňuje, tam miznú bludy.
Dnes môže bežný človek s ohľadom na svoje pracovné povinnosti a každodennú realitu, keď sa veľakrát nie z vlastnej vôle, ale okolitej situácie proti ktorej sa nedá bojovať, previní, dodržiavať Božie prikázania a byť taký, ako by podľa Cirkvi byť mal? Azda nie zlý, len slabý, ale schopný rásť aj cez prekážky. Vianoce sa prežívali aj vo väzniciach v bývalom režime v 50-tych rokoch. Niektoré udalosti sú už uverejnené a tvoria pravú „pamäť národa“. Blahoslavený Dominik Trčka si dovolil vo väznici zanôtiť vianočnú koledu a dostal za to trest, ktorý ho priviedol až do hrobu.
Vysielanie Vianoc na Katolíckej Televízii LUX
Katolícka Televízia LUX šíri od svojho vzniku duchovné a ľudské hodnoty. Práve na ne sa zameriava aj počas najkrajších sviatkov v roku, aby do rodín priniesla pohodu, pokoj, radosť i nádej.
Počas Vianoc sú pre divákov pripravené aj príhovory významných osobností: na Štedrý deň vianočné prianie Mons. Stanislava Zvolenského, na Narodenie Pána sa divákom TV LUX prihovorí kardinál Jozef Tomko, na sv. Štefana prednesie Vianočný príhovor bratislavský eparcha Mons. Peter Rusnák a na Nový rok prešovský arcibiskup Mons. Ján Babjak. Vysielanie zahŕňa priame prenosy svätých omší, ako aj tematické dokumenty a programy, ktoré naladia divákov na hlboké prežívanie vianočného posolstva. Diváci si môžu pozrieť filmy o narodení Krista, rozprávky pre deti, ako aj dokumenty o duchovných hodnotách a inšpiratívnych rodinách.