Obec Neporadza, situovaná v okrese Trenčín, sa môže pochváliť bohatou históriou siahajúcou hlboko do stredoveku. Jej vývoj je spojený so spojením viacerých historických osád a prešiel významnými zmenami v názvoch aj v sociálno-ekonomickom charaktere.
Geografická poloha
Obec Neporadza leží na južných svahoch Ostrého vrchu (768 m) v Strážovskej hornatine a kataster obce na juhu siaha po záver Bánovskej kotliny.
Najstaršie písomné zmienky a vývoj názvov
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1254, kedy sa spomína pod názvom Neproad. Táto zmienka naznačuje jej dávny pôvod ako starej slovanskej osady, ktorú vtedy kráľ Belo IV. daroval Hradčanom, kráľovi hradu Gemer.
Ďalšia skorá zmienka o názve Neporadza pochádza z roku 1269 a je zaznamenaná v listinách kráľa Belu IV. Samotná obec sa explicitne spomína v roku 1321 ako Pustá Neporadza, hoci existovala už skôr a pred rokom 1321 ju protiprávne držal Matúš Čák.
V priebehu storočí sa názov obce menil viac razy: v roku 1323 ako Noprad, v roku 1340 ako Naprad, v roku 1920 ako Napraď, a v roku 1948 definitívne ako Neporadza. Maďarský názov obce bol Naprágy.
Stredoveký a ranonovoveký vývoj
Podľa dobových záznamov z roku 1427 vlastnil Ján de Napragy v obci 12 port, zatiaľ čo v roku 1431 Vavrinec de Napragy držal 21 port. Po období tureckej okupácie sa obec transformovala na zemiansku. Časť Neporadze vlastnila rodina Bossányiovcov (Bošianska Neporadza) a časť patrila k Trenčianskemu hradu a neskôr ju vlastnila rodina Rozsonyovcov (Rožňová Neporadza).
Socioekonomický obraz v 19. a 20. storočí
V roku 1828 mala Neporadza 46 domov a 363 obyvateľov, pričom hlavným zamestnaním bolo poľnohospodárstvo. V roku 1836 zhorela väčšia časť obce. V polovici 19. storočia tu pracoval veterný mlyn, jediný v celej župe, ktorý dal postaviť Benedek Recsky.
Do roku 1945 bola Neporadza obcou charakteristickou pre maloroľníkov, povozníkov a drevorubačov. V rokoch 1938 - 1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Po oslobodení sa do Neporadze presídlili Slováci z Maďarska. Počas I. ČSR sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom a chovom hovädzieho dobytka. Mnohí obyvatelia sa vysťahovali a občania sa zúčastnili Slovenského národného povstania.
Historické časti obce a ich zlúčenie
Súčasná obec Neporadza vznikla v roku 1960 zlúčením viacerých historických osád:
- Bošianska Neporadza: Obec je doložená z roku 1366 ako Felseu Neporaz, z roku 1497 ako Nagh Neporacz, z roku 1773 ako Neporadcze, z roku 1808 ako Bosánska Neporáca, maďarsky Bossánneporác, Bosányneprőd. Obec patrila zemianskym rodinám Bossányiovcov. V roku 1598 mala 29 domov, v roku 1720 mala 7 daňovníkov, v roku 1784 mala 35 domov, 41 rodín a 233 obyvateľov, v roku 1828 mala 30 domov a 345 obyvateľov.
- Rožňová Neporadza: Obec je doložená z roku 1269 ako Peparaz, z roku 1321 ako Puzta Napraz, z roku 1356 ako Neporaz, z roku 1366 ako Pusta Neporaz, z roku 1497 ako Kys Neporacz, z roku 1773 ako Neporadcze, z roku 1808 ako Rožnowá Neporáca, maďarsky Rozsonyneporác, Rozsonyneprőd. Obec sa v roku 1269 spomína ako majetok Trenčianskeho hradu, v roku 1598 patrila rodine Rožoňovcov. V roku 1598 mala 10 domov, v roku 1720 mala 10 daňovníkov, v roku 1784 mala 25 domov, 40 rodín a 202 obyvateľov, v roku 1828 mala 15 domov a 226 obyvateľov.
- Neporádzka: Táto obec vznikla v chotári obce Rožňová Neporadza. Spomína sa v roku 1446 a patrila panstvu Trenčín. V roku 1598 mala 6 domov, v roku 1720 mala 5 daňovníkov, v roku 1784 mala 13 domov, 13 rodín a 82 obyvateľov, v roku 1828 mala 11 domov a 91 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. V polovici 19. storočia splynula s Bošianskou Neporadzou.
Architektonické a kultúrne pamiatky
Reformovaný Kostol
Klasicistický reformovaný kostol v Neporadzi bol postavený v roku 1839 na mieste staršieho renesančného objektu, ktorý zhorel. Kostol prešiel obnovou v roku 1894.
Jedná sa o obdĺžnikový priestor s rovným záverom a predstavanou vežou. Interiér kostola je zaklenutý zrkadlovou klenbou s kazetami. Nad vstupom sa nachádza drevená empora, ktorá je pripojená k murovanej empore podklenutej pruskými klenbami. Fasády kostola sú členené lizénovým rámovaním. Veža, zdobená pilastrami, je zakončená ihlancom dosadajúcim na terčíkovú podstrešnú rímsu. Na severnej strane veže sú umiestnené tri pultové oporné piliere. Pravouhlý záver kostola je zvonku podopretý dvoma piliermi.
Interiérové detaily a umelecké prvky Reformovaného kostola
Murovaná kazateľnica v kostole je klasicistická a bola obnovená v roku 1882. Na čelnej strane parapetu kazateľnice je umiestnený festón, zatiaľ čo na drevenom baldachýne s volutami sa nachádza plastika pelikána. Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 zaznamenáva v inventári kostola bohoslužobné klasicistické nádoby z roku 1840 a z druhej polovice 19. storočia.
Ďalšie pamiatky
V obci stojí rímskokatolícky kostolík, ktorý bol prestavaný v roku 1988. Dominantou obce je aj slovenský dvojkríž týčiaci sa na vŕšku nazývanom Hôrka.
Významné osobnosti
V obci sa narodil spisovateľ Alfonz Bednár (1914 - 1989), významná osobnosť slovenskej literatúry.
Súčasná infraštruktúra
Infraštruktúra je v obci vybudovaná, pričom je v pláne dobudovanie kanalizácie. Obec je dostupná verejnou autobusovou dopravou.