Vianočné tradície a zvyky na Slovensku a vo svete

Vianočné sviatky sú výnimočné nielen kvôli svojej čarovnej atmosfére, ale aj vďaka jedinečným zvykom a tradíciám, ktoré ich sprevádzajú. Tieto tradície sa v rôznych krajinách a regiónoch líšia, pričom každé miesto si zachováva svoje špecifické prejavy osláv.

Prípravy na Vianoce: Advent a jeho symboly

Na Slovensku sa prípravy na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, začínajú už štyri týždne vopred počas obdobia nazývaného Advent. Toto obdobie nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška. Ľudia v tomto čase navštevujú kostoly, pripravujú alebo kupujú darčeky pre svojich blízkych a skrášľujú svoje príbytky dekoráciami.

Kľúčovým symbolom Adventu je adventný veniec, často vyrobený z čečiny. Tento veniec je ozdobený štyrmi sviecami, ktoré zodpovedajú počtu adventných nedieľ. Je znamením nádeje a holdom tomu, ktorý prichádza. Umocňuje vianočnú atmosféru v období pred Štedrým dňom a môže byť umiestnený na stole v byte alebo zavesený na dverách.

Veľkú radosť deťom prináša adventný kalendár, ktorý im každý deň od 1. decembra prináša malé prekvapenia a iskričky v očiach.

Predvianočné sviatky a tradície

Sviatok svätého Mikuláša

Sviatok svätého Mikuláša, ktorý pripadá na 6. decembra, je obzvlášť obľúbený u detí. Tie netrpezlivo očakávajú, kedy im Mikuláš do vyleštených čižmičiek nadelí množstvo sladkých darčekov. Aby sa tak stalo, musia si čižmičky pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa, vyčistiť ich a položiť do okna, kde ráno nájdu očakávané dobroty či iné milé prekvapenia.

Sviatok Lucie

13. december je ďalším zaujímavým dňom v predvianočnom období, známy ako Sviatok Lucie. Tento deň patrí do série tzv. stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam a viažu sa aj na iné sviatky ako Ondrej (30. novembra), Barbora (4. decembra) a Mikuláš (6. decembra). V minulosti ľudia verili, že v tento deň je možné vidieť strigy.

Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili trinásť papierových lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom trinásty lístok zostal prázdny. Lístočky sa poskrúcali a postupne počas nasledujúcich dní ničili (pálili). Predposledný lístok sa spálil na Štedrý deň ráno a posledný sa otvoril večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela.

Štedrý deň a vianočná večera

Štedrý deň, 24. december, je na Slovensku považovaný za začiatok osláv Vianoc. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj „vilija“ alebo „vigilija“, čo je odvodené od latinského slova „vigília“ znamenajúceho predvečer sviatku. Najväčším sviatkom Vianoc je však 1. sviatok vianočný (25. decembra) - deň Kristovho narodenia.

Deti často počúvali rozprávky, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Na Štedrý deň sa tradične dodržiaval pôst, ktorý končil východom prvej hviezdy na oblohe. Zatiaľ čo deti pomáhali s prípravou vianočného stromčeka, gazdinky piekli a varili rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky a iné koláče boli často napečené už niekoľko dní vopred.

Na bohato prestretom štedrovečernom stole zvyčajne nechýbali tradičné jedlá ako chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče a ovocie. Konkrétne jedlá sa líšili podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska.

Po večeri sa spievali koledy a rozbaľovali sa vianočné darčeky, na ktoré sa tešili nielen deti. Mnoho ľudí sa zúčastňovalo polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.

Slovenské vianočné tradície a zvyky

S vianočnými sviatkami sa spája množstvo tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava a dodržiava dodnes. Takmer žiadna rodina sa nezaobišla bez aspoň jedného z týchto zvykov.

• Šupina z kapra pod obrusom: Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vloženie šupiny z kapra pod obrus na štedrovečernom stole. Táto šupina symbolizuje peniaze a hojnosť a má zabezpečiť finančnú prosperitu v nasledujúcom roku.
• Hádzanie orechov do rohov izieb: Veľmi rozšíreným vianočným zvykom je aj hádzanie orechov do rohov izieb.
• Oblátky s medom a cesnakom: Oblátka potretá cesnakom a medom patrí k najtradičnejším prvkom štedrovečernej večere.
• Medový krížik na čele: Podobne ako oblátka s medom a cesnakom, aj medový krížik nakreslený na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
• Krájanie jabĺčka: Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Ak sa v strede vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú v nasledujúcom roku zdraví.
• Prídavný tanier: Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prichystať jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných alebo pre tých, ktorí sa nemohli zúčastniť večere, prípadne pre zosnulých.
• Pôst do prvej hviezdy: Na Štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst až do východu prvej hviezdy na oblohe.
• Horíca svieca na stole: Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc.
• Reťaz okolo stola: Obľúbeným vianočným zvykom, najmä na východe Slovenska, je obmotanie reťaze okolo štedrovečerného stola. Táto reťaz symbolizuje pevnosť rodiny a jej súdržnosť.
• Modlitba pri stole: Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.
• Nevychádzanie od stola matky rodiny: Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať počas večere. Všetko potrebné by malo byť pripravené vopred.
• Sfukovanie sviece na Kysuciach: Na Kysuciach existuje tradícia sfukovania sviece jednotlivými členmi rodiny. Dym stúpajúci priamo nahor signalizuje celoročné zdravie daného člena.
• Vianočné stromčeky s LED osvetlením: Modernou novinkou posledných rokov sú vianočné stromčeky s integrovaným LED osvetlením, ktoré sú ovládané pomocou aplikácie v mobile.

Vianoce na východnom Slovensku a špecifiká regiónov

Vianoce sú na Slovensku obdobím spojeným s mnohými tradíciami a zvykmi, pričom každý región má svoje špecifické prejavy osláv. Východné Slovensko nie je výnimkou a odlišnosti sa prejavujú v príprave štedrovečernej večere, zvyklostiach pred a po nej, ale aj v slávení pravoslávnych Vianoc.

Štedrovečerná večera: Príprava a priebeh

Štedrý večer je vyvrcholením adventu a príprav na Vianoce. Na východnom Slovensku, rovnako ako v iných častiach krajiny, má štedrovečerná večera svoje pevné miesto a rituály.

Príhovor, modlitba a oplátky

Vo väčšine rodín sa pred samotnou večerou celá rodina zíde za stolom, kde sa prednesie krátky príhovor. Nasleduje spoločná modlitba, v ktorej rodina ďakuje za všetko, čo počas roka prežila. Po modlitbe sa večera tradične začína oblátkami s medom.

Lokálne zvyklosti pred polievkou

Okrem oplátok s medom sa v rôznych oblastiach východného Slovenska dodržiavajú aj ďalšie zvyklosti. Napríklad v Spišskej Novej Vsi je zvykom zjesť kúsok chleba so soľou, v Bardejove kúsok chleba s cesnakom a medom, a v Rožňave sa najprv konzumuje oplátka s medom a potom chlieb s cesnakom. Tieto lokálne zvyklosti dopĺňajú rôzne rodinné tradície, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu.

Vianočná polievka - kapustnica

Po zahájení večere nasleduje polievka. Najčastejšie sa pripravuje a konzumuje kapustnica s hubami a klobásou. V okolí Trebišova sa táto kapustnica pripravuje s paradajkovým pretlakom a ryžou. Podáva sa s tradičným zemplínskym bielym koláčom a kyslou smotanou podľa chuti.

Hlavné jedlá a záver večere

Po polievke nasledujú hlavné jedlá. Zvyčajne sa podávajú pirohy plnené zemiakmi, ku ktorým sa pridáva šošovicový alebo fazuľový prívarok. Následne sa na stole objaví kapor alebo filé so zemiakovým šalátom. Alternatívou sú pirohy a ryba, pričom okrem kapra sa často podáva aj pstruh. V niektorých oblastiach sa vyskytujú aj rezne so zemiakovým majonézovým šalátom.

Niektoré rodiny po kapustnici konzumujú pirohy plnené bryndzou, cibuľkou, zemiakmi a syrom, a až potom hrachovú polievku a vianočnú rybu. Ryba nemusí byť len vyprážaná, často sa pripravuje aj pečený kapor so zemiakovým šalátom.

Ako posledné sa podávajú lokše s makom (napr. Spišská Nová Ves), opekance s tvarohom a maslom (napr. Trebišov) alebo bobáľky s makom (pupáčky s makom). K slávnostnej štedrej večeri patrí aj dobré víno, ktoré sprevádza večeru už od prípitku. Počas večere stôl osvetľujú sviečky alebo tlmené svetlo.

Ak v rodine nie sú netrpezlivé deti, po dojedení večere sa za stolom posedí ešte chvíľu v príjemnej vianočnej atmosfére.

Rituály pre zdravie a bohatstvo

Pred večerou sa všetci členovia rodiny, od najstaršieho po najmladšieho, umyjú vo vode, v ktorej sú hodené mince, s cieľom zabezpečiť zdravie a bohatstvo. Zvykom je tiež dávať chlieb a peniaze pod obrus, na zabezpečenie dostatku peňazí a jedla na ďalší rok. K ďalším zaužívaným zvykom patrí rozrezanie jablka, ktoré ukáže zdravie rodiny v nasledujúcom roku, alebo vloženie šupiny z kapra do peňaženky.

Spoločné chvíle pri stole

Pri štedrovečernom stole sa zhodnotí uplynulý rok, rodina sa pomodlí a spievajú sa vianočné piesne. Počas týchto úkonov sa nesmie odísť od stola. Dievčatám sa kreslí na čelo medový krížik, aby ich chlapci ľúbili. Pri štedrovečernom stole nesmie chýbať jeden tanier navyše, ktorý symbolizuje tých, ktorí sa nemohli zúčastniť štedrej večere, alebo zosnulých.

Pravoslávne Vianoce

Niektorí ľudia na východnom Slovensku slávia Vianoce až 6. januára, pričom sa riadia juliánskym kalendárom. Rodiny oslavujúce pravoslávne Vianoce si tradične pripravujú cesnak s oplátkou a medom, pirohy s kapustou, kapustnicu s hubami a fazuľový prívarok so zemiakmi v šupke. Štedrý deň je striktne pôstny a stromček sa zvyčajne zdobí až v sviatočný deň. Pečenie prebieha zvyčajne približne týždeň pred sviatkami.

Podľa tradícií by sa malo pred večerou vykonávať spoločné umývanie tváre a rúk v rieke, no mnoho ľudí tento zvyk už nedodržiava. Zvyky, ktoré dodnes zostali, sú napríklad slama pod stolom alebo reťaz okolo stola, aby rodina držala pokope.

Kedy slávia pravoslávni Vianoce?

Vianoce majú pravoslávni veriaci trochu posunuté a ich kalendárne 25. december zodpovedá 7. januáru nášho kalendára. Pravoslávni veriaci teda slávia Vianoce neskôr ako katolíci. Z historického hľadiska to znamená, že katolíci majú sviatky skôr ako pravoslávni.

Priebeh vianočných sviatkov u pravoslávnych

Štedrý večer u pravoslávnych pripadá na 6. januára. V tento deň sa zvyknú od rána konať v chrámoch špeciálne bohoslužby, ako napríklad Cárske časy v dopoludňajších hodinách, ktoré sú doplnené o rôzne obrady súvisiace s Narodením Isusa Christa. Popoludní sa koná liturgia sv. Vasilija Veľkého s večerňou, po ktorej veriaci odchádzajú domov k štedrovečernému stolu. Večera je v tomto prípade ešte stále pôstna. Po večeri sa veriaci opäť stretávajú v chráme na Veľké povečerie, bohoslužbe so slávnostnejším charakterom.

Už v tento večer sa začínajú zdraviť pravoslávni veriaci pozdravom "Christos raždajetsja", na ktorý sa odpovedá "Slavite Jeho" (Kristus sa rodí, oslavujte ho). Na druhý deň, 7. januára, sa koná slávnostná liturgia na Sviatok Narodenia Isusa Christa.

8. január je zasvätený Presvätej Bohorodičke a 9. január svätému Štefanovi. Tieto dni predstavujú výnimočné obdobie pre pravoslávnych veriacich na Slovensku, kedy sa stretávajú rodiny, aby si pripomenuli duchovný odkaz Vianoc.

Pôst pred Vianocami u pravoslávnych

Narodeniu Isusa Christa predchádzal 40-dňový pôst. Pravoslávna cirkev pozná štyri veľké pôsty, pričom pôst pred Vianocami je druhý najdlhší. Počas pôstu sa veriaci zdržiavajú pokrmov živočíšneho pôvodu. V niektorých pôstoch, vrátane vianočného, sa môže konzumovať ryba v sobotu a v nedeľu. Strava s obsahom oleja sa v pôstnom období pred Narodením Christa nemôže konzumovať v stredu a v piatok.

Štedrá večera je pôstna a zahŕňa jedlá ako pirohy, kapustnica bez klobásy, zemiaky, fazuľa, hubový prívarok (mačanka), chlieb s medom či cesnakom. Hoci môže byť počet jedál štedrý, z hľadiska cirkevných tradícií je pôstna.

Vianoce vo svete: Rozmanitosť tradícií

Vianoce sú jedným z najobľúbenejších sviatkov na celom svete. Hoci ide o kresťanský sviatok, oslavuje sa rôznymi spôsobmi v mnohých krajinách bez ohľadu na ich kultúru či náboženstvo. Vianočné zvyky a tradície sa líšia od miesta k miestu, no všetky majú spoločný cieľ - stráviť čas s rodinou a priateľmi a šíriť radosť a lásku.

Rôzne dátumy osláv a nositelia darčekov

Vianoce sa vo väčšine krajín oslavujú 24. a 25. decembra. V katolíckych a protestantských krajinách, ako sú Spojené štáty, Nemecko či Taliansko, je hlavným dňom oslava 25. decembra. V mnohých východných ortodoxných krajinách, napríklad v Rusku a Srbsku, sa Vianoce slávia až 7. januára podľa juliánskeho kalendára. Niektoré krajiny, ako napríklad Holandsko, začínajú vianočné oslavy už začiatkom decembra s príchodom Sinterklaasa, ktorý prináša darčeky deťom 5. decembra. V Latinskej Amerike a Španielsku je populárnym dňom 6. januára, kedy Traja králi prinášajú darčeky deťom.

Darčeky sú neoddeliteľnou súčasťou vianočných osláv, no nie všade ich prináša Santa Claus či Ježiško. V Amerike a Kanade je to tradične Santa Claus, ktorý prichádza s darčekmi v noci z 24. na 25. decembra. V Taliansku však nosí darčeky La Befana, stará žena na metle, ktorá prichádza 6. januára počas sviatku Troch kráľov. V Nemecku dostávajú deti darčeky od Christkind - anjela, ktorý symbolizuje malého Ježiška. V Španielsku a Mexiku sú hlavnými darcami Traja králi, ktorí prichádzajú 6. januára a rozdávajú darčeky.

Vianočné trhy a špecifické zvyky

Vianočné trhy sú obľúbenou súčasťou sviatočného obdobia a lákajú turistov z celého sveta. Nemecko je známe svojimi vianočnými trhmi, najmä trhom v Drážďanoch, ktorý patrí medzi najstaršie v Európe s viac ako 600-ročnou históriou. Nemecké vianočné zvyky zahŕňajú aj pitie vareného vína (Glühwein) a ochutnávanie perníkov (Lebkuchen), pričom atmosféru dopĺňajú melódie vianočných kolied.

V Rakúsku je najznámejší trh vo Viedni, kde sa nachádzajú stánky s miestnymi špecialitami, remeselnými výrobkami a svetielkami, ktoré osvetľujú historické námestie pred radnicou. Rakúske trhy ponúkajú aj unikátne produkty, ako sú ručne vyrábané sviečky a keramika. Francúzske vianočné trhy, ako napríklad trh v Štrasburgu, sú preslávené svojou atmosférou a krásnymi ozdobami, pričom Štrasburg je často označovaný za „hlavné mesto Vianoc.“

V Taliansku sú populárne trhy v Bolzane a Miláne, kde si možno kúpiť tradičné talianske vianočné sladkosti, ako je panettone, alebo ochutnať lokálne vína a syry.

Špecifické vianočné zvyky v rôznych krajinách:

• Japonsko: Objednávanie vianočných večerí z KFC.
• Austrália: Oslava Vianoc na pláži s grilovaním.
• Nórsko: Ukrývanie metiel pred čarodejnicami na Štedrý deň.
• Mexiko: Las Posadas - tradícia spojená s hľadaním miesta pre Máriu a Jozefa.
• Grécko: Okrem ozdobeného vianočného stromčeka zdobia aj drevené lode. Deti dostávajú darčeky až 31. decembra.
• Taliansko: Zásadne používajú jedličku ako vianočný stromček. Štedrá večera 24.12. nie je taká významná ako slávnostný obed na Prvý sviatok vianočný.
• Ukrajina: Oslavujú Vianoce 6. januára. Tradičným vianočným symbolom je tzv. Sviatočný stôl má nepárny počet jedál.
• Anglicko: Obdobie Vianoc je skôr o večierkoch a stretnutiach s priateľmi. Darčeky prináša Santa Claus 24.12. a nechávajú sa vystavené až do sviatku Troch kráľov.
• Francúzsko: O polnoci sa podáva tzv. Reviellon (budíček), ktorý symbolizuje očakávané narodenie Krista.
• Holandsko: V polovici novembra prichádza Mikuláš - Sinterklaas. Vrchol Vianoc oslavujú 5. decembra.
• Poľsko: Štedrovečerný stôl má prestretý o jeden príbor navyše pre neznámeho hosťa.
• Bulharsko: Na štedrovečernom stole sa nachádza nepárny počet bezmäsitých jedál.
• Rumunsko: Vianoce sa nezaobídu bez tzv. Adventnej zabíjačky.
• Argentína: Zdobia stromčeky a obydlia už 8. novembra. Na Štedrý večer púšťajú na oblohu Globos (papierová dekorácia s plamienkom).
• Mexiko: Zúčastňujú sa polnočnej omše a po nej nasleduje bohatá večera, na ktorú pozývajú aj osamelých ľudí.
• Kolumbia: Vianoce sa nesú v znamení hudby, stromčekov a bohatého vianočného stola.
• Peru: Tradičným zvykom je „Chocolatadas“ - podarovanie šálky horúcej čokolády a malého darčeka chudobným deťom.
• India: Kresťania, ktorí tvoria 2,3% populácie, oslavujú Vianoce ozdobovaním banánovníkov či mangovníkov.
• Filipíny: Až 90% populácie sú kresťania, ktorí slávia Vianoce. Od 16. do 24.12. sa konajú každé ráno vianočné omše.
• Egypt: Kresťania oslavujú Vianoce tradičnou polnočnou omšou, po ktorej nasleduje bohatá večera v nových šatách.

Vianočné vinše na pohľadniciach či v SMS správach potešia každého a dokážu znásobiť krásnu vianočnú atmosféru. Advent je prvou časťou liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi, vymedzená 4 nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista, a obdobím duchovnej prípravy na Vianoce. Obdobie vianočných sviatkov začína prvým dňom Adventu a končí dňom Zjavenia Pána.

tags: #ako #oslavujeme #vianoce #na #sarisi