Koleda je osobitný piesňový žáner, viažuci sa k Vianociam a vianočnému obdobiu. V širšom význame sú za koledy niekedy považované aj riekanky, vinše a ľudové hry s tematikou narodenia Ježiša Krista, známe ako betlehemské hry. Koledy stoja „na rozhraní ľudovej, poloľudovej a umeleckej, ale i duchovnej alebo svetskej piesne“.
Čo je Koledovanie?
Koledovanie je obradná obchôdzka, pôvodne mládencov, v súčasnosti zvyčajne detí, ktoré od Štedrého večera (24. december) do sviatku Zjavenia Pána (6. január) chodia po domoch. Počas týchto obchôdzok spievajú obradové piesne - koledy, hrajú kolednícke betlehemské hry, chodia s betlehemom a prednášajú riekanky a vinše. V nich želajú rodine zdravie, šťastie a hojnosť všetkého v novom roku, za čo sú domácimi obdarovaní, dostávajúc výslužku. Koledovanie býva často spojené aj s betlehemskými hrami a betlehemcami.
Historické Korene a Tematika Kolied
Samotný termín koleda má staršiu predkresťanskú tradíciu. Pôvod koledovania ako magického obradu, ktorý má v nastávajúcom roku priniesť do domu šťastie v rodinnom živote a blahobyt, sa spája s predkresťanskými oslavami zimného slnovratu. V koledách sa tak prelínajú kresťanské a ľudové motívy, najmä pastierske a roľnícke, pochádzajúce zo staroslovanských roľníckych obradov zimného slnovratu.
Najrozšírenejšie sú vianočné koledy, v ktorých spravidla prevládajú témy narodenia Ježiška v chudobnej maštali, zvestovania radostnej správy pastierom (napríklad pieseň Pásli ovce valasi pri betlehemskom salaši...), ich prípravy na cestu do Betlehema a chystania darov. V niektorých koledách sú v popredí žartovné a parodické prvky a väčšina z nich obsahuje motív žiadania odmeny za koledovanie.
Typy a Interpretácia Kolied
Osobitnú časť tvoria pastorálne koledy ľudového pôvodu, ktoré súvisia s ovčiarskymi piesňami a na ktorých formovaní mali veľký vplyv betlehemské hry. V textoch, ako aj v hudobnom stvárnení vianočných kolied sa nachádza veľa príbuzných znakov aj s pastorelami, čo sú poloumelé vianočné pastierske piesne. Tie najmä v 18. a 19. storočí skladali väčšinou anonymní kantori a muzikanti. Ich interpretmi boli odrastení chlapci, neskôr deti, a najmä chudobnejšie vrstvy obyvateľstva, ako sú Cigáni a pastieri.
Koledy sa spievali najčastejšie na priedomí a pripisoval sa im magický účinok, hoci nie taký veľký ako veršovaným vinšom. Koledy sú charakteristické pre takmer celé európske kresťanské prostredie, kde sa šírili už od stredoveku. Na Slovensku sú v dnešnej podobe známe od 17. storočia.
Hudobné Charakteristiky a Šírenie Kolied
V hudobnej zložke kolied prevládajú jednoduché harmonické melódie staršieho typu v rozsahu sexty až oktávy. Vyskytujú sa však aj archaické recitatívne nápevy a najmä kvinttonálna a kvintakordálna melodika. Prevládajú taktiež jednoduché harmonické melódie staršieho typu, tanečný rytmus odzemkového typu i odzemkové melódie. Príkladom je ľudová pastorálna koleda terckvinttonálna v rozsahu kvinty s motívmi uspávanky, pochádzajúca z Riečnice, okres Čadca.
Vianočné koledy: História a srdce vašich obľúbených vianočných piesní (dokumentárny film)
Koledy bývajú označované aj ako „migrujúci žáner“ alebo „putujúce piesne“, pretože putovali (často ústnym podaním) z miesta na miesto v podobe textov a melódií. Vplyv na ich šírenie mali kňazi, cirkevné rády (osobitne františkáni), hudobní rektori, ale aj pastieri, mestská či dedinská chudoba a tiež Cigáni či baníci.
Veľký počet starších slovenských vianočných piesní a kolied zachytil v 60. rokoch 19. storočia Andrej Kmeť.
Regionálne Odlišnosti Kolied
Slovenské ľudové koledy spravidla nemajú refrén. Naopak, u Ukrajincov, Bielorusov či Poliakov sú ľudové koledové piesne s refrénom častejšie a dokonca sa delia do žánrov, ako sú koljadky, ovseni a ščedrovky. Refrény, ktoré majú podobu pokriku (napríklad Hej, koleda!, Na ten Nový rok! či Oj daj Bože!), predstavovali pôvodne akési magické formuly a patria k najstarším častiam kolied.
U kresťanov byzantskej tradície (gréckokatolíkov a pravoslávnych kresťanov) dominuje kult Bohorodičky a pastorálne koledy sú tu ojedinelé. U iných východných Slovanov sú bežné aj novoročné koledy či obchôdzkové ľúbostné piesne. Čiastočne odlišnú podobu majú koledy v anglo-americkom prostredí. Výrazný vplyv na podobu kolied v kontinentálnom prostredí (najmä umelých) mala Katolícka cirkev, keďže tvorili súčasť kalendárnych obradových piesní.