V Katolíckej cirkvi je prijímanie Eucharistie veľmi dôležitý akt, ktorý si vyžaduje splnenie určitých podmienok. Tento článok sa zaoberá týmito podmienkami, vrátane stavu milosti, účasti na svätej omši a otázky meškania, s osobitným zreteľom na prípady vynechania prikázaného sviatku. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na to, ako sa správne pripraviť na prijatie Eucharistie.
Roku 1986 vydala Národná konferencia katolíckych biskupov usmernenia k svätému prijímaniu. Biskupi vyhlásili, že „katolík sa plne zúčastňuje na slávení Eucharistie, keď ide na sväté prijímanie, čím napĺňa Kristov príkaz, aby jedol jeho telo a pil jeho krv.“
Stav milosti a sviatosť zmierenia
Predovšetkým, aby ste mohli ísť na sväté prijímanie, musíte byť v stave milosti. Ak nie ste, páchate svätokrádež, inými slovami, dopúšťate sa neúcty voči niečomu, čo je posvätné. Svätokrádež je hriech (1 Kor 11, 27). Ťažký hriech je to isté ako závažný či smrteľný hriech. Smrteľný hriech je každý hriech, ktorý spĺňa tri podmienky: týka sa vážnej veci, páchate ho pri plnom vedomí a súhlasíte s ním. Mali by sme sa preto najprv zmieriť s Bohom a Cirkvou prostredníctvom sviatosti zmierenia.
Jediná vec, ktorá bráni dospelému kresťanovi s duchovným úžitkom prijímať Eucharistiu, je ťažký hriech. Svätý Ján Zlatoústy v homílii učí: „Povedzte mi, či by ste sa rozhodli pristúpiť k obete s neumytými rukami? Myslím, že nie. Ale radšej by ste si zvolili, že vôbec neprídete, ako by ste mali prísť [na prijatie Eucharistie] so špinavými rukami. A potom, keď ste takí svedomití v tejto maličkosti, prichádzate so zašpinenou dušou, a tak sa odvážite dotýkať sa jej?!“
Ľudia, ktorí neboli na spovedi viac ako rok, by mali dlho a intenzívne porozmýšľať, či sú hodni ísť na prijímanie. Nemali by sme prijímať len preto, že sa nám zdá, že všetci ostatní prijímajú. Sväté prijímanie nie je spoločenská udalosť, je to osobné a dôverné spoločenstvo s Bohom. Ak sme už dlhší čas neboli na spovedi, mali by sme sa zamyslieť, či nemáme otupenú citlivosť na hriech. Ak sa necítime hriešni, môže to byť preto, že naše duchovné zmysly sú otupené hriechom.
Povinnosť svätiť nedeľu a prikázané sviatky
Nedeľa má svoj základ v Kristovom vykupiteľskom diele. Príchodom Krista na túto zem a hlavne po Jeho Zmŕtvychvstaní záväzné nariadenie o sobote prestáva. Nastupuje prvý deň po sobote (prvý deň v týždni), ktorého pôvod je určite apoštolský a nedeľa sa určuje za deň zasvätený Pánovi a určuje sa spôsob Božej oslavy. Peter a ostatní apoštoli využili toto privilégium a určili nedeľu za veľký deň Pána.
Podmienkou svätenia už nie je len odpočinok, teda zdržovanie sa práce, ale hlavne spoločné slávenie Eucharistie, spoločná chvála Bohu a z nej stála pohotovosť ku kresťanskej láske vyvierajúcej z oslavy veľkonočného tajomstva. Príkaz účasti na svätej omši zaväzuje pokrstených v Katolíckej cirkvi alebo do nej prijatých, ktorí užívajú dostatočne rozum a dosiahli siedmy rok života. Povinnosť účasti na svätej omši zaväzuje v každú nedeľu a v každý prikázaný cirkevný sviatok (je ich deväť).
Kanonické právo o účasti na omši a prijímaní Eucharistie
Podmienky účasti na svätej omši
- Kán. 1246 - § 1: Cirkvi ustanovuje prikázané sviatky.
- Kán. 1248 - § 2: „Ak sa veriaci zúčastňuje na slávení Eucharistie, ktoré sa koná kdekoľvek v katolíckom obrade buď v samotný deň sviatku, alebo večer predtým, zadosťučiní príkazu zúčastniť sa na omši.“
- K povinnosti účasti zaväzuje aj dostatočné užívanie rozumu a dosiahnutie siedmeho roku života.
Záväzné kánony pre prijímanie Eucharistie
- Kán. 913 - § 1: Vyžaduje sa, aby prijímajúci bol pokrstený a mal dostatočné poznanie a náležitú prípravu.
- Kán. 915: Zakazuje prijímanie exkomunikovaným, postihnutým interdiktom a tým, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu.
- Kán. 916: Ukladá povinnosť vyspovedať sa z ťažkého hriechu predtým, ako pristúpime k svätému prijímaniu.
- Kán. 919: Ustanovuje eucharistický pôst, ktorý sa má dodržiavať pred prijímaním (zdržať sa pokrmu a nápoja aspoň jednu hodinu pred prijímaním, s výnimkami pre vodu a lieky).
- Kán. 920: Ukladá povinnosť prijať Eucharistiu aspoň raz do roka.
- Kán. 921: Rieši možnosť prijímania Eucharistie viackrát denne. Normálne človek pristupuje k sv. prijímaniu len raz za deň, avšak výnimka je tu len kvôli úplnej účasti na slávení Eucharistie, teda pri druhej omši, na ktorej sa zúčastňuje.
Meškanie na svätú omšu a jeho dôsledky
„Je to hriech, ak prídem neskoro na svätú omšu?“ Na túto otázku sa často odpovedá kladne. Svätá omša nie je divadlo, film v kine, žiadne gala predstavenie, koncert, konferencia, akadémia, udalosť, na ktorú sa môže ticho a nebadane vojsť po tom, ako už začala, ale ide o stretnutie s Osobou. Boh čaká konkrétne na teba.
Je jasné, že existujú situácie, ktoré sme úplne nedokázali predvídať (pokazené auto, nehoda, choroba dieťaťa). Môže sa to stať každému a potom to nie je hriech, pretože hriech musí byť naším rozhodnutím, aktom vôle. Nie je to hriech, keď nemáme na situáciu žiadny vplyv. Ale buďme úprimní sami k sebe - väčšina nášho oneskorenia je jednoducho kvôli našej nedbalosti, to znamená z neúcty. Nedostatok rešpektu voči druhému je hriech. O to viac neúcta voči Bohu. Ak si človek skutočne uvedomuje, čo sa na svätej omši deje a čo mu Boh dáva, potom neexistuje pre neho žiadna možnosť, že bude meškať. Naopak, pokúsi sa prísť o chvíľu skôr.
Neexistuje žiadna dobrá odpoveď na otázku: „Koľko môžem meškať, aby som mohol ísť ešte na prijímanie?“ Nikto, kto miluje, sa nepýta: „Koľko ti môžem urobiť zla, koľkokrát ti môžem ublížiť, zradiť tvoju dôveru, podviesť ťa, ignorovať ťa.“ Pre každého dobrého kresťana predstavuje nedeľná bohoslužba centrálny a vrcholný čas nedele, na ktorý sa úprimne teší. Prichádza nielen na samotný začiatok bohoslužby, ale zvyčajne o čosi skôr, aby sa trocha upokojil, sústredil a vnútorne pripravil.
AKO "PREŽIŤ" SVÄTÚ OMŠU S DEŤMI?
Dišpenz od povinnosti účasti na omši
Fyzická a morálna nemožnosť oslobodzuje od povinnosti účasti na svätej omši, a v takýchto prípadoch sa nevyžaduje sviatosť zmierenia z dôvodu neúčasti. Medzi oprávnené dôvody patria:
- Vážna choroba alebo náhla nevoľnosť (teploty, zvýšený tlak a pod.).
- Nedostatočné užívanie rozumu (napr. človek sa nahlas rozpráva sám so sebou), psychické choroby a s tým súvisiace nebezpečné sklony.
- Neprítomnosť kňaza na mieste, kde žijete.
- Nevyhnutná cesta (odviesť chorého do nemocnice).
- Škoda na majetku.
- Nutná práca (napríklad zdravotník, policajt či hasič).
- Nedostatočný odev.
Dišpenz od povinnosti zúčastniť sa na svätej omši môže v odôvodnených prípadoch udeliť aj miestny farár.
Osobitné situácie a prijímanie Eucharistie
Rozvedení a znovuzosobášení
Ján Pavol II. (Familiaris consortio, č. 4) zdôrazňuje, že veriaci žijúci v druhom manželstve, ktoré nie je platné, nemôžu pristupovať k Eucharistickému prijímaniu. Je to v rozpore s náukou Cirkvi. Títo ľudia nie sú exkomunikovaní, ale sú v stave ťažkého hriechu, ktorý ich hatí pristupovať k Eucharistii. To neznamená, že Boh im neodpustí, ale k prijatiu sviatostí potrebujú zmeniť svoj stav.
Nulita manželstva a prekážky
Možnosť rozvodu cirkevné právo nepripúšťa, pretože manželstvo je ustanovené Bohom, ktoré vzniká raz a navždy. V Katolíckej cirkvi existuje proces vyhlásenia manželstva za neplatné, tzv. nulita manželstva. To znamená, že manželstvo neexistovalo od začiatku z dôvodu prekážok alebo nedostatočného súhlasu. Ak je manželstvo vyhlásené za nulitné, otvára sa cesta k novému cirkevnému manželstvu.
Príčiny nulity môžu byť rôzne prekážky manželstva:
| Prekážka manželstva | Popis |
|---|---|
| Nedostatočný vek | Nedosiahnutie predpísaného veku na uzavretie manželstva. |
| Predchádzajúci manželský zväzok | Platný manželský zväzok s inou osobou. |
| Nepokrstená strana | Jedna zo strán nie je pokrstená. |
| Posvätný rád alebo sľub čistoty | Napríklad stav posvätného rádu, doživotný sľub čistoty v rehoľnom inštitúte. |
| Vražda manželského partnera | Prekážka pochádzajúca z vraždy manželského partnera. |
| Pokrvné príbuzenstvo | V priamej línii (napr. otec-dcéra, brat-sestra). V bočnej línii by bolo možné dišpenzovať. |
| Nedostatočný manželský súhlas | Manželstvo môže byť neplatné, ak bol súhlas daný pod nátlakom, z vážneho psychického dôvodu, alebo s vylúčením podstatného prvku manželstva. |
Nesúhlas s učeňím Cirkvi
Otázka, či možno pristupovať k svätému prijímaniu, ak človek nesúhlasí s nejakým učením Cirkvi, je zložitejšia. Prijímanie sviatostného Krista nie je len otázkou vlastného duchovného úžitku jednotlivca. Latinské communio má význam upevňovať, posilňovať, ale aj spoločnosť, pospolitosť v zmysle spoločenstva. To, čo tvorí a buduje spoločenstvo Cirkvi, však nie sú iba sviatosti, ale aj to, čomu veriaci veria ako jeden ľud.
Ak nesúhlasím s učením Cirkvi, prakticky to znamená, že neprijímam nadprirodzenú jednotu spoločenstva veriacich v otázkach viery a mravov. Nemá však ani zostať v stave nesúhlasu alebo pochybností, pretože tým by vyjadril, že mu na spoločenstve s Cirkvou v podstate nezáleží. Kňaz Marián Husár pripomína: „Pýtam sa: čo je väčšie a hlbšie stretnutie? Keď som na omši, nejdem na sväté prijímanie, ale dám si čiarku, že som splnil nedeľnú povinnosť, alebo je viac, ak sa stretnem s Kristom aj v ľútosti a v odpustení hriechov a potom ho môžem prijať aj v Eucharistii a zažiť s ním zjednotenie?“
Spovedanie počas nedeľnej omše
Medzi veriacimi sa objavujú názory, že spovedaním sa počas nedeľnej bohoslužby sa porušuje cirkevný príkaz účasti na celej svätej omši. Odpoveď je jednoduchá: Počas nedeľnej svätej omše sa môže veriaci vyspovedať a omšu má platnú, nemusí ísť potom na ďalšiu, aby splnil príkaz o účasti na celej svätej omši. Je tam však aj jedno malé „ale“.
Katolícky kňaz a salezián Marián Husár odporúča zamyslieť sa nad zmyslom svätej omše, spovede a aj nad zmyslom sviatostí ako takých. Keď máme milosť a v pokání prijímame odpustenie a potom vo vďačnosti Ježiša v Eucharistii, tak to sa nebije a neprotirečí si. Kňazi majú spovedať aj počas nedeľných omší, čo potvrdzujú aj pápeži Ján Pavol II. a František.
Je dôležité, aby si kňaz bol vedomý toho, že nemá s penitentom „prerozprávať“ celú svätú omšu. Ak by niekto zúžil spoveď len na nedeľné omše, lebo mu je to tak pohodlné, a robil by to s postojom, že je na spovedi veľkú časť omše, tak vtedy by bolo dobré hľadať cestu, aby sa človek neochudobňoval o prežívanie nedeľnej omše. Ak však niekto plánuje ísť na generálnu spoveď alebo potrebuje vyriešiť nejaký problém a vie, že to bude na dlhšie, odporúča sa spovedať mimo nedeľnej omše.
Nastávajú však aj prípady, keď niekto dostane počas nedeľnej svätej omše čas milostí, niečo sa ho dotkne alebo ho osloví, a taký človek sa v danej chvíli rozhodne, že si vykoná sviatosť zmierenia po dlhých mesiacoch alebo rokoch, alebo sa odhodlá prísť za kňazom s problémom, ktorý ho roky ťaží a nevie sa s ním vyrovnať. „Ak nastane takáto situácia a človek je vtedy v spovednici aj dlhšie, tak to je v poriadku. Treba delikátne vnímať tajomstvo ľudí a nerobiť jednoznačné zásadové rozhodnutia a pravidlá,“ mieni salezián. Pre dušu človeka je lepšie, ak ide po rokoch na spoveď hoci aj počas nedeľnej omše a opäť naštartuje život s Bohom, akoby mal prežiť omšu naplno a zmierenie odkladať. K spovedaniu počas nedeľných omší vyzýval v minulosti aj banskobystrický diecézny biskup Marián Chovanec.
Dôležitosť prípravy a spôsobu prijímania
Eucharistia ako pokrm, teda sväté prijímanie (communio, por. KKC 1382), je najsvätejšia zo všetkých siedmych sviatostí. Je to „sviatosť sviatostí“ (por. KKC 1169), pretože obsahuje nielen Božiu milosť, ale aj samého Krista, nášho veľkonočného Baránka (por. KKC 1324). Miera duchovného úžitku z požitia Kristovho tela a krvi u dospelého človeka je priamo úmerná jeho disponovanosti. Prijatie Eucharistie môže byť človeku dokonca na ujmu, záhubu, duchovnú smrť (porovnaj napr. 1 Kor 11, 27 - 32).
Spôsob, ako veriaci prijíma, je druhoradý. Na Slovensku je od marca 2022 možné prijímať Eucharistiu do rúk (tak ako je to vo väčšine krajín sveta). Vieme, že prijímanie do rúk nie je nové. Tak sa pred dve tisíc rokmi začalo prijímať: „Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: Vezmite a jedzte: toto je moje telo“ (Mt 26, 26). Svätý Cyril Jeruzalemský v krstnej katechéze vysvetľuje, ako treba úctivo prijímať, vytvárajúc rukami akoby trón pre Kráľa. Tešme sa, že obnovená liturgia po Druhom vatikánskom koncile umožňuje hlbšie načrieť do duchovného bohatstva spojeného s prijímaním Eucharistie. Prijímajme Eucharistiu radi, často a s duchovným úžitkom, s čistým a dobre disponovaným srdcom. Spôsob prijímania si môžeme vybrať podľa aktuálneho rozpoloženia a potrieb duše.
Získavanie odpustkov
Odpustky v Cirkvi sa tesne viažu s účinkami sviatosti pokánia. Odpustky oslobodzujú čiastočne alebo celkom od časných trestov za hriechy. Odpustky sa dotýkajú časného následku hriechu (napr. zmierenie s obeťou - Lk 19,8).
Podmienky získania odpustkov
Pre získanie odpustkov je potrebné splniť nasledujúce podmienky:
- Sviatostná spoveď (v rámci niekoľkých dní pred alebo po).
- Sväté prijímanie (v ten istý deň).
- Modlitba na úmysel Svätého Otca (Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu).
- Zrieknutie sa každého hriechu (aj všedného).
Všetky piatky v roku, okrem tých, na ktoré pripadne slávnosť, sú dňami pokánia na pamiatku Kristovho utrpenia a smrti na kríž. V tieto dni je vhodné zdržať sa mäsa, a to zaväzuje každého od 14. roku života. Povinnosť postiť sa (obmedzenie množstva jedla) zaväzuje každého od 18. do 60. roku života, a má sa zachovať na Popolcovú stredu a Veľký piatok.