Novoročné tradície, oslavy a zvyky

Silvester a Nový rok patria medzi najvýznamnejšie a najmagickejšie dni v roku. Sú symbolom rozlúčky so starým rokom a zároveň nádeje na nový začiatok. Oslavy príchodu Nového roka sa spájajú s bilancovaním, prípravami, ale aj mnohými zaujímavými zvykmi a poverami, ktoré sa líšia naprieč kultúrami a regiónmi.

Historické korene osláv Nového roka

Od staroveku po Gregoriánsky kalendár

Oslavy príchodu Nového roka majú hlboké historické korene. Historicky prvé takéto oslavy zaznamenali v Mezopotámii už v roku 2000 pred naším letopočtom, no nový rok vtedy vítali v polovici marca, v čase jarnej rovnodennosti. Gréci začínali písať nový kalendár v deň zimného slnovratu. Pri pohľade do minulosti sa nový rok vítal v rôznych kultúrach v rôzne dni, napríklad 25. decembra, 1. marca, 25. marca či 1. septembra.

Zlom nastal v roku 46 pred naším letopočtom, keď rímsky panovník Gaius Július Cézar zaviedol nový, tzv. Juliánsky kalendár. Bol to reformovaný starý rímsky kalendár, ktorý vyriešil problém počtu dní v roku, a v ňom ustanovil 1. január prvým dňom nového roka. Po Juliánskom nasledoval Gregoriánsky kalendár, nazvaný podľa rímskeho pápeža Gregora XIII., ktorý nesúlad medzi dĺžkou kalendárneho a slnečného roka odstránil. Prijatý bol v roku 1582. Tento dátum je dôležitý, pretože krajiny ho prijímali po celom svete postupne - územie Čiech a Moravy ho prijali o dva roky neskôr, Slovensko o ďalšie tri roky (1587).

Symbolika mena Silvester

Čo sa Silvestra týka, meno i deň, kedy sa oslavuje, nesie v sebe symboliku, o ktorej zrejme málokto tuší. Posledný decembrový deň je v rímskej liturgii zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I. Ten vládol v čase striedania významných etáp kresťanstva, keď skončil vek divokého prenasledovania kresťanov (sám Silvester sa kvôli tomu musel ukrývať v lesoch vôkol Ríma - preto si zvolil za meno, keď sa stal rímskym biskupom, Silvester: lat. silva - les) a začal sa zlatý vek cirkvi. Svätý Silvester I. bol jedným z prvých uctievaných svätých a jeho kult sa rozšíril do celej Európy.

Ďalšia zmena osláv príchodu Nového roka nastala počas stredoveku. Ľudia v tom čase považovali oslavu prichádzajúceho roka za pohanský zvyk a dočasne ju preto zrušili.

Silvestrovské zvyky a povery na Slovensku

Silvestrovské oslavy sú slávením Nového roka konajúce sa vždy v posledný deň roka Gregoriánskeho kalendára, a teda 31. decembra. Je to deň bilancovania, hodnotenia uplynulých mesiacov a príprav na nový začiatok. V minulosti sa koniec starého a začiatok nového roka zvykli naši predkovia využívať najmä na odpočet práce, keď sa schádzali dedinčania a spoločne s predsedom zhodnotili, čo sa v danej dedine za rok udialo a ako sa hospodárilo. Dôležité bolo aj upratovanie celej domácnosti, aby sa do nového roka nevstupovalo s neporiadkom ani starými problémami.

Duchovné a spoločenské tradície

Poslednému dňu v roku sa zvyklo hovorievať aj starý rok či babí deň. V podvečer na Silvestra sa veriaci schádzali v kostole, aby sa na svätej omši poďakovali Bohu za celý uplynulý rok a prosili o úspech v novom. Po 2. svetovej vojne sa po omši zvyčajne konala veselica, hoci pred ňou boli zábavy až do Troch kráľov zakázané.

Katarína Nádaská, etnologička, priblížila, že Silvester sa v minulosti neoslavoval tak bujaro ako v súčasnosti. Na začiatku 20. storočia sa v mestách ako Bratislava či Košice, kde boli väčšie hotely alebo reštaurácie, pripravila tanečná sála a robili sa silvestrovské tanečné zábavy spojené s novoročnou večerou. Tento zvyk pretrval až do socializmu, kedy bola vecou prestíže ísť na silvestrovskú zábavu do hotela. Hromadné zhromaždenia na uliciach na Slovensku začali až v 90. rokoch minulého storočia.

Silvestrovská večera a hostina

Na Silvestra sa pripravovala takmer rovnaká večera ako na Štedrý deň, len s tým rozdielom, že sa mohlo jesť aj mäso. Na stole bol rovnaký obrus aj chlieb. Jedla sa kapustnica, polievky zo strukovín a húb, mäso, klobásy, huspenina - pôst sa už nedržal. Často sa podávali aj opekance s makom a vianočné oblátky. Atmosféru večera dotvárali mládenci streľbou a praskaním biča. Obvyklé bolo tiež obradné umývanie a preobliekanie sa do čistých šiat. Naši predkovia verili, že ak sa dobre najedia, tak sa im bude dariť a po celý nadchádzajúci rok budú mať dostatok jedla.

Magická noc plná veštieb a rituálov

S posledným dňom, respektíve nocou roka, bolo spätých aj mnoho veštieb a magických úkonov. Naši predkovia pripisovali novoročným zvykom a rituálom skutočne veľmi významnú úlohu. Verili, že sen, ktorý v túto noc budete mať, sa aj vyplní. Mágia mala vplyv aj na predpoveď počasia: červené zore ráno veštili víchrice, búrky, neúrodu a biedu, zatiaľ čo drobný hustý dážď bol zasa predzvesťou hustých plných obilných klasov. Posledný deň roka bol aj dňom zúčtovania a rekapitulácie, kedy sa vracali staré dlhy, aby sa do nového roka nevstupovalo so smolou.

Špecifické rituály a povery:

• Zametanie smetia: Obľúbeným zvykom bolo zametanie smetia do kúta miestnosti, nie však von, aby sa niekto „nevymietol“ z domu, čiže nezomrel, alebo aby sa nevynieslo šťastie.
• Zakázané práce: Počas poslednej decembrovej noci nesmela byť v domácnosti praná a vyvesená žiadna bielizeň. To malo rodinu ochrániť pred úmrtím v novom roku alebo tým, že by sa nik neobesil.
• Zakáľačky: V silvestrovskom období sa konali zakáľačky, ktoré boli sviatkom celej rodiny. Zvykli sa plánovať svadby a žilo sa už očakávaním príchodu fašiangov.
• "Kurine baby": Z detstva si pamätné tzv. kurine baby, ktoré chodili po dedine - dvaja muži prestrojení za ženy. Jeden so slameným vencom a zvoncom, druhý v kožuchu so sukňou zo slamy prepásanou povrieslom. Ženy slamu trhali a vkladali sliepkam do kurína, aby aj v budúcom roku dobre znášali vajcia. Na oplátku dostávali „kurine baby“ výslužku v podobe slaniny, klobás, chleba, koláčov či pálenky.
• "Ometačky": Starý zvyk chodenia tzv. ometačiek sa väčšinou dodržiaval na dedinách. Boli to chudobné ženy, ktoré chodili pred koncom roka symbolicky vymetať platne na pieckach, aby po celý rok dobre horeli.

Polnočný prípitok a ohňostroj

Najdôležitejším momentom silvestrovskej noci je polnoc. Odpočítavanie posledných sekúnd starého roka má silný symbolický význam. Presne o polnoci si ľudia pripíjajú na zdravie a šťastie, často šampanským, a želajú si len to najlepšie do nového roka. Bozk o polnoci má zabezpečiť lásku a porozumenie počas celého roka. Ohňostroje, petardy a prskavky majú podľa povier zahnať zlé sily a privolať šťastie. Ich pôvod má svoj základ v starých tradíciách, keď naši predkovia hlukom vyháňali zlých duchov, ktorí vyvádzali najviac práve v období zimy.

Novoročné tradície a povery na Slovensku

„Ako na Nový rok, tak po celý rok“

Nový rok sa považuje za mimoriadne dôležitý deň, pretože podľa tradícií to, ako ho človek prežije, ovplyvní celý nasledujúci rok. Preto sa všetci snažili vyhnúť hádkam, obyčajne si priali navzájom všetko len to najlepšie a snažili sa byť čo najlepšie naladení. Mal sa niesť v duchu pohody a lásky. Odporúčalo sa vstať zavčasu, byť veselý a optimistický, aby bol taký aj celý rok. Každý sa snažil mať na Nový rok niečo nové na sebe, aby bol po celý rok ako nový a lepší človek. Kto mal tento deň pri sebe peniaze, mal ich podľa ľudovej tradície aj po celý rok. Pravidlom Nového roka bolo správať sa a konať tak, aby tak bolo po celý rok - teda sa nepohádať, ale uzmierovať, správať pekne, srdečne, milo, mať doma čistú, upratanú domácnosť a byť pekne oblečení a čistí, nič nemať požičané.

Novoročný stôl a jedlá pre hojnosť

Slováci dodnes zachovávajú starú poveru, že šťastie prináša prasiatko. Preto na novoročnom stole chýba akékoľvek mäso z hydiny, s ktorým by odletel všetok majetok a šťastie. Hydina, ktorá lieta, by totiž mohla spôsobiť, že sa vám "rozletí" všetok majetok. Namiesto nej sa nesmie chýbať bravčové, hovädzie mäso, prípadne pečené malé prasiatko. Podávala sa tiež šošovica a jedlá s makom, pretože symbolizovali hojnosť a bohatstvo. Novoročné menu muselo byť bohaté a najesť sa malo dosýta, aby ste počas roka nehladovali a mali dostatok jedla.

Kto smie ako prvý vstúpiť do domu ("prvá noha")

Podľa starej ľudovej tradície by prvého januára nemala ako prvá vstúpiť do domu žena, najmä mladá žena alebo dievča. Verilo sa, že by to mohlo priniesť smolu, hádky alebo nedostatok počas celého roka. Ak ako prvý vstúpil do domu muž s dobrými úmyslami, mal domácnosti zabezpečiť zdravie, pokoj a dostatok. Nič dobrého neveštil ani príchod starého chlapa oblečeného v kožuchu, či chorého človeka. V každom dome však boli vítaní malí chlapci - vinšovníci. Ak do domu prišiel niekto cudzí, nesmel mať prázdne ruky a priniesť aspoň koláče, respektíve peniaze, čo znamenalo, že prináša hojnosť a nie škodu.

Mágia hovoreného slova: Novoročné vinše

Verilo sa v mágiu vypovedaného slova: čím viac a srdečnejšie vinšujete zdravie, šťastie, lásku, úspech, bohatstvo - tým viac sa malo vrátiť. S kým sa stretnete na Nový rok, s tým budete mať dobré vzťahy po celý rok. Ľudia sa preto čo najviac stretávali, navštevovali a vinšovali. Na návštevách sa želalo: „Vinšujem vám šťastlivý nový rok, že ním dal Boh starý prežiť a nového dožiť!“

Ženské rituály a zakázané činnosti

Ženy zasa chodili do kostola odeté v bielom, čím si mali zabezpečiť úrodu kvalitného a vysokého ľanu. Niekde zasa v tento deň varili halušky, aby malo obilie veľké klasy. Na Nový rok musela byť celá domácnosť čistá a uprataná, nech takou ostane aj po zvyšok roka. Každá gazdiná si tento deň dávala pozor na hrnce. Keby sa jej nejaký rozbil, celý rok by bol problémový. Cez prah dverí sa položila metla a kto prišiel do domu prvý, mal ju zobrať a upratať na miesto, inak by sa z neho stal nenapraviteľný leňoch.

Čo sa nesmelo robiť:

• Hádky a plač: Neodporúča sa hádať, nadávať ani plakať, aby nebol celý rok plný smútku a sporov.
• Vynášanie smetí: Nesmeli sa vynášať smeti, aby sa nevynieslo šťastie z domu, alebo aby si človek nevyhnal niekoho z rodiny, dokonca si nechtiac neprivolal chorobu alebo smrť.
• Pranie a vešanie bielizne: Na Nový rok by ste nemali ani prať, vešať bielizeň a šiť. Verilo sa, že pranie v prvý deň roka „vymýva” šťastie z domu a že visiace prádlo môže priniesť nešťastie, choroby alebo dokonca smrť v rodine. Šitie kedysi znamenalo, že sliepky by vám počas roka zle znášali vajíčka.
• Práca: Práca sa neodporúčala, aby nehrozilo, že pracovať budete bez oddychu celý rok.

Ochrana pred zlými duchmi

Tí, ktorí sa báli duchov, robili ďalšie rôzne rituály. Nabrali do dlane soľ a rozprášili ju okolo domu. Ďalší spôsob, ako odohnať zlých duchov, spočíval v tom, že sa vylialo vedro vody z balkóna, prípadne sa v miestnosti zvonilo zvončekom.

Novoročné tradície vo svete

Kým u nás je tradíciou polnočný prípitok, ohňostroj a šošovica, vo svete nájdeme desiatky originálnych zvykov, ktoré majú zabezpečiť šťastie, zdravie a prosperitu v nadchádzajúcom roku.

Európa

• Španielsko: 31. december je v Španielsku veľmi výnimočný deň. K tradícii patrí jedenie 12 bobúľ hrozna, treba ich jesť jednu po druhej spolu s hodinovým úderom o polnoci 31. decembra. Ak ich zjete včas, čaká vás šťastný rok a dvanásť mesiacov plných šťastia a prosperity. Tradičné novoročné jedlo je churros s horúcou čokoládou. Nový rok sa zapíja fľašou cava, bublinkovým španielskym vínom.
• Škótsko (Hogmanay): Aj počas posledného dňa v roku Hogmanay v Škótsku platia isté tradície. Napríklad návštevy s darmi, ktorými do domovov nosíte hosťom šťastie po celý rok. Symbolicky sa význam pripisuje aj človeku, ktorý ako prvý prekročí prah domu - hovorí sa tomu „prvá noha“. Prednosť sa vraj dáva vysokým, tmavovlasým mužom.
• Dánsko: Dánska tradícia je veľmi zaujímavá a netradičná. Nový rok začínajú hodením taniera o dvere, aby odplašili zlých duchov. Do Nového roka skáču zo stoličky alebo z pohovky o polnoci, čo považujú za šťastie. Špeciálny dezert, ktorým vítajú nový rok spoločne so šampanským, je Kransekage, koláč v tvare veže. Dáni trávia čas aj počúvaním príhovoru kráľovnej.
• Island: Najdôležitejšou nocou na Islande je Silvester a novoročný deň. Spája sa s nimi niekoľko magických tradícií, podľa ktorých práve vtedy kravy rozprávajú, tulene sa menia na ľudí, mŕtvi vstávajú z hrobov a elfovia vnikajú do domovov, kde veľa jedia, klamú ľudí rôznymi trikmi a deťom nechávajú v čižmách do 6. januára darčeky, ak boli poslušné, alebo zemiaky, ak nie.
• Rusko (Novy God): V Rusku sa pôvodne a dlho slávil Nový rok 1. septembra. Darčeky deti dostávajú od Deda Moroza a jeho vnučky Sneguročky pod vianočný stromček Yolka, pretože novoročné oslavy sú vlastne obdobou našich vianočných. Novy God sa oslavuje odbíjaním hodín kremeľskej Spasskej veže v Moskve. Rusi vyslovia svoje želanie, napíšu ho na papier, spália ho a popol potom vložia do pohára šampanského a vypijú.

Ázia a Tichomorie

• Čína (Spring Festival / Lunárny nový rok): V Číne je to najvýznamnejší sviatok, známy ako Sviatky jari alebo Lunárny nový rok, a patrí k najstarším na svete. Dátum nie je presne stanovený, pohybuje sa v intervale od 21. januára do 20. februára. Tieto sviatky prinášajú koniec chladných dní a ľudia očakávajú nový začiatok spojený so sadením plodín. S vítaním nového roka súvisí legenda o príšere Nian. Aby sa obyvatelia pred ňou ochránili, musia byť hluční, zdobia domy červenými ornamentami a horiacim bambusom. K tradícii patria návštevy medzi blízkymi, dračie a levie tance, bubnovanie a púšťanie ohňostrojov a petárd. Ukončenie je festivalom lampiónov alebo nocou bujarej zábavy a slobody. Typické jedlá sú plnené taštičky, ktoré majú priniesť bohatstvo, zvyčajne plnené mletým mäsom.
• Japonsko (Ōmisoka): Ōmisoka je tradičná japonská oslava v posledný deň roka. Ľudia uctievajú tradíciu vymetania zlých duchov z domu, čistenia domovov, splácania starých dlhov či očisťovania tela pred vítaním nového roka. Tesne pred jeho skončením sa hostia dlhými rezancami (miska toshikoshi soba) ako symbolom prekročenia zo starého do nového roka. Japonci si pripravujú aj tradičné osechi - jedlo, ktoré jedia počas prvých dní nového roka. Súčasťou je napríklad varená ryba, rybacie koláče, sladké rolky, morské riasy, rôzna zelenina, sardinky, ryžové koláčiky, rolády či saké. Novým rokom sa víta jeho boh Toshigami, slávi sa niekoľko dní a zdraví sa pozdravmi Yoi o-toshi wo (Prajem ti dobrý Nový rok) a Akemashite omedetō (Gratulujem k Novému roku). Za zmienku stojí aj tradícia udržiavaná voľakedy v niektorých regiónoch Japonska - Namahage - keď sa ľudia preobliekajú ako démoni a chodia po domoch strašiť deti, aby boli dobré a poslušné.
• Vietnam: Tradícia dávania červených obálok s peniazmi deťom pre nový rok pochádza z Vietnamu. Ich úlohou je zabezpečiť pre deti šťastie v celom roku. Rovnako si sláviaci potrpia na príchod prvého človeka na Nový rok do domu - býva starostlivo vybraný - mal by mať dobrú povahu, morálku a úspech a zabezpečiť tak príchod šťastia a prosperity do domu. Oslavy nového roka tu trvajú 3-7 dní a začínajú 1. februára, ide o Vietnamský nový rok (ktorý sa slávi v rovnaký deň ako čínsky). Ide o Sviatok jari, Festival Prvého dňa.
• Filipíny: Na Filipínach sa zameranie na okrúhle veci presahuje rámec stola - jedáva a vystavuje sa okrúhle ovocie, ľudia si navzájom dávajú mince a nosia bodky.

Amerika

• Brazília (Reveillon): Reveillon v preklade Silvester v Brazílii patrí k jedným z tých najlepších na svete. Rio de Janeiro má najväčší ohňostroj na svete a vďaka svojej polohe pripadajú oslavy na stred leta. K novoročným zvykom patrí skok cez 7 vĺn v mori pre šťastie, keď odbije polnoc, za každú vlnu jedno želanie. Ľudia sa obliekajú do bielej farby. Táto tradícia pochádza z náboženstva Oxála. Zaujímavosťou je, že Brazílčania na Nový rok nosia viacfarebné spodné prádlo. Typickým jedlom je šošovica.
• Kolumbia: V Kolumbii si ľudia, ktorí chcú rok plný cestovania, berú o polnoci svoj (prázdny) kufor na prechádzku okolo svojho bloku, kde bývajú.

Rozšírené medzinárodné zvyky

• Farebná spodná bielizeň: Ak by ste si chceli zabezpečiť do nového roka veľa lásky alebo peňazí, pomôcť by mohla táto v mnohých krajinách rozšírená tradícia: obliecť si spodnú bielizeň v príslušnej farbe. Červená by mala priniesť lásku, žltá peniaze. Spodky v týchto farbách nosia na Nový rok muži z Brazílie, Bolívie, Venezuely a dokonca aj v Taliansku, kde červené spodky majú mužom zaručiť plodnosť a šťastie. Modré spodné prádlo prinesie dobré zdravie a pokoj, zatiaľ čo biele mier, harmóniu a šťastie.
• Okrúhle jedlá pre prosperitu: Ak jete okrúhle jedlá, potom by mala byť vaša prosperita v poriadku. V Taliansku sa o tradičnom jedle cotechino a lenticchie (klobása a šošovica), ktoré sa jedáva o polnoci, hovorí, že v novom roku prináša všetky druhy bohatstva - šošovica napokon vyzerá ako peniaze.

Zaujímavosti a pôvod tradícií

• Pôvod ohňostrojov: Novoročné trieskanie ohňostrojov má svoj pôvod v starých tradíciách. Naši predkovia tak vyháňali spomínaných zlých duchov, ktorí vyvádzali najviac práve v období zimy. Pôvod má v starej Číne - boli to Číňania, kto vynašiel pušný prach a krajina je doteraz najväčším producentom a vývozcom zábavnej pyrotechniky na svete. Do Európy sa ohňostroj dostal až v stredoveku, asi v 14. storočí, populárny sa stal v 17. storočí. V roku 2015 napríklad talianske mesto Collecchio začalo používať tichý ohňostroj, aby chránili zvieratá.
• Pôvod názvu JANUÁR: Pomenovanie JANUÁR bolo údajne odvodené od Janusa, rímskeho boha s dvomi tvárami - jedna sa díva vpred, druhá vzad. Iní tvrdia, že má pôvod v latinskom Ianua, dvere - symbolizuje otvárajúce sa nové dvere v novom roku.
• Tradícia bozkávania o polnoci: Tradícia bozkávania odbitím polnoci pochádza od starovekých Rimanov. Festivalom Saturnalia vzdávali hold bohu času Saturnovi. Bol to tiež čas, kedy na chvíľu vymizli sociálne normy, a tak sa bozkávali tak veľmi, ako to bolo možné. V starovekom Grécku sa zasa bozkávalo pod imelom, čo bolo asociované s plodnosťou. Rimania zase pod imelom urovnávali spory s nepriateľmi, lebo to znamenalo mier.
• Skratka PF: Určite ste v tomto období zaregistrovali, že Slováci veľmi často používajú skratku PF. Skratka PF pochádza z francúzskeho pozdravu „Pour Féliciter“, čo v preklade znamená „Blahoželanie k“ alebo „Pre šťastie“. Tento pozdrav sa na Slovensku a aj v Česku používa na vianočných a novoročných pohľadniciach. V minulosti začal pohľadnice so skratkou PF na našom území používať gróf Karel Chotek.

Kedy sa slávi Nový rok vo svete? Časová postupnosť

Hoci u nás ohňostroj vybuchuje o polnoci, na našej guľatej zemeguli sú už krajiny, ktoré v tento čas Nový rok dávno privítali, aj tie, ktoré sa ešte len chystajú. Prvý január je u nás a v mnohých krajinách štátnym sviatkom. Ako deň, kedy začína nový rok, si ho krajiny „adoptovali“ postupne. Napríklad väčšina Nemecka v roku 1544, Francúzsko v roku 1564, Španielsko, Poľsko, Portugalsko v roku 1556, Švédsko, Nórsko a Dánsko od roku 1599, Rusko od roku 1725, Anglicko, Wales, Írsko a britské americké kolónie od roku 1752, Japonsko v roku 1873, Čína ho berie ako začiatok civilného roka od roku 1912, Grécko od roku 1923 a Thajsko od roku 1941.

Postupné vítanie nového roka (čas je orientačný v SEČ - stredoeurópsky čas)

• 11:00 - Svitať začína na ostrovoch Kiribati v centrálnom Pacifiku, Tonga, Samoa a Christmas Island.
• 12:00 - Nový rok víta Nový Zéland.
• 13:00 - Austrália (postupne od Sydney smerom k západnému pobrežiu), Fidži a východné regióny Ruska.
• 14:00 - Väčšina Austrálie.
• 16:00 - Japonsko, Južná Kórea, Severná Kórea.
• 17:00 - Čína, Filipíny, Singapur, Hong Kong.
• 18:00 - Thajsko, Kambodža, časti Indonézie, Mjanmarsko a ďalšie krajiny.
• 19:00 - Bangladéš, India, Srí Lanka a ďalšie krajiny.
• 20:00 - Pakistan, Afganistan a ďalšie krajiny.
• 21:00 - Azerbajdžan, Dubaj, Abu Dhabi, Irán.
• 22:00 - Turecko, Irak, Keňa, veľká časť Ruska a Moskva a ďalšie krajiny.
• 23:00 - Grécko, Rumunsko, Južná Afrika.
• 24:00 (POLNOC) - Postupne časti strednej Európy - Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Česko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Alžírsko, Belgicko, Španielsko a ďalšie.
• 01:00 - Spojené kráľovstvo (UK), Írsko, Ghana, Island, Portugalsko.
• 02:00 - Brazília.
• 04:00 - Argentína, časti Brazílie, Čile, Paraguaj.
• 05:00 - Postupne Kanada, Bolívia, Puerto Rico.
• 06:00 - New York, Washington, Detroit, Kuba.
• 07:00 - Chicago a ďalšie mestá.
• 08:00 - Colorado, Arizona.
• 09:00 - Nevada, Las Vegas.
• 10:00 - Aljaška.
• 11:00 - Havaj.
• 12:00 - Americká Samoa, nasledujú (okolo 13:00) Baker Island a Howland Island (oba ostrovy, patriace USA, sú neobývané).

Silvester a Nový rok sú sviatkami plnými symboliky, tradícií a povier, ktoré sa po generácie odovzdávali z pokolenia na pokolenie. Aj keď im dnes mnohí neveria doslovne, stále majú svoje čaro. Pripomínajú nám dôležitosť nových začiatkov, vzťahov, nádeje a viery v lepšiu budúcnosť.

tags: #ako #na #novy #rok