Návod, ako poslať pohľadnicu: Od histórie po moderné možnosti

V dobe digitálnej komunikácie, kedy správy miznú jedným potiahnutím prsta, si pohľadnice stále udržujú svoje čaro. Ten krásny pocit, keď si otvoríte schránku a vypadne na vás neočakávaná, no o to milšia kartička s fotkou z dovolenkovej destinácie, či s umeleckým dielom, mnohým z nás vyčaril úsmev na perách. Posielanie pohľadníc bolo ešte donedávna súčasťou každej rodinnej dovolenky. Hoci pohľadnice zaznamenali pokles popularity, stále sa nájde mnoho ľudí, ktorí sú oddaní tejto forme korešpondencie, oceňujúc ich osobný dotyk a trvácnosť.

Moderné spôsoby posielania pohľadníc: Služba Moja pohľadnica

Dnes už nemusíte hľadať poštu ani známky v neznámej destinácii. Slovenská pošta ponúka možnosť, ako potešiť originálne a osobne, a to prostredníctvom služby Moja pohľadnica - pozdravu, ktorý si vytvoríte inovatívne, v mobile a k adresátovi sa dostane v tradičnej, papierovej podobe.

Ako funguje služba Moja pohľadnica?

1. Odfoťte: Používatelia si môžu vytvoriť personalizovaný pozdrav s vlastnou fotografiou alebo obrázkom priamo v mobile, tablete alebo počítači.
2. Nahrajte: Stačí internetové pripojenie - miesto ani vzdialenosť pritom nezohrávajú žiadnu rolu. Pohľadnicu je možné vytvoriť rýchlo a jednoducho z ktoréhokoľvek kúta sveta.
3. Napíšte: K fotografii môžete doplniť osobný odkaz a adresu príjemcu.
4. Zaplaťte a odošlite: Po dokončení objednávky je možné zaplatiť platobnou kartou alebo Poštovou kartou. Slovenská pošta následne pohľadnicu vytlačí a doručí v papierovej podobe.

Ďalšie možnosti a výhody služby

• Tématické dizajny: Môžete sa zabaviť s tématickými dizajnami, pretože služba ponúka široký výber veselých aj vážnych motívov, ktoré umožňujú doladiť pohľadnicu presne podľa príležitosti a nálady.
• Formáty na výber: Vyberte si medzi klasickou A6, väčšou A5 alebo podlhovastým formátom DL.
• Naplánovanie odoslania: Praktickou výhodou je aj možnosť poslať pohľadnicu viacerým adresátom naraz a naplánovať jej doručenie na konkrétny dátum. Vďaka tomu si možno pozdravy pripraviť vopred a mať istotu, že na nikoho nezabudnete.
• Rýchle doručenie: V rámci Slovenska sa pohľadnica doručí do troch pracovných dní od objednania, pri zásielkach do zahraničia sa lehota odvíja od cieľovej krajiny.

Služba Moja pohľadnica je ideálnym riešením na zdieľanie dovolenkových zážitkov, pripomenutie významných životných udalostí či originálne oznámenie svadobného termínu.

Ako si vyrobiť vlastnú fyzickú pohľadnicu

Pre tých, ktorí dávajú prednosť ručnej tvorbe a klasike, existuje aj možnosť vyrobiť si pohľadnicu doma. Alexandra V. zdieľa svoj tip, ako si vyrobiť originálnu pohľadnicu bez profesionálnych tlačiarní a orezávačov:

1. Keď máte vytlačený vzor pohľadnice na kancelárskom papieri, ten je jemne priesvitný a preto si ho položíte opačnou stranou na stôl.
2. Pod papier vložíte fotografiu, ktorá presvitá cez papier.
3. Vycentrujete si vzor pohľadnice s fotografiou a pravítkom si obkreslíte obvod na zadnú čistú stranu papiera.
4. Potom sprejovým lepidlom nastriekame rovnomerne z diaľky jemnou vrstvou zadnú stranu fotografie.
5. Prilepíte ju presne do zakresleného rámiku, ktorý ste si predtým obkreslili.

Možno to niekto robí iným spôsobom, ľahším alebo zložitejším, a možno niekto vôbec nevie ako na to, tak tento postup je jedna z možností, ako si vytvoriť pohľadnicu doma.

Prečo posielať pohľadnice?

V dnešnej modernej dobe sa možno pýtate, načo je dobré venovať čas a peniaze posielaniu pohľadníc. Dôvodov je hneď niekoľko:

• Osobnejší dotyk: Posielanie pohľadníc je oveľa osobnejšie ako zdieľanie fotiek na sociálnych sieťach. Keď niekomu pošlete pohľadnicu, napríklad z dovolenky, dávate tej osobe jasne najavo, že na ňu myslíte, a že by ste chceli, aby bola s vami.
• Originalita a obľúbenosť: Odlíšte sa od ostatných a vyčnievajte z radu tým, že svojim známym pošlete pohľadnice. Poteší ich to, budete originálni a verte, že vám to pridá na obľúbenosti.
• Cestovateľský denník a suvenír: Poslať pohľadnicu môžete aj sami sebe. Mapujte si tak svoje cesty a zbierajte suveníry z krajín, ktoré navštívite. Pohľadnice si potom môžete uložiť na nástenku, alebo nalepiť na mapu sveta, aby ste mali lepší prehľad, kde všade ste boli.
• Trvalá pamiatka: Pri správnom skladovaní môže všetko vyrobené z papiera vydržať desiatky rokov. Ak teda niekomu pošlete pohľadnicu, môžete si byť takmer istý, že vám ostane na celý život. Na rozdiel od digitálnych súborov, ktoré vyžadujú pravidelnú migráciu alebo sú ohrozené zlyhaním zariadenia.
• Zníženie stresu: Proces výberu, písania a posielania pohľadnice dokáže znížiť hladinu stresu v tele. Hektický život, ktorý mnohí vedieme, si priam žiada, aby sme spomalili a trochu sa uvoľnili.
• Praktický suvenír: Pohľadnice sú aj skvelým suvenírom. Nemusíte si tak lámať hlavu, čo kúpite vašim známym a či sa vám to zmestí do batožiny. Pohľadnice stoja v priemere 1-2 Euro, hoci ak sa ich rozhodnete kupovať na tých najturistickejších miestach, môže to byť aj viac.
• Hlbšie spojenie s miestom: Pohľadnice pomáhajú vytvárať osobitnejšie spojenia s cestovateľskými destináciami.

Správne adresovanie pohľadnice

Adresa je kľúčovým prvkom pri doručovaní pošty, či už ide o obálku, balík alebo pohľadnicu. Správne napísaná adresa zabezpečuje presné a bezproblémové doručenie zásielky do rúk jej príjemcu. Prečo je správne adresovanie dôležité a ako to môže ovplyvniť vašu každodennú komunikáciu? Rozvoj a štandardizácia adresovania pošty má zaujímavú históriu, ktorá sa začala formovať už v starovekom Ríme a Grécku, ale v modernom zmysle sa zintenzívnila v 19. a 20. storočí. S globalizáciou a medzinárodnou výmenou pošty bolo potrebné vyvinúť aj medzinárodné štandardy pre adresovanie. Napriek tomu, že sa mnoho komunikácie presunulo online, adresovanie fyzickej pošty je stále dôležité a využívané.

Kroky pre správne napísanie adresy ručne

Pre zabezpečenie úspešného doručenia pohľadnice kamkoľvek vo svete je dôležité dodržať nasledujúce kroky:

1. Napíšte meno a priezvisko adresáta, alebo názov spoločnosti na prvom riadku.
2. Ďalej napíšte adresu, kde býva adresát. Uveďte ulicu a číslo domu.
3. Potom uveďte mesto alebo obec, v ktorej sa adresa nachádza.
4. PSČ: Nesmie chýbať poštové smerovacie číslo (PSČ). Toto číslo pomáha poštovej spoločnosti pri identifikácii miesta doručenia.
5. V prípade, že pohľadnica je určená pre adresáta v inom štáte, uveďte aj názov krajiny.

Ako adresovať pohľadnicu na počítači

Nie každý je nadšený, keď musí písať ručne adresu. Adresovanie je možné aj na počítači:

1. Otvoríte program na spracovanie textu alebo špeciálnu aplikáciu na tlač adries.
2. Vyberte veľkosť pohľadnice (alebo obálky, ak posielate pohľadnicu v obálke). V niektorých programoch môžete priamo zvoliť formát, napríklad A6 pre klasickú pohľadnicu.
3. Napíšte adresu príjemcu a odosielateľa do vhodných častí.
4. Uistite sa, že adresa je správne formátovaná a zarovnaná podľa vašich preferencií.
5. Pred tlačou skontrolujte nastavenia tlače v programe.
6. Ak vaša tlačiareň podporuje priamu tlač na pohľadnice, otvorte kryt tlačiarne a vložte pohľadnicu tak, aby adresa bola na správnom mieste. Ak máte pochybnosti, skontrolujte manuál tlačiarne pre správne umiestnenie.
7. Kliknite na možnosť tlače a počkajte, kým tlačiareň nevytlačí adresu.

V západných krajinách je obvyklé, aby adresa mala štandardný počet znakov (napríklad majú typicky formát XXXXX pre PSČ). Napriek týmto rozdielom sa štandardy uvádzania adries vo svete čoraz viac zbližujú, a tak obavy, že sa váš list či pohľadnica zatúlajú, sú čoraz menej opodstatnené.

História pohľadníc

Po popularizácii tlačiarenských strojov, ktorá dosahovala svoj vrchol v 17. a 18. storočí, s prvým pokusom o vytvorenie pohľadníc prišiel pravdepodobne už v roku 1777 francúzsky rytec Demaison, ktorý vydal hárok malých kartičiek s pozdravmi, určených na rozrezanie a odoslanie poštou.

Poštové reformy a zrod korešpondenčných lístkov

Poštová reforma v Spojenom Kráľovstve na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov 19. storočia zjednotila ceny na doručovanie domácej pošty na jeden cent za obálku, pričom platba sa mala uskutočniť pomocou tlačenej známky. V polovici 60. rokov 19. storočia prichádzajú aj v Nemecku s návrhmi na istú formu pohľadníc. Konkrétne na poštovej konferencii v Karlsruhe v roku 1865, Heinrich von Stephan prichádza s návrhom tvrdých kariet, na ktoré by sa dalo priamo písať a ktoré by sa mohli odosielať bez použitia obálky. Išlo mu najmä o zníženie nákladov a materiálov použitých na krátke správy.

Prvé ozajstné pohľadnice, respektíve korešpondenčné lístky, boli do obehu vydané napokon v Rakúsko-Uhorsku v októbri roku 1869, potom čo Dr. Emanuel Hermann, profesor ekonómie vo Viedni, publikoval článok v Neue Freie Presse, v ktorom poukázal na to, že čas a úsilie vynaložené na písanie listu boli neúmerné dĺžke odoslanej správy. Jeho odporúčania natoľko zapôsobili na rakúsku poštu, že ich zaviedla do praxe. Vznikla tak Correspondenz-Karte, svetlohnedý obdĺžnik s rozmermi 8,5 x 12 cm s priestorom pre adresu na prednej strane a pre krátku správu na zadnej strane.

V Británii sa prvé pohľadnice začali objavovať krátko na to, v roku 1870. Vyrábali sa v dvoch veľkostiach a výrazne čerpali z rakúsko-uhorského dizajnu. Bola na nich vytlačená známka pol pence, ktorá pokrývala cenu poštovného a podobne ako v Rakúsko-Uhorsku, predstavovala polovicu ceny bežného listu.

Pohľadnice s obrázkami a zlatá éra

Prvé pohľadnice nemali žiadne obrázky. Jedna strana bola pre adresu príjemcu a druhá pre správu. Pohľadnice s obrázkami sa objavili vo Francúzsku v roku 1870 a prvá takáto pohľadnica bola odoslaná z Viedne. Pohľadnice sa v Británii stali veľmi populárnymi, išlo o inováciu, ktorá umožňovala rýchlu a lacnú korešpondenciu bez formálnosti listu.

Vo švajčiarskom Berne bola v roku 1874 vytvorená Všeobecná poštová únia (neskôr premenovaná na Svetovú poštovú úniu), ktorá na jednom z prvých zasadnutí stanovila štandardné poštovné pre listovú poštu zasielanú medzi členmi tejto únie a tiež určila, že sadzba za pohľadnice by mala byť polovičná oproti štandardným listom.

Na konci 80. rokov 19. storočia debutovala Eiffelova veža na svetovej výstave v Paríži v roku 1889. Francúzsky rytec Charles Libonis pre túto príležitosť navrhol pohľadnice s vežou, ktorá bola v tom čase najvyššou na svete. V deväťdesiatych rokoch 19. storočia spoločnosť Kodak uviedla na trh skladací vreckový fotoaparát.

V roku 1893 sa v Chicagu konal Svetový veľtrh, na ktorom sa zúčastnilo 46 krajín s výstavami a atrakciami. Veľtrh navštívilo viac ako 26 miliónov ľudí. Vydavateľ Charles W Goldsmith sa preto chopil príležitosti a vyrobil nový súbor oficiálnych pohľadníc, na ktorých boli farebne znázornené pavilóny a ďalšie zaujímavé časti výstavy.

V júni 1897 bola v Norimbergu založená Svetová asociácia Kosmopolit, prvý známy klub zbierania pohľadníc s tisíckami členov. Posielali si pohľadnice s pozdravom Gutferngruß a žiadali o zaslanie spätnej pohľadnice, a tak zbierali pohľadnice z celého sveta.

Na prelome storočí nastala zlatá éra pohľadníc. Vďaka tomu, že pohľadnice boli niekoľkokrát denne zbierané, odosielané a doručované (v niektorých veľkých mestách až dvanásťkrát denne) boli v podstate SMS-kami svojej doby. Malebné krajiny, portréty, výstavy, kráľovské návštevy, humorné scénky, či dokonca aktuálne udalosti sa krátko po tom, čo sa odohrali, rýchlo vytlačili do pohľadníc. Tieto pohľadnice však nebolo možné posielať do zahraničia, kým s tým nesúhlasili aj ostatní členovia Svetovej poštovej únie.

Američan nemeckého pôvodu Curt Teich založil v roku 1898 v Chicagu vydavateľskú spoločnosť zameranú na tlač novín a časopisov. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1908, spoločnosť Curt Teich Co. začala využívať ofsetovú tlač. Curt Teich bol prvým priekopníkom tohto procesu a ako prvý pochopil výhody použitia jemne reliéfneho papiera na urýchlenie schnutia atramentu, čo umožnilo konečnému produktu zachovať jasnejšie farby.

Samozrejmosťou bolo aj posielanie si pohľadníc zaľúbenými pármi. Častým motívom boli rôzne zaľúbené básne či dokonca Shakespearovské sonety. No v prudérnom viktoriánskom Anglicku sa nie všetci odvážili lásku vyznávať takto okato a tak si vytvorili akúsi tajnú reč pre zamilovaných, ktorá bola komunikovaná pomocou špecifického nalepenia známky.

Pohľadnice zotrvávali v obľube aj počas I. svetovej vojny. Boli rýchlym a jednoduchým spôsobom, ktorým mohli vojaci komunikovať so svojimi blízkymi. Navyše ich mohli posielať z frontu zadarmo. Vojnoví zajatci zle znášali extrémnu izoláciu a osamelosť a pohľadnice boli jedným z mála spojení s domovom.

Turizmus a cestovanie sa vďaka moderným spôsobom prepravy stali v minulom storočí ľahko dostupnými a veľmi populárnymi, a tak sa niet čomu čudovať, že majorita odoslaných pohľadníc pochádza z dovoleniek. Pohľadnice s fotkami turistických atrakcií, dovolenkových miest a pamätihodností boli motívom značnej časti pohľadníc odoslaných v druhej polovici 20. storočia.

Typy pohľadníc podľa období

Vo všeobecnosti rozdeľujeme typy pohľadníc podľa období, v ktorých boli vydávané:

• Pred rokom 1901: Na zadnej strane pohľadníc mohla byť vytlačená iba adresa a akékoľvek správy museli byť napísané okolo obrázka.
• Nepredelená zadná strana (1901-1907): Nasledovala éra pohľadníc s nepredelenou zadnou stranou. Konečne bolo povolené písať správy na zadnú stranu pohľadníc, čo umožnilo nenarúšať fotografiu na prednej strane. Zvyčajne boli viaceré pohľadnice vytlačené v radoch na veľký list papiera, ktorý sa musel orezať okolo okrajov každej pohľadnice, čo si vyžadovalo veľkú presnosť a viac času.
• Rozdelená zadná strana (od 1907): S pokrokom v technológii tlače mohli vydavatelia konečne tlačiť fotografické farebné obrázky na lesklý papier. Zadná strana bola rozdelená na priestor pre adresu a priestor pre správu.
• Kontinentálne obdobie (od 70. rokov v USA, skôr v Európe): Od 70. rokov sa v USA začína používať formát pohľadníc 4x6 palcov. Hoci je tento formát štandardom pohľadníc v Európe už od 20. rokov, začiatok Kontinentálneho obdobia datujeme až pri osvojení si spomínaného formátu v USA.

Pokles a obnova popularity pohľadníc

Keďže nič netrvá večne, aj popularita pohľadníc začala postupom času uberať na intenzite. V roku 1968 sa prešlo na triedne delenie poštových známok a pohľadnice už naďalej neboli zvýhodnené oproti klasickým listom. Okrem toho, technológie sa v 20. storočí značne posunuli a s rozvojom digitálnych technológií prišiel aj drastický pád v počte odoslaných pohľadníc oproti minulosti.

Postcrossing a Svetový deň pohľadníc

Napriek klesajúcej popularite pohľadníc sa stále nájde mnoho ľudí, ktorí sú oddaní tejto forme korešpondencie. V roku 2005 bola úspešne spustená webstránka Postcrossing, ktorá zhromažďuje fanúšikov pohľadníc, ktorí si ich medzi sebou s radosťou vymieňajú. Otcom tohto projektu je Paulo Magalhães, portugalský softvérový inžinier, ktorý rád dostával pohľadnice, no nemal veľa ľudí, s ktorými by si ich mohol vymieňať.

V roku 2019 zorganizovalo hnutie Postcrossing celosvetovú kampaň na oslavu 150. výročia vzniku tohto média. Zozbierali tisícky kusov rôznych pohľadníc, z ktorých mnohé vystavili sídle Svetovej Poštovej Únie vo švajčiarskom Berne. O rok neskôr, v roku 2020 vyhlásili Svetový deň pohľadníc (World Postcard Day), ktorý pripadá každoročne na 1. októbra.

Charitatívne vianočné projekty s pohľadnicami

Pohľadnice tiež hrajú dôležitú úlohu v mnohých charitatívnych projektoch:

• Vianočná pošta Slovenskej pošty: Túto poštu, ktorú už 24 rokov organizuje Slovenská pošta, môžu deti napísať každý rok list Ježiškovi, ktorý ich odmení malým darčekom. Deti sa môžu zapojiť aj do súťaže tým, že k pohľadnici pre Ježiška pridajú vlastnú kresbu.
• Vianočná pošta občianskeho združenia Pohodovo: Tento projekt má za cieľ potešiť seniorov v domovoch dôchodcov.
• Fialové Vianoce: Je charitatívny projekt o.z. Meli Beli, ktorý pomáha deťom s ťažkou formou epilepsie a inými pridruženými diagnózami.
• Úsmev do schránky: Je iniciatívou dobrovoľníkov zo študentskej neziskovej organizácie Mise nádeje, ktorí sa orientujú na pomoc seniorom.

Tieto iniciatívy ukazujú, že tradičná pohľadnica má stále silu spájať ľudí a prinášať radosť, aj keď sa odosielatelia a prijímatelia navzájom nepoznajú.

Deltiológia: Umenie zbierania pohľadníc

Zbieranie pohľadníc sa nazýva deltiológia, čo pochádza z gréckeho slova pre povrch, na ktorom je niečo napísané. Deltiologické kluby možno nájsť v mnohých krajinách sveta, čo svedčí o trvalom záujme o túto formu umenia a korešpondencie.

tags: #ako #a #da #posiela #pohladnica