Adventné obdobie, ktorého názov pochádza z latinského slova „adventus“ (príchod), predstavuje pre kresťanov čas duchovnej prípravy na narodenie Ježiša Krista. Toto obdobie, trvajúce štyri týždne, sa začína prvou adventnou nedeľou (medzi 27. novembrom a 3. decembrom) a vrcholí na Štedrý deň po západe slnka.
História a symbolika adventného venca
Najtradičnejším symbolom adventu je adventný veniec. Jeho korene siahajú do 19. storočia, kedy nemecký teológ a pedagóg Johann Henrich Wichern zriadil v Hamburgu útulok pre chudobné deti. Keďže sa ho deti neustále pýtali, koľko dní zostáva do Vianoc, vyrobil pre ne drevený veniec s 24 sviečkami (19 tenkých na všedné dni a 4 hrubšie na nedele). Postupne sa tento zvyk zjednodušil na štyri sviece, z ktorých každá predstavuje jednu adventnú nedeľu.
Okrem praktického významu má veniec aj hlbokú symboliku:
- Kruhový tvar: Symbolizuje večnosť, nesmrteľnosť duše a Božiu lásku, ktorá nemá začiatok ani koniec.
- Zelené vetvičky: Sú znakom nádeje a života, ktorý sa obnovuje.
- Fialová farba: Tradične symbolizuje pokánie a adventné obdobie.
- Ružová farba: Používa sa na tretiu adventnú nedeľu, ktorá sa nazýva „nedeľa radosti“ (Gaudete).
Význam adventných nedieľ
| Nedeľa | Tradičný názov | Symbolika |
|---|---|---|
| 1. nedeľa | Železná | Nádej |
| 2. nedeľa | Bronzová | Mier |
| 3. nedeľa | Strieborná | Priateľstvo (radosť) |
| 4. nedeľa | Zlatá | Láska |
Magický charakter adventu a „Stridžie dni“
V ľudovej kultúre Slovenska mal advent aj magický význam. Obdobie od svätej Kataríny (25. 11.) až po zimný slnovrat sa nazývalo obdobím stridžích dní. Ľudia verili, že v tomto čase majú temné sily, bosorky a zlí duchovia najväčšiu moc. K najvýznamnejším dňom patrili:
- Svätá Barbora (4. 12.): Dievčatá si v tento deň rezali čerešňové vetvičky („barborky“). Ak do Vianoc rozkvitli, znamenalo to šťastie a blízky vydaj.
- Svätý Mikuláš (6. 12.): Spája sa s tradíciou obdarúvania detí, ktorá má korene v legende o biskupovi z Myry, ktorý pomáhal chudobným.
- Svätá Lucia (13. 12.): Považovaná za najväčšiu bosorku, no zároveň za symbol svetla. V tento deň sa vykonávali rôzne ochranné rituály, ako napríklad vymetanie kútov husacím krídlom či kreslenie krížov cesnakom na dvere, aby sa zabránilo vstupu zlých síl.
Štedrý deň a vianočné zvyky
Štedrý deň (24. december) bol vyvrcholením príprav. Celý deň sa držal pôst až do východu prvej hviezdy. K tradíciám patrilo:
- Zdobenie: Domy sa zdobili zelenou chvojinou, nad stôl sa vešal slamený stromček.
- Magické úkony: Gazda obviazal stromy slamou pre bohatú úrodu, v maštali dával dobytku oblátku s cesnakom proti chorobám.
- Štedrovečerný stôl: Rodina sa omotala reťazou pre súdržnosť. Na stole nechýbali oblátky s medom a cesnakom, kapustnica či pupáčiky. Jablko sa rozkrojilo, aby rodina zostala jednotná.
Významnou súčasťou modernejších tradícií sa stal adventný kalendár. Od pôvodných 24 kriedových čiar na dverách sa vývoj posunul až k dnešným kalendárom s čokoládovými prekvapeniami, ktoré deťom spríjemňujú čakanie na Vianoce.