Advent - Čas Očakávania
Advent má latinský pôvod a znamená príchod alebo očakávanie príchodu Mesiáša. Je to čas, keď sa kresťania pripravujú na príchod Ježiša Krista. Toto obdobie je začiatkom liturgického (cirkevného) roka a predstavuje prípravu na Vianoce. Adventné obdobie sa začína štyri nedele pred Štedrým dňom.
Pôvod a význam slova Advent
Pojem advent pochádza z latinského slova adventus, čo sa prekladá ako príchod. Do cirkevného roka ho zaviedol pápež Gregor Veľký v roku 600. Najskôr trvalo adventné obdobie až osem týždňov, ale v roku 922 sa záväzne ustálilo na štyri týždne so začiatkom v prvú decembrovú nedeľu. Advent začína v rozmedzí od 27. novembra do 3. decembra a končí západom slnka na Štedrý deň.
Historické paralely a sviatky svetla
Pred kresťanskou érou slávili pohania v Ríme sviatok nepremožiteľného boha slnka (Dies solis invicti) na zimný slnovrat, 25. decembra. Cirkev múdro začala v tento deň sláviť Ježišove Vianoce, aby ukázala, že Kristus je pravý Boh, pravé Slnko, ktoré vo svojich lúčoch prináša spásu. Je to sviatok svetla, ktorým je Kristus, ako hovorí: „Ja som Svetlo sveta“ (Jn 12, 8).
V Škandinávii zasa ľudia počas zimy zapaľovali sviečky do tvaru kruhu a modlili sa, aby slnko predĺžilo deň a obnovilo teplo. Rozsvietenie sviečok na adventnom venci nepriamo nadväzuje aj na židovskú tradíciu starú 2000 rokov, na oslavu sviatku svetiel nazývanej Chanuka.
História a Vznik Adventného Venca
Symbolom duchovnej prípravy na slávenie Vianoc - adventu - je v kresťanskej cirkvi adventný veniec so štyrmi sviečkami.
Predkresťanské korene
Adventný veniec má teda pôvod v európskej pohanskej tradícii. V zime sa svietili niektoré sviečky, ktoré predstavovali „oheň boha slnka“ s nádejou, že sa ich svetlo a teplo vráti. Pôvod adventného venca nie je jasný, predpokladá sa, že sa začal používať niekedy v období trvajúcom od stredoveku do 16. storočia, prípadne až do 19. storočia. História ukazuje, že kresťania túto tradíciu prijali za svoju v stredoveku. Práve z tohto obdobia pochádza prvá zmienka o guľatom venci, ktorý mal „mapovať“ dni do Vianoc. Aj keď všetky tieto rituály predkov vypovedajú o tom, že sviečky a kruh boli a sú kľúčové, skutočný pôvod adventného venca je neistý.
Johann Hinrich Wichern a moderný adventný veniec
Tradícia adventného venca, ako ju poznáme dnes, siaha do 19. storočia. Používanie adventného venca sa začalo v roku 1839 z iniciatívy farára Johanna Hinricha Wicherna. Tento nemecký evanjelický pastor augsburského vyznania z Hamburgu sa staral o sociálny domov pre chudobné a opustené deti, ktorý nazval Rauhes Haus (Drsný dom), zriadený v roku 1833. Deti sa ho pred Vianocami často pýtali, koľko ešte dní zostáva do Vianoc.
Wichernov veniec pozostával z veľkého dreveného kolesa vyzdobeného vetvami ihličia. Na ňom boli pripevnené štyri väčšie biele sviece symbolizujúce štyri adventné nedele a viacero menších červených sviec, ktoré symbolizovali zvyšné dni adventu. Tieto symboly sa stali veľmi vhodnými pre kresťanské vianočné tajomstvo, a preto ľahko prenikli aj do južných krajín.
Rozšírenie tradície
Vence so štyrmi či piatimi sviecami sa postupne stali bežnou súčasťou nemeckých protestantských kostolov a domácností. Do dvadsiatych rokov 20. storočia boli zaužívanou dekoráciou aj u nemeckých rímskokatolíkov. Na Slovensko prenikol zvyk pripravovať adventný veniec, pospletaný z vetvičiek ihličnanov a doplnený štyrmi sviečkami, v tridsiatych rokoch 20. storočia. Hoci táto tradícia vznikla v protestantskom prostredí, rýchlo sa rozšírila aj do katolíckych chrámov a domácností.
Symbolika Adventného Venca
Adventný veniec je kresťanská vianočná dekorácia tvorená vencom zo vždyzelených vetvičiek, na ktorom sú pripevnené spravidla štyri sviečky. Obyčajne sa ukladá doprostred stola alebo vešia zo stropu. Veniec má jasne dané pravidlá, ako by mal vyzerať.
Kruhový tvar a vždyzelené vetvičky
Kruhový tvar venca, ktorý nemá začiatok ani koniec, je spájaný s večnosťou Boha a nesmrteľnosťou duše. Predstavuje lásku k Bohu, ktorá je nekonečná, rovnako ako v kruhu nenájdete jej začiatok a koniec, a tiež našej lásky k Bohu a blížnym, ktorá sa nikdy nesmie skončiť. Hoci má svoj pôvod v predkresťanských tradíciách, kde symbolizoval večný cyklus striedajúcich sa ročných období, v kresťanstve nadobudol hlbší význam večného života.
Zelená farba konárov v adventnom venci je farbou nádeje a života, ktorá sa obnovuje s príchodom Kniežaťa mieru a Pána nádeje. Zelené vetvičky ihličnanov alebo cezmíny predstavujú život a nesmrteľnosť. Borovica, cezmína alebo tis symbolizujú nesmrteľnosť, céder zase uzdravenie. Pichľavé listy a ihličie môžu pripomínať tŕňovú korunu.
Sviečky a ich význam
V strede kruhu sú umiestnené štyri sviečky, ktoré sa postupne zapaľujú každou adventnou nedeľou. Sviečky symbolizujú štyri týždne do Vianoc. Kresťanská tradícia uvádza, že každý týždeň, teda každá jedna sviečka, predstavuje tisíc rokov od čias Adama a Evy až po narodenie Spasiteľa. Sviečky na adventnom venci sa zapaľujú nielen v kostoloch, ale aj v rodinách, nemocniciach či iných zariadeniach.
Veniec má byť urobený zo zelených vetvičiek ihličnanov, so štyrmi sviečkami, ktoré symbolizujú jednotlivé adventné nedele. Prvú adventnú nedeľu sa zapaľuje jedna sviečka, druhú adventnú nedeľu dve sviečky atď., až štvrtú adventnú nedeľu horia štyri sviečky. Sviečky sa zvyčajne zapaľujú proti smeru hodinových ručičiek. Svetlo sviečok symbolizuje našu vieru a vedie nás k modlitbe. Pripomínajú štyri svetové strany, Kristov kríž, slnko spásy, ktoré osvetľuje svet zahalený temnotou.
Farby sviečok a ich posolstvo
Veľmi dôležitá je aj farba sviečok. V rímskokatolíckej cirkvi sa tradične používajú tri fialové sviečky ako symbol pokánia, dôstojnosti a pripravených obetí. Jedna, zapaľovaná ako v poradí tretia, je ružová sviečka ako symbol radosti a nádeje, zasvätená priateľstvu. Plamienok ružovej sviečky by mal horieť na tretiu adventnú nedeľu, pretože symbolizuje radosť a nádej.
V protestantizme sa tradične používajú modré sviečky ako symbol nádeje a očakávania Krista. U niektorých protestantských rodín sú sviečky červenej farby. Najčastejšou farbou sviečok v Európe je biela. Wichernov pôvodný veniec používal štyri biele sviece pre nedele a menšie červené pre ostatné dni.
Názvy sviečok podľa adventných nedieľ:
- Prvú adventnú nedeľu (nazývanú železná) sa zapaľuje sviečka s názvom Nádej.
- Druhú adventnú nedeľu (bronzovú) sa zapaľuje sviečka s názvom Mier.
- Tretiu adventnú nedeľu (striebornú) sa zapaľuje ružová sviečka s názvom Priateľstvo.
- Štvrtú adventnú nedeľu (zlatú) sa zapaľuje sviečka s názvom Láska.
Piata sviečka - Kristova sviečka
Niektoré modernejšie zvyky zahŕňajú aj piatu sviečku umiestnenú uprostred venca. Táto sviečka symbolizuje Ježiša Krista a zapaľuje sa na Štedrý deň alebo na Božie narodenie (Prvý sviatok vianočný). Pokiaľ veniec obsahuje piatu sviečku, tá má obvykle bielu farbu na znak Kristovej čistoty.
Ďalšie ozdoby
Akékoľvek šišky, orechy, sušené ovocie, ktorými je veniec ozdobený, symbolizujú život a vzkriesenie.
Prežívanie Adventu a Súvisiace Tradície
Obdobie adventu je časom, kedy čakáme a prajeme všetko dobré sebe i druhým, odpúšťame si. Advent je obdobie stíšenia a ukľudnenia.
Duchovná príprava a zvyky
V kresťanskom chápaní je advent časom pokánia a duchovnej prípravy na vianočné sviatky. V týchto štyroch týždňoch sme pozvaní čakať na príchod Ježiša. V prvých dvoch adventných týždňoch nás liturgia pozýva sledovať a čakať na slávny príchod Spasiteľa. V advente sa ľudia zvyčajne postili, preto sa neraz hovorilo aj o „malom pôste“. Platil zákaz tanečných zábav a svadieb, muzikanti odložili hudobné nástroje. Po Slovensku sa žartovne hovorievalo, že v advente aj psy tichšie brešú.
Ľudia sa usilovali dať do poriadku aj svoje domácnosti, všetko vyčistiť, upratať, vyprať šatstvo, poumývať okná. Bolo treba, okrem iného, pomeriť sa s hnevníkmi, lebo k štedrovečernému stolu by si mali sadnúť len tí, ktorí si urovnali všetky spory a sváry, nazbierané cez rok, a vzájomne si odpustili. Adventný veniec by mal mať privilegované miesto tam, kde sa nachádzame. Originálne vyzdobené vence sa nosia v prvú adventnú nedeľu do kostola na posvätenie. Veriaci môžu v nedeľu priniesť svoje adventné vence do kostolov, kde ich kňazi posvätia.
Advent - čas duchovnej prípravy na najkrajšie sviatky v roku
Adventné kalendáre
Okrem adventných vencov sú v mnohých rodinách považované za tradíciu aj adventné kalendáre, ktoré obľubujú najmä deti. Adventný kalendár je moderný druh kalendára ukazujúci 24 dní spojených s kresťanskými Vianocami a obdobím adventu. Kalendár slúži na odpočítavanie dní adventu k Štedrému dňu. Bol vymyslený najmä pre malé deti, aby im rýchlejšie ubiehal čas do Vianoc a mohli si tak sami odpočítavať plynutie času do Štedrého dňa. Rozšírená je papierová verzia, v ktorej sa nachádza 24 políčok vyplnených malými sladkosťami, často čokoládou rôzneho tvaru.
