Advent a adventný veniec predstavujú významné symboly adventného obdobia, ktoré pripravuje kresťanov na príchod Ježiša Krista. Obdobie adventu je časom, kedy čakáme a prajeme všetko dobre sebe i druhým, odpúšťame si. Advent je obdobie stíšenia a ukľudnenia. Príroda sa uložila do spánku, aj my by sme mali spomaliť. Ľudia už v dávnych časoch boli v tomto období odpočinutí, pretože práce na poliach, rolách skončili, a tak sa konečne mohli začať zabávať.
Pôvod a história adventného venca
Adventný veniec pochádza zo severného Nemecka, konkrétne z Hamburgu 19. storočia. Prvý veniec vznikol v roku 1839 v dome Rauhes Haus, ktorý slúžil ako útulok pre osirelé a zanedbané deti. Jeho autorom bol evanjelický teológ Johann Hinrich Wichern. Veniec mal pôvodne 24 sviečok - štyri veľké na nedele a malé na ostatné dni adventu. Neskôr sa tradícia rozšírila aj do bežných domácností. Postupne sa z ekonomických aj praktických dôvodov počet sviečok zredukoval len na štyri - pre každú adventnú nedeľu jednu.
Za vznikom adventného venca stojí nemecký evanjelický kňaz a vychovávateľ Johann Hinrich Wichern, ktorý v 19. storočí pôsobil v sociálnom domove pre chudobné deti. Tie sa ho neustále pýtali, kedy už konečne prídu Vianoce, a aby im čakanie uľahčil, zavesil do spoločnej miestnosti veľké drevené koleso ozdobené vetvami a umiestnil naň sviece - veľké na adventné nedele a malé na bežné dni. Každý deň sa zapálila jedna sviečka, takže deti mali jasnú predstavu, ako sa blížia Vianoce.
Zmienky o používaní vencov so sviečkami však siahajú aj do predkresťanských čias. Germánske národy počas tmavých zimných dní zapaľovali sviečky v kruhových vencoch na znak nádeje a očakávania jari. Pred kresťanskou érou slávili pohania v Ríme sviatok nepremožiteľného boha slnka (Dies solis invicti) na zimný slnovrat, 25. decembra. Cirkev múdro začala v tento deň sláviť Ježišove Vianoce, aby ukázala, že Kristus je pravý Boh, pravé Slnko, ktoré vo svojich lúčoch prináša spásu. Je to sviatok svetla, ktorým je Kristus. Adventný veniec má teda pôvod v európskej pohanskej tradícii. V zime svietili niektoré sviečky, ktoré predstavovali „oheň boha slnka“ s nádejou, že sa ich svetlo a teplo vráti. A tak používanie adventného venca sa začalo v roku 1839 z iniciatívy farára Johanna Wicherna.
Symbolika adventného venca
Každý prvok adventného venca má svoj hlboký symbolický význam:
- Kruh: Okrúhly tvar symbolizuje nekonečnosť Božej lásky, nesmrteľnosť duše a večný život. Kruh nemá začiatok ani koniec, a tak predstavuje trvanie, obnovu a neustály kolobeh života.
- Sviečky: Štyri sviečky predstavujú štyri adventné nedele, štyri svetové strany a Kristov kríž. Svetlo sviečok symbolizuje našu vieru a vedie nás k modlitbe.
- Zelené ihličie: Je znakom života, nádeje a obnovy, ktorú prináša Kristus. Zelená farba konárov v adventnom venci je farbou nádeje a života, ktorá sa obnovuje s príchodom Kniežaťa mieru a Pána nádeje, ktorý má prísť.
V strede kruhu sú umiestnené štyri sviečky, ktoré sa postupne každou adventnou nedeľou zapaľujú. Pripomínajú štyri svetové strany, Kristov kríž, slnko spásy, ktoré osvetľuje svet zahalený temnotou.
Farby sviečok a ich význam
V rímskokatolíckej tradícii sú tri sviečky fialové a jedna ružová:
- Fialová: Predstavuje pokánie, rozjímanie a vnútorné stíšenie.
- Ružová: Symbolizuje radosť z Pánovho príchodu, ktorá sa stále viac a viac blíži. Zapaľuje sa ako tretia sviečka.
Niektoré krajiny používajú odlišné farebné kombinácie. Napríklad modrú farbu používajú evanjelici v Amerike ako znak nádeje. U niektorých protestantských rodín sú sviečky červenej farby. Najčastejšou farbou v Európe je biela farba sviečok. Farby však nie sú nevyhnutne prísnym pravidlom. Dnes sa mnohí rozhodnú pre sviece v odtieňoch, ktoré ladia s interiérom.
Tradičné zvyky a význam adventu
Advent pochádza z latinského slova Adventus, čo znamená príchod. Je začiatkom liturgického (cirkevného) roka a prípravou na Vianoce. Advent začína v rozmedzí od 27. novembra do 3. decembra a končí západom slnka na Štedrý deň.
V tradičnej ľudovej kultúre bol advent časom pokoja. Posledná veselica pred adventom sa konala na Katarínu a ďalšia až po Vianociach - na Štefana. Aby si ľudia dlhé zimné večery skrátili, udržiavali množstvo zvykov. Naši predkovia verili, že skracujúce sa dni a dlhé zimné noci prajú negatívnym silám - najmä strigám. K ochranným praktikám patrili veľký hluk: trúbenie, práskanie bičíkom alebo vyzváňanie pastierov v obciach.
V prvých dvoch adventných týždňoch nás liturgia pozýva sledovať a čakať na slávny príchod Spasiteľa. V týchto štyroch týždňoch sme pozvaní čakať na príchod Ježiša. Je to čas príprav a radostného čakania na Pána.
Príbeh adventných sviečok
Adventný veniec v súčasnosti
V súčasnosti sú vence z rôznych materiálov a farieb. Aj keď ho dnes považujeme za samozrejmú súčasť predvianočného obdobia, korene adventného venca siahajú oveľa hlbšie, než by sa zdalo. Pôvodne sa predpokladá, že používanie zelených kruhov so svetlom vzniklo už v predkresťanských kultúrach severnej Európy.
Adventný veniec má mať čestné miesto v domácnosti, aby bol neustálou pripomienkou príchodu Spasiteľa. Každá zapálená sviečka môže byť krátkou zastávkou na konci týždňa či okamihom, kedy sa rodina stretne pri stole, rozpráva sa a naladí sa na prichádzajúce sviatky. Je smutné, že v dnešnej dobe, kedy by sa ľudia mali zastaviť, popremýšľať, oddychovať, trávia čas behaním, s vozíkmi medzi regálmi, starosťami, čo nie je ešte upratané, vyčistené či zabalené. Veľa krát, sa zbytočne sami stresujeme.
Zapálením každej sviečky tohto adventného venca chceme zapáliť nádej, lásku, bratstvo a spásu, ktorá je veľkým darom, ktorý chceme dať všetkým, ktorých milujeme, prostredníctvom Ježiška, ktorý sa narodí v našej rodine. Konzumný spôsob života, obchod a systém tohto sveta trvá na zabudnutí na pravý význam Vianoc.